Granátové jablko, vedecky známe ako Punica granatum, je rastlina, ktorá už tisícročia fascinuje ľudstvo svojou impozantnou krásou a chuťou. Pôvodom z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, tento opadavý ker alebo menší stromček sa rozšíril do subtropických oblastí po celom svete a stal sa symbolom plodnosti, hojnosti a dlhovekosti. Vďaka globálnym zmenám klímy je dnes možné pestovať granátové jablko aj v našich podmienkach, a to nielen ako okrasnú rastlinu, ale aj pre jeho chutné a zdravé plody.
Pôvod a história granátového jablka
Granátovník púnsky pochádza z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, odkiaľ sa rozšíril do celého Stredomoria. Traduje sa, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko prvého hriechu ľudstva bolo v skutočnosti jablko granátové. Niet sa čomu čudovať, sladkokyslej chuti šťavnatých plodov je rozhodne ťažké odolať.
Granátové jablko sa pestuje už viac ako 5000 rokov a napriek svojmu názvu pochádza z malého ostrova Sokrota neďaleko Somálska. Granátovník je teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom, resp.
Charakteristika rastliny
Granátovník púnsky je opadavý ker alebo menší stromček, ktorý dorastá do výšky 2 až 5 metrov. Jeho hustú korunu tvoria tŕnité konáriky a jednoduché lesklé listy. Kvety sú obojpohlavné, samoopelivé a majú nápadnú červenú alebo oranžovú farbu. Kvitne počas celého vegetačného obdobia, od jari do jesene. Po opelení sa začnú tvoriť guľaté plody, ktoré dozrievajú po šiestich až siedmich mesiacoch. Plody majú v priemere deväť až dvanásť centimetrov, pričom plody odrody „nana“ dosahujú priemer okolo 5 cm. Vnútro plodu je rozdelené membránami na 9 až 12 komôr, v ktorých sa nachádzajú semená obklopené šťavnatou, rubínovo-červenou dužinou.
Pestovanie v našich podmienkach
Hoci granátovník miluje horúce letá a mierne zimy, vplyvom chladnejšieho vzduchu u nás plody nemusia dozrieť a skôr sa uplatní ako okrasná drevina. Pre pestovanie je nutné studené zimovanie. Ak by sme rastlinku pestovali celoročne v teplom prostredí rastlinka by neopadala, ale po určitej dobe by mohol stromček od vysilenia zahynúť. Takže je odporúčané studené zimovanie pri teplote okolo 5°C (0-8°C), kde treba udržiavať mierne vlhký substrát a môže byť aj v úplnej tme. Do studeného zimoviska rastlinu prenesieme z vonku po tom ako opadnú listy. Znesie aj jesenný mráz. Po zime sa na končekoch konárikov začnú objavovať púčiky. V tomto období rastlinku prenesieme dovnútra k oknu, kde zazelenie a aj zakvitne. V máji potom prenesieme von kde ostane po celú sezónu. Po zime môžeme rastlinku ostrihať, aby sme korunu udržali v peknom guľovom tvare. Na pestovanie treba ľahší substrát a pridávanie živín počas vegetačného obdobia.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia a systém jahôd
Pestovanie v kvetináči
Najistejšie je v prvých rokoch granátovník pestovať ako črepníkovú rastlinu a neskôr, aby úspešne zarodil treba ho presadiť na trvalé, chránené stanovište.
Hlavne v prvých rokoch je vhodné granátovník pestovať ako prenosnú rastlinu v črepníku. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko, znesú vysoké teploty či občasné sucho. Bez zimného odpočinku neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti. Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky. Doprajte mu výživnú, ľahkú a priepustnú zeminu s neutrálnym alebo so slabo zásaditým pH. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva - až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom.
Pri pestovaní v nádobe zvoľte min. 3.
Pestovanie v záhrade
V južnejších oblastiach môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severným vetrom. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15°C a zároveň pučia neskôr pre ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím. V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu, pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh. Ak dôjde k premrznutiu nadzemnej časti, nemusíte sa báť, granátovníky nie sú štepené na podpníku (pravokorenné) a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov.
Granátovník má rád suché a teplé prostredie (aj vysoké teploty) a je relatívne skromný na závlahy. Pre bohatú úrodu je rozhodujúca dlhá a teplá jeseň, podobne ako u hrozna.
Prečítajte si tiež: Druhy a využitie ružového kvet čaju
Starostlivosť počas vegetácie
Rastlinke vyhovuje slnečné miesto, znesie aj priamy slnečný úpal. Cez sezónu polievame s mierou -snažíme sa, aby sme poliali až potom, ako zaschne povrch substrátu. Neprekáža mu ani mierne preschnutie substrátu.
Granátovník sa zalieva pravidelne a menej, aby nezačali hniť jeho korene.
Dôležitý rez
V predjarí, ešte pred pučaním, je dôležité granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dobre oslnené. Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až so štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujete na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru.
Pri tvarovaní a reze granátovníka je dôležité, že základom východného a udržiavacieho rezu je dobré oslnenie všetkých konárov. Vhodné obdobie pre zrezávanie je predjarie. Odstraňujú sa i zahusťujúce a choré výhonky, aby bol krík chránený.
Rozmnožovanie
Nakoniec niečo k rozmnožovaniu a teda ako a kde zohnať rastlinku. Je možné ako aj vegetatívne, tak aj generatívne rozmnožovanie. Klíčivosť semien je dobrá a aj takto získaná rastlina nám skoro kvitne a aj plodí, avšak plody nepreberajú vlastnosti rodičovských rastlín. Ak už rastlinku máme poprípade máme niekoho od koho môžeme zohnať odrezky, hlavne po jarnom reze môžeme rozmnožiť vegetatívne. Ak získame odrezky, tak ich skrátime na 4 očká a napicháme do vlhkého substrátu (môžeme použiť stimulátor na zakorenenie).
Prečítajte si tiež: Variácie Slaného Kvetu Koláča
Vlastný granátovník zo semienok kupovaných plodov síce dopestujete, ale úrody sa nedočkáte vôbec alebo po veľmi dlhom čase. Jednoduchšie je rozmnožovanie odrezkami, keď si rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín a rodiť môžu skoro, už v treťom roku. Z jednoročných drevnatých výhonkov vyberajte odrezky dlhé asi 15 cm. Odstráňte listy až po vrchný pár, spodnú časť ošetríte stimulátorom rastu, vysaďte do substrátu na výsev a množenie a nádoby umiestnite na teplé a tmavé miesto. :Granátové jablko pochádza zo Somálska
Generatívne rozmnožovanie (semenami)
Ak sa rozhodnete vypestovať granátovník zo semienok, je dobré ich očistiť od dužinatej vrstvy na povrchu a vysadiť do pripravenej pôdy asi 1,5 cm hlboko. Semienka budú dobre klíčiť pri teplote od 19 do 23 °C, ktorú je potrebné udržiavať od 30 do 40 dní.
Pred výsevom je dobré dať semená na niekoľko dní do chladničky alebo ich do jari (aspoň na 4 až 5 týždňov) stratifikovať pri nízkej teplote. Na jar semená vysejeme do kyprej pôdy s pieskovou drenážou a necháme vyklíčiť pri teplote 20 až 25 °C. Keď majú semenáčiky už 6 lístkov, rozsadíme ich. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7.
Vegetatívne rozmnožovanie (odrezkami)
Z jednoročných drevnatých výhonkov odoberiete asi 25 cm dlhé odrezky, odstránite všetky lístky a vysadíte ich do rašelinovo-pieskového substrátu, umiestnenom na teplom a tmavom mieste.
Pri vegetatívnom množení začínajú rezkovance rodiť už v 3. roku a zachovávajú si vlastnosti rodiča. Odrezky dlhé 20 až 25 cm berieme z jednoročných drevnatých výhonov, odlistíme ich až na vrchné listy a vysadíme do rašelinovo-pieskového substrátu do zatieneného pareniska. Pred výsadbou je dobré ich stimulovať práškovým stimulátorom. Pri jarnom rezkovaní použijeme jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov. Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia alebo rodia až po veľmi dlhom čase.
Zimovanie
Granátovníky v kvetináčoch sa premiestnia do chladu (od 0 do 8 °C) hneď, ako im opadnú listy.
Odrody granátového jablka
Existuje viac ako 500 odrôd granátového jablka, z ktorých sa približne 60 pestuje po celom svete. Líšia sa veľkosťou, farbou, chuťou a dobou zrenia plodov. Medzi obľúbené odrody patria:
- Acco: Samoopelivá odroda.
- Wonderfull: Táto odroda je najrozšírenejšia v USA. Plody sú veľké, veľmi chutné a sladké.
- Mollar de Elche: Odolná voči škodcom a chorobám.
- Haku Botan: Atraktívna a netradičná odroda, vyšľachtená v Japonsku.
- Guleysha (Azerbajdžan): Plody sú veľké, okrúhle, s tenkou, lesklou, karmínovo červenou šupkou.
- Pink Guleysha (Azerbajdžan): Plody sú okrúhle až pretiahnuté, veľké s tenkou, krémovo-ružovou šupkou.
- Gyrmyzy Guleysha (Azerbajdžan): Plody sú veľké, okrúhle s karmínovo červenou šupkou s výraznými pruhmi.
- Gyrmyzy Gabyk (Azerbajdžan): Plody sú veľké, okrúhle s jasne červenou šupkou.
- Nazik Gabyk (Azerbajdžan): Plody sú veľké, tmavo červené s tenkou šupkou.
- Bala Mursal (Azerbajdžan): Považuje sa za jednu z najlepších azerbajdžanských odrôd.
- Shah Nar (Azerbajdžan): Plody sú stredne veľké, okrúhle alebo hruškovité.
- Veles Nar (Azerbajdžan): Plody sú stredne veľké, okrúhlo-oválne s hrubou, jasne červenou šupkou.
- VIR No.1 (Azerbajdžan): Plody sú veľké, okrúhle, niekedy hruškovité s hrubou, svetlo žltou šupkou.
- Akdona (Uzbekistan): Populárna veľkosemenná odroda.
- Kyzyl Anor (Uzbekistan): Šupka je tenká alebo stredne hrubá.
- Kai-Acik-Anor (Uzbekistan-Tadžikistan): Plody sú veľké, okrúhle, ružovo-červené.
- Kazake Anor (Uzbekistan): Základná farba je zelenožltá, vrchná farba je svetlo karmínová.
- Siyah Dane (Irán): Plody sú veľmi veľké, okrúhle, tmavo karmínové, svetlé, lesklé.
- Saveh (Irán): Plody sú veľké, jasne červené.
- Malta (Španielsko): Vynikajúca dezertná odroda s mäkkými semenami.
Škodcovia a choroby
Rastlinky sú často hlavne v teplom a suchom prostredí napádané sviluškami (malé „pavúčiky“ - dajú sa vidieť pod lupou poprípade v neskoršom štádiu napadnutia ich spoznáte podľa typických pavučiniek na koncoch konárikov). Hneď pri objavení prvých príznakov treba zakročiť a škodcov sa snažiť zlikvidovať. Aj ako prevencia napádania granátovníka roztočmi je vhodné rastlinu pravidelne rosiť (postrekovačom).
Granátovníky sú odolné proti chorobám i škodcom, iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky.
Granátovník patrí medzi rastliny odolné voči chorobám a škodcom.
Využitie granátového jablka
Granátové jablko je nielen krásna okrasná rastlina, ale aj zdroj chutných a zdravých plodov. Semienka granátového jablka obsahujú veľa vody a sodíka, okrem toho draslík, horčík, vápnik, vitamín C a niektoré vitamíny skupiny B. Taktiež sú bohaté na polyfenoly, silné antioxidanty.
Aj granátové jablká podporujú dlhovekosť. Vysokým obsahom vitamínu C podporujú tvorbu kolagénu, ktorý spomaľuje vznik vrások. Vyživuje bunky, pomáha regenerácii a podporuje hojenie. Ich protizápalové a antioxidačné účinky zabraňujú vzniku nádorových buniek v tele. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím.
V studenej kuchyni sa semienka granátového jablka používajú na spestrenie šalátov, v teplej sa hodí predovšetkým k hydine, ku grilovanému mäsu a k rybám. Lisovaná šťava je základom kokteilov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína.
Z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy. Z nej možno pripraviť osviežujúce nápoje. Z listov granátovníka je zasa výborný čaj.
Granátové jablko v kuchyni - recepty
- Granátový sorbet: Do pohárov nasypeme ľadovú triešť, nalejeme na ňu šťavu z granátového jablka, ktorú sme predtým osladili medom alebo dochutili trochou citrónovej šťavy, a doplníme perlivou vodou alebo šampanským.
- Pstruh s „granátmi“: Očistené ryby osušíme, osolíme, okoreníme a napichneme na grilovacie ihly. Ryby opekáme na grile a občas potierame maslom, prípadne ich môžeme piecť na plechu. Podávame zaliate šťavou z granátových jabĺk a posypané vňatkami.