Športové osobnosti výrazne zviditeľňujú Slovensko na domácej pôde i za hranicami. Mimoriadne úspešnými športovcami v novodobej histórii Slovenska sú bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, verejnosti známi ako "Hochšíci". Medzi osoby, ktoré výrazne zviditeľňujú Slovensko na domácej pôde i za hranicami našej vlasti, patria športové osobnosti. V prvom rade ide o osoby narodené a bývajúce na Slovensku ako napr. športové legendy lyžiarka Petra Vlhová, cyklista Peter Sagan, futbalista Marek Hamšík, či strelkyňa Zuzana Rehák-Štefečeková a ďalší. Pribudli ku nim i športovci, ktorí po rokoch získali slovenské občianstvo. V tejto oblasti úplne hviezdi mimoriadne úspešná biatlonistka Nasťa Kuzminová, rodáčka z ruského Ťumenu. Je majsterkou sveta a trojnásobnou olympijskou víťazkou. Slovenský krasokorčuliar Jozef Sabovčík ako prvý na svete predviedol na oficiálnej medzinárodnej súťaži na Majstrovstvách Európy v Kodani 31. januára 1986 štvoritý skok (štvoritý odpichnutý ritberger). Slovenská futbalová legenda Róbert Vittek ani po skončení aktívnej činnosti nezanevrel na svoj obľúbený šport, ale s futbalom je naďalej úzko spojený. Už tradičným podujatím sa stal letný Róbert Vittek Football Camp, ktorý organizuje pre futbalové nádeje z radov chlapcov a dievčat vo veku 10 - 15 rokov konajúce sa na rôznych miestach Slovenska. Slovenským talentom dáva šancu, možnosť, osvojenie si pravidiel, návod, pomocnú ruku a smerovanie.
Podobne ako Robin Hood v Anglicku a Jánošík na Slovensku, aj švajčiarske dejiny majú svoju legendárnu postavu - Williama Tella. Tento článok sa zameriava na legendu o Williamovi Tellovi, jej historické pozadie a vplyv na švajčiarsku identitu.
Kto bol William Tell?
Každý z nás už určite počul príbehy, povesti či báje o Williamovi Tellovi. Nech už ho nazveme akokoľvek, nemecky Wilhelm Tell, francúzsky Guillame Tell, taliansky Gugliemo Tell alebo najznámejším menom, tým anglickým - William Tell, stále hovoríme o tej istej osobe. Osoba opradená do dnešných dní rúškom tajomna sa stala obľúbenou predlohou aj pre tvorcov veľkofilmov (Crosbow, Legend of William Tell). Nech už prerozprával príbeh ktokoľvek, niečo pridal, ubral, nafúkol či akokoľvek pozmenil, existencia Williama Tella nebola historickými prameňmi priamo doložená.
William Tell je legendárna historická postava zo švajčiarskych dejín. Jeho existencia nie je priamo doložená, spomína sa až v neskorších písomných správach z obdobia po jeho údajnej životnej púti. Keďže je zo Švajčiarska, jeho meno má niekoľko podôb - nemecky Wilhelm Tell, francúzsky Guillame Tell, taliansky Gugliemo Tell, réto-románsky Gugliem Tell a najznámejšia anglická verzia mena znie William Tell. Doba jeho pôsobenia spadá do vzniku Švajčiarskej konfederácie na začiatku 14. storočia. William Tell je ústrednou postavou švajčiarskeho patriotizmu, jeho kult vzrástol po znovunastolení Švajčiarskej konfederácie po napoleonských vojnách. Francúzske vojská pod vedením Napoleona Bonaparteho dobyli konfederáciu v roku 1798 a pokúsil sa tu zaviesť myšlienky Francúzskej revolúcie. Prísaha na lúke Rüthli, na tejto lúke sa zaviazali prísahou predstavitelia tzv. troch lesných kantónov v boji proti Rakúšanom (J.
Prísaha na lúke Rütli a boj za slobodu
Príbeh Williama Tella súvisí s niekoľkými udalosťami z 13. a 14. storočia. Tou prvou je prísaha na lúke Rüthli (Rütli) v roku 1291. Na tejto lúke sa zaviazali prísahou predstavitelia tzv. troch lesných kantónov - Uri, Schwyz a Unterwalden -, a tým spečatili vznik konfederácie. Tento odvážny prejav odporu voči Rakúšanom mal iba malý vplyv na vzťahy hrdých vrchárov a ich vzdialených pánov. Okrem drobných protestných akcií a občasných útokov na habsburské hrady sa žiadna vzbura nekonala. Rakúšania dávali najavo ľahostajnosť. To sa zmenilo, keď povstalci z kantónu Schwyz prepadli opátstvo v Einsiedelne, cirkevný majetok pod habsburskou ochranou. Rakúsky vojvoda Fridrich (aj nemecký kráľ) vyslal svojho brata Leopolda, aby buričov potrestal. Pre Fridricha to bola zhodou okolností príležitosť, aby si uplatnil nárok na cisársky trón pred Ľudovítom IV. Bavorským, ktorý mal podporu práve švajčiarskych kantónov. Ráno 15. novembra 1315 Rakúšania v počte asi 2000 mužov sebavedome vpochodovali do Morgartenského priesmyku. Priesmyk bol taký úzky, že museli postupovať husím pochodom. Hore v úkrytoch čakali vrchári na príležitosť. Počkali, kým nepriateľ príde na vhodné miesto, a uvoľnili kamennú lavínu, ktorá drvila mužov aj kone bez rozdielu. Potom ich dorazili kopijami a bitku vyhrali. Švajčiari museli bojovať aj v ďalších bitkách za samostatnosť proti Rakúšanom, ale toto prvé víťazstvo ukázalo bojové a strategické kvality horalov. Po tomto víťazstve sa od habsburského impéria odtrhli aj ďalšie provincie a pridávali sa k trom lesným kantónom. V roku 1353 mala konfederácia už osem členov vrátane miest Luzern, Zürich a Bern. Výhodu pre vzbúrencov predstavovala znalosť ťažkého hornatého terénu, ostatne táto výhoda vždy hrala do kariet vzbúrencom, či už škótskym rebelom v časoch Williama Wallacea, alebo aj počas nášho Slovenského národného povstania, a z dejín, aj novodobých, poznáme takýchto príkladov hnutí odporu formou partizánskeho boja viacero.
Prečítajte si tiež: Historické filmy a morské príšery
Podľa legendy konfederácia vznikla prísahou na lúke Rúthli v roku 1291, kde sa zástupcovia troch lesných kantónov rozhodli postaviť na odpor proti Rakúšanom. V prvých zmienkach o Williamovi Tellovi sa uvádza, že patril medzi troch zakladateľov konfederácie. V jeho osobe sa snúbili všetky kladné vlastnosti, ktoré sa od hrdinu očakávajú. Z radu rovesníkov vytŕčal svojou silou, horolezeckými schopnosťami a výnimočným talentom na streľbu z kuše.
William Tell patrí do skupiny tzv. bojovníkov za slobodu. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj škótskeho nižšieho šľachtica Williama Wallacea. Tým, že osobne zabil predstaviteľa nenávidených Habsburgovcov, prispel William Tell k slobode vlastného národa. William Tell sa vo svojej domovine spomína ako najlepší strelec z kuše. Kuša je jeho atribút, rovnako ako je dlhý luk symbolom Robina Hooda. Spojenie kuša a William Tell je veľmi vžité v kultúrnych dejinách Európy.
Legenda o streľbe jablka
Nech sme už počuli, videli či čítali ktorúkoľvek verziu príbehu Williama Tella, v každej je jeho neoddeliteľnou súčasťou povestná kuša. Tak ako všade, kde Habsburgovci vládli, aj vo Švajčiarsku si chceli neustále dokazovať a pripomínať svoju moc a aroganciu. Radi pri tom využívali rôzne symboly a gestá, ktorými mohli ponižovať poddaný ľud. Na stĺp starosta umiestnil svoj klobúk s príkazom, aby sa každý, kto ide okolo klobúku úctivo a úplne vážne poklonil. Jedného dňa šiel okolo William so svojím synom, no odmietli sa ukloniť kusu dreva a klobúku, patriacemu mužovi, ktorého neuznávali za svojho pána. Starosta sa pochopiteľne rozzúril, no namiesto očakávaného trestu smrti sa rozhodol pre menej tradičný trest. Prikázal Williamovi, že musí zostreliť jablko z hlavy svojho syna jediným pokusom. Nešlo len o kruté potrestanie Williama prípadnou smrťou syna, ale hlavne o poníženie muža, ktorý bol pre svoju šikovnosť s kušou známy široko ďaleko a samozrejme na to bol aj patrične hrdý. Starosta neveril, že Tell ťažkú skúšku zvládne, o to viac ho prekvapil fakt, že jeho syn si dokonca odmietol zaviazať oči, tak veľmi otcovi dôveroval. Videl totiž, ako si William vybral z puzdra nie jeden, ale dva šípy. Spýtal sa ho teda prečo. William mu úprimne a nebojácne odpovedal, že ak by sa mu nepodarilo trafiť jablko a zabil by svojho syna, tým druhým šípom by ukončil život starostu.
Legenda o Williamovi Tellovi existuje v množstve verzií. Najstarší záznam spomína zostrelenie jablka, Tellov útek a rozpútanie revolúcie. Legenda podľa E. Gessler - Tellov nepriateľ (E. V tých časoch sa Habsburgovci snažili ovládať kanton Uri. Na jeho vrchol umiestnil svoj klobúk a vyžadoval, aby sa klobúku každý okoloidúci poklonil. 18. Starosta ich dal zatknúť a vymyslel krutý trest. Gesslera totiž zaujali zvesti o Tellovom majstrovstve s kušou, preto sa rozhodol, že ho nepotrestá popravou, ak zostrelí z hlavy svojho syna Waltera jablko. Skúška bola o to krutejšia, že mal iba jeden pokus. William Tell však dostál svojej povesti a jablko rozpolil šípom na prvý pokus. Gessler si však všimol, že strelec vytiahol z tulca až dva šípy namiesto jedného. Pred prepustením sa Tella spýtal, prečo tak učinil, a ten mu odpovedal, že ak by netrafil jablko, druhým šípom by zabil Gesslera. Starosta sa rozzúril a dal „drzáňa“ zviazať. Tell mal byť prevezený člnom na hrad Küssnacht, kde si mal odpykať trest v temnici. No nad Luzernským jazerom sa strhla prudká búrka. Prítomní vojaci sa obávali o svoj život a rozviazali Tella, oplývajúceho ohromnou silou, aby bezpečne kormidloval plavidlo na pevninu.
Gesslerova smrť a začiatok revolúcie
Gesslera jeho trúfalosť a drzosť rozzúrili do nepríčetnosti, preto sa rozhodol poslať ho loďou do žalára, kde si mal odpykať trest. Či to bola náhoda, osud alebo čokoľvek iné, počas plavby jazerom sa strhla búrka. Naľakaná posádka nebola schopná loď ovládať, tak sa rozhodli rozviazať Tella, lebo očakávali, že on loď dopraví bezpečne na breh. Aj sa tak stalo. Keď sa priblížili k brehu, William využil možnosť a vyskočil na breh. Bežal späť do dediny a starostu zastrelil jediným dlhým a nemožným výstrelom zo svojej legendárnej kuše. Podľa legendy práve tento čin začal revolúciu, v ktorej mal William Tell dôležité a nezastupiteľné miesto. Tento príbeh dodnes pripomína breh jazera, kde údajne Tell vyskočil z lode a ktorý nesie meno Tellsplatte a kaplnka Tellskapelle. Počas revolúcie, ktorú začalo zostrelené jablko chceli Rakúšania potrestať vzbúrencov a taktiež upevniť svoju moc a nárok na trón, preto tiahli do Švajčiarska nastoliť poriadok. Boli však vo veľkej nevýhode, v ktorej sa v nasledujúcich storočiach ocitlo niekoľko vládcov. Nepoznali terén v ktorom mali bojovať a aj preto švajčiarski „partizáni“ zvíťazili. Rovnaký scenár sa v histórii niekoľkokrát zopakoval, keď sa ukázalo, že naučené vojenské stratégie bez dôkladného poznania terénu a obzvlášť v horskom prostredí nemôžu konkurovať partizánskemu spôsobu boja. A už vôbec nie vtedy, keď sú nepriatelia poháňaní patriotizmom a láskou k vlasti.
Prečítajte si tiež: Overený recept na jablkový koláč
Gesslerova smrť (E. William utekal ku Küssnachtu, kde dlhou, dobre mierenou strelou z priesmyku zabil Gesslera druhým vytiahnutým šípom. Toto miesto sa teraz volá Hohegasse. Tento čin vraj začal revolúciu, v ktorej hral Tell vedúcu úlohu, údajne bojoval aj v spomínanej bitke proti Rakúšanom pri Morgartene.
Prvá písomná zmienka a ďalšie inšpirácie
Prvá písomná zmienka sa objavila v Bielej knihe zo Sammenu. Túto knihu napísal v roku 1475 miestny občan Hans Schreiber. Z rovnakého obdobia pochádza aj pieseň o hrdinských činoch Williama Tella, nazvaná Tellenlied. Pieseň sa začína legendou, ktorá prezentuje hrdinu ako zakladateľa Švajčiarskej konfederácie, označuje ho ako „prvého konfederáta“. Rozprávač hovorí o zostrelení jablka, o druhom šípe v prípade synovej smrti, o úteku a o zabití Gesslera. Text ďalej vymenováva švajčiarske kantóny a je rozšírený o „súčasné“ udalosti - o vojnu s Burgundskom. Inšpiráciou pre neskoršie obdobie je verzia legendy o Williamovi Tellovi v monumentálnom diele Chronicon Helvetorum, ktorého autorom je spomínaný Aegidius Tschudi (1570). Ten je, žiaľ, smutne známy manipuláciou dokumentov a jeho dielo môže byť len kompilátom. Tak či onak, táto kronika bola inšpiráciou pre Históriu Švajčiarskej konfederácie (Geschichte Schweizerischer Eidgenossenschaft) od Johannesa von Müller (1780).
Úcta k Williamovi Tellovi a mýty
William Tell sa teší mimoriadnej úcte Švajčiarov už od 16. storočia. Existujú pamätné miesta, kde údajne vykonal hrdinské skutky. Na mieste Tellovho úteku z člna sa začiatkom 16. Počas sedliackych nepokojov sa zrodil mýtus Traja Tellovia (Die Drei Tellen). Tento mýtus vyjadroval nádej ľudovej populácie na zopakovanie úspechu vzbury proti Habsburgovcom začiatkom 14. Od 18. storočia sa Traja Tellovia premenili na legendu o spiacom hrdinovi, ktorý sa vráti v časoch núdze. Tento prvok sa objavil aj v Tellenlied v roku 1653. V priebehu 19.
William Tell v umení a kultúre
V roku 1766 napísal Antoine-Marin Lemierre divadelnú hru inšpirovanú Williamom Tellom. Revolučná fascinácia týmto hrdinom sa odrazila vo Švajčiarsku po založení Helvétskej republiky. William Tell sa stal aj inšpiráciou pre umelecké diela. Fridrich Schiller napísal divadelnú hru William Tell na podnet svojho priateľa Johanna Wolfganga Goetheho. Schillerova hra je inšpirovaná udalosťami v 18. storočí, najmä americkým bojom za nezávislosť a Francúzskou revolúciou. Prvý raz sa hrala v roku 1804 v meste Weimar. Hra bola mimoriadne úspešná. Na základe tejto hry skomponoval Giacomo Rossini svoju operu William Tell. Predohra tejto opery je jednou z najreprodukovanejších skladieb všetkých čias v populárnych dielach, napr. vo westernových filmoch. John Wilkes Booth, vrah Abrahama Lincolna, sa takisto inšpiroval Tellom. Sťažujúc sa na negatívnu reakciu na svoj skutok, Booth si 21. apríla 1865 zapísal do denníka: „…s každou mužskou rukou proti mne, som tu v zúfalstve. Ale prečo? Preto, čo bolo cťou pre Bruta a čo z Tella urobilo hrdinu.
Zobrazenie hrdinu a filmové spracovania
Kissling ho stvárnil ako sedliaka a muža z hôr, siláka. Jeho mocné ruky s láskou objímajú malého Waltera, ale bez jablka. Toto stvárnenie sa výrazne odlišuje od symboliky Helvétskej republiky, ktorá zobrazovala Williama Tella ako vojaka s mečom na opasku a s opereným klobúkom typickým pre landsknechtov (nemecká sedliacka pechota z 1. pol. 16. V 20. storočí sa natočili filmy, seriály a vznikli aj iné umelecké diela inšpirované švajčiarskym hrdinom (napr.
Prečítajte si tiež: Ako funguje spojenie Strelec a Ryba?
Otázka existencie Williama Tella
Zásadným problémom je však dokázať reálnu existenciu Williama Tella. Všetky zápisy o ňom pochádzajú z mladšieho obdobia. William Tell sa totiž stal tak významnou legendou národného povedomia Švajčiarov, že keď sa historik J. E. Kopp odvážil spochybniť jeho existenciu, spôsobil vlnu protestov a verejného rozhorčenia. Prvý raz sa existencia Williama Tella spochybnila už za Rudolfa II. Diskusie pokračovali aj v 19. aj 20.storočí. Na strane opačnej sa historik Karl Meyer v roku 1941 pokúsil spojiť miesta v legende s konkrétnymi miestami. Legenda spomína pevnosti, ktoré boli zapojené do povstania. Moderní historici predpokladajú, že príbeh je vymyslený. William Tell sa stal postavou, s ktorou sa identifikoval aj politický režim, stal sa jeho symbolom. Možný dôkaz o existencii Williama Tella podal historik A. Schärer v roku 1986. Identifikoval Wilhelma Gorkeita z Tellikonu (moderný Dällikon v kantóne Zürich) ako reálneho Williama Tella. Meno Gorkeit identifikoval ako verziu priezviska Armbruster (výrobca kuší).
Kultúrne korene legendy
Iný aspekt legendy možno pochádza z európskeho kultúrneho okruhu. Dobrí strelci sú obdivovaní aj v dnešnej dobe. Či už olympionici alebo vojenskí ostreľovači. Rovnako to bolo aj v minulosti. Aj v stredoveku sa organizovali strelecké súťaže. Dobrí strelci sa isto stávali známi vo svojom okolí a časom sa pridali aj nejaké tie historky o nich. Čarostrelci sa vyskytujú aj v rozprávkach. Aj prvok zostreleného jablka je pomerne častý. Pozoruhodne podobný príbeh zaznamenal nemecký kronikár Saxo Grammaticus v diele Gesta Danorum (Skutky Dánov) z 12. storočia. Jeden z hrdinov menom Toko či Tiki sa pri popíjaní vystatuje svojím lukostreleckým umením. Krutý kráľ Harald Modrozubý ho za to podrobí skúške, pri ktorej má zostreliť jablko z hlavy svojho syna. Rovnako ako „Švajčiar“ si Toko necháva v zálohe jeden šíp. Krátko potom vypukne vzbura a lukostrelec zabije kráľa v lese. Možno obdobný príbeh poslúžil ako inšpirácia pre vznik legendy o Williamovi Tellovi.