Ľanové semienka a zemiaky, dve nenápadné, no mimoriadne cenné plodiny, zohrávajú významnú úlohu nielen v ľudskej výžive, ale aj vo výžive dobytka. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam a širokému spektru benefitov predstavujú hodnotný doplnok stravy pre rôzne druhy hospodárskych zvierat.
Ľanové semienka: Superpotravina s dlhou históriou
Ľan siaty (Linum usitatissimum) je rastlina so svetlomodrými kvietkami, ktorá sa pestuje už viac ako 8 000 rokov. Archeologické nálezy dokazujú, že bol významnou súčasťou poľnohospodárstva v starovekom Egypte, Mezopotámii či Indii. V Egypte sa ľan nielen konzumoval (v podobe oleja), ale z jeho vlákna sa tkalo plátno - dodnes známe ako “ľanové plátno”. V antickom Grécku a Ríme bol ľan takisto cenený. Rimania ho pestovali najmä pre vlákno, ale semienka využívali aj v kuchyni a v medicíne. Počas stredoveku sa pestovanie ľanu rozšírilo po celej Európe. Najväčší význam mal ľan ako textilná plodina, ale semienka sa využívali aj na výrobu oleja a ako súčasť tradičnej medicíny. Na Slovensku má pestovanie ľanu dlhú a hlbokú tradíciu. Najmä v 18. a 19. storočí bol jednou z najvýznamnejších plodín slovenských domácností - nielen pre jeho olej, ale najmä pre ľanové vlákno. Ľanové plátno bolo súčasťou výbavy každej mladej ženy. V niektorých oblastiach, najmä na Orave, Liptove a v Turci, sa ľan pestoval pravidelne, často aj spolu s konopou. Semienka sa sušili, mleli, lisovali a ich zvyšky (tzv. pogače) sa používali ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Dnes zažíva ľan renesanciu. Vďaka vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín, lignanov a vlákniny je považovaný za superpotravinu. Ľanový olej lisovaný za studena je opäť vyhľadávaný pre svoje nutričné benefity, ktoré ocenia nielen ľudia, ale aj zvieratá (napr. kone). Na Slovensku sa pestovanie ľanu pomaly vracia na menšie farmy a do ekologických projektov.
Využitie ľanových semienok pre dobytok
Ľanové semienka sú cenným zdrojom živín pre dobytok. Obsahujú približne 10 % slizovitých látok, olej a malé množstvo glykozidov. Pri perorálnom podávaní spôsobujú opuch črevného obsahu, čím stimulujú peristaltiku, a majú dezodoračný účinok, pretože spomaľujú fermentačné procesy. Pri podávaní odvaru majú slizovité latky ochranný a protizápalový účinok.
Odporúčané použitie:
- Zvýšenie chuti do jedla u zvierat
- Rekonvalescencia po ochoreniach tráviacej sústavy
- Podporný prostriedok pri liečbe
Použitie a dávkovanie:
Prípravok sa môže podávať zvieratám perorálne vo forme surových alebo mletých zŕn alebo odvaru. Odvar pripravíme tak, že 1 diel celých alebo mletých zŕn zalejeme 10 - 20 dielmi vlažnej vody. Takto pripravený odvar nechajte stáť pod pokrievkou 30 - 45 minút. Odvar podávajte zvieratám precedený alebo so zrnami.
- Kone, hovädzí dobytok: 2 - 4 litre odvaru
- Teľatá: 0,5 odvaru (namiesto vody možno použiť mlieko)
- Prasnice: 0,5 až 2 litre
- Psy, mačky: podľa hmotnosti 0,05 - 0,5 litra
Zemiaky: Od nedôvery k základnej potravine
Zemiak, základná zložka našej každodennej stravy, je po pšenici, ryži a kukurici jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín. Za svoju obľubu vďačí nenáročnosti na prírodné podmienky a mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Vďaka ich širokému uplatneniu v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia sa Európa vyhla cyklickým hladomorom a „epidémiám“ skorbutu. Domovinou zemiakov sú náhorné plošiny Ánd v Južnej Amerike, kde starým Inkom slúžili ako základná zložka stravy. Naši predkovia ešte 100 rokov po objavení Ameriky o existencii zemiakov ani netušili.
Prečítajte si tiež: Prínosy ľanových semienok a tvarohu pre zdravie
História a rozšírenie zemiakov
Zemiaky sa najskôr doviezli do Španielska a oveľa neskôr sa rozšírili aj do ostatných častí Európy, sprvu sa však objavovali ako veľká vzácnosť iba na kráľovských a šľachtických hostinách. V Európe sú najväčšími pestovateľmi Rusko, Poľsko a Nemecko. Keď v roku 1534 pristál v Seville Francisco Pizzaro, mal na svojej lodi zvláštny náklad - hľuzy zemiakov z Peru. Prvé zemiakové políčka sa tak objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska. No trvalo takmer 200 rokov, kým ich nedôverčivá časť starého kontinentu začala uznávať a brať na vedomie.
S ich pestovaním dochádzalo aj k niekoľkým úsmevným faux pas: Sir Walter Raleigh, ktorý ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku pestoval, ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže kráľovskí kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou. Zvyšok Anglicka ani veľmi neprotestoval. Zemiaky neuznali jednoducho preto, lebo sa o nich nezmieňovala Biblia. Francúzi ich spočiatku odmietali zo strachu, že prenášajú mor a Nemci? Tí s nimi kŕmili len dobytok.
Na Slovensko sa zemiaky pravdepodobne dostali až okolo roku 1654 (takže je celkom možné, že ich ochutnal aj Juraj Jánošík). Prvýkrát o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši (1768). Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na sever Slovenska priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby (jeden z týchto študentov/ od neho pochádza aj názov „švábka“) nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. V polovici 18. stor. sa “švábka” začala pokusne pestovať na Liptove. Od tých čias si už bez zemiakov našu stravu nevieme ani predstaviť.
Využitie zemiakov pre dobytok
Zemiaky sú pre dobytok zdrojom energie a živín. Obsahujú takmer 80% vody, výživné škroby, vitamíny (A, B1, B2, B6, K) a minerály (kremík, železo, mangán, draslík, meď, horčík, jód, zinok). Bielkoviny zemiakov patria medzi najhodnotnejšie proteíny rastlinného pôvodu a majú priaznivé aminokyselinové zloženie. Nemci nimi kŕmili dobytok.
Zdravotné výhody zemiakov pre dobytok
- Zlepšenie trávenia: Zemiaky sú ľahko stráviteľné a uľahčujú trávenie.
- Zníženie zápalu: Zemiaky môžu zmierniť zápal v črevách a tráviacom systéme.
- Regulácia krvného tlaku: Vláknina v zemiakoch pomáha znižovať hladinu cholesterolu a zlepšuje funkciu inzulínu, čo pomáha pri znižovaní krvného tlaku.
- Posilnenie srdca: Karotenoidy (luteín a zeaxantín) v zemiakoch sú prospešné pre zdravie srdca a funkciu iných vnútorných orgánov. Draslík má odvodňujúce účinky, vyplavuje z organizmu škodliviny a zabezpečuje výživu buniek inými živinami.
Bezpečnostné aspekty konzumácie zemiakov
Zemiaky by mali byť pevné, nepoškodené, bez modrín a odrenín. Pozor si treba dávať na nezrelé zemiaky, respektíve zelené časti zemiakov, pretože obsahujú rastlinný jed solanín, ktorý vyvoláva bolesti hlavy, hrdla, brucha, hnačky, ba aj vážne ochorenia. Vždy jeme iba zrelé hľuzy alebo zelené miesta s dostatočnou rezervou vykrojíme. Zelené časti a klíčky zemiakov obsahujú toxické glykoalkaloidy solanín a chaconín, ktoré sa tepelnou úpravou nezničia. Preto je potrebné zelené časti a klíčky pred varením odstrániť a silne naklíčené alebo zelené zemiaky radšej vôbec nekonzumovať.
Prečítajte si tiež: Recepty s ľanovými semienkami v chlebe
Zemiaková šťava: Prírodný liek pre dobytok
Zemiaková šťava má preukázateľné účinky pri zvýšenej kyslosti žalúdka, gastritíde, žalúdočných vredoch a iných tráviacich problémoch. Je bohatá na zásadité látky a neutralizuje žalúdočnú kyselinu. Zemiaky obsahujú malé množstvo benzodiazepínov, sedatívnych zložiek, ktoré upokojujú žalúdok. Jednou z látok, ktoré sa v zemiakoch nachádzajú, je diazepam, účinná látka aj v dobre známom preparáte Valium. Tieto prírodné sedatíva pôsobia aj v žalúdku, ktorý dokážu upokojiť.
Príprava zemiakovej šťavy
- Nastrúhanie a žmýkanie: Surový zemiak nastrúhame na dvakrát preloženú gázu v miske, necháme postáť a potom šťavu vyžmýkame cez gázu.
- Mixovanie a cedenie: Zemiak rozmixujeme v mixéri, zmiešame s vlažnou vodou a precedíme.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalý ľanový a konopný chlieb