Kvasené uhorky: Čo robiť, ak je nálev príliš slaný

sabor peruano
Rate this post

Fermentácia je v posledných rokoch hitom, no nejde o novinku, tento spôsob spracovania potravín využívali ľudia už pred tisíckami rokov. Nakladanie alebo fermentovanie zeleniny je jednoduché, prinesie množstvo chutí, ušetrí peniaze a vylepší zdravie. Fermentované potraviny sú plné „priateľských“ baktérií a enzýmov, ktoré sú pre naše zdravie veľmi prínosné, ovplyvňujú našu črevnú mikroflóru, ktorá zase ovplyvňuje naše celkové zdravie, imunitu aj psychiku.

Kvasená zelenina predstavuje vynikajúci zdroj vitamínov počas celého roka, je bohatá na zdravé probiotiká, ktoré podporujú trávenie a priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru. Najznámejšou kvasenou pochúťkou je kapusta, avšak fermentovať sa dá aj mnoho ďalších druhov zeleniny.

Prečo zaradiť fermentovanú zeleninu do jedálnička?

  • Pri fermentácii vznikajú vitamíny B a C a zelenina si zachováva živiny, pretože sa v procese prípravy neohrieva.
  • Podporuje črevnú mikroflóru a celkovú imunitu.
  • Nie sú potrebné umelé konzervačné látky a rôzne prísady, stačí iba zelenina a soľ.
  • Ide o lacný spôsob výroby zdravých potravín, keďže nie je potrebná elektrina.
  • Fermentáciou možno predchádzať plytvaniu potravinami.
  • Je ľahšia stráviteľnosť, pretože fermentačný proces rozkladá mnohé živiny.

Rozdiel medzi fermentovaním a zaváraním

Ak by ste si mysleli, že fermentovanie je v podstate to isté ako zaváranie, mýlite sa. Pri zaváraní potraviny ohrievame na vysokých teplotách, aby došlo k pasterizácii. Tou sa zničia choroboplodné mikroorganizmy, ale spolu s tým aj väčšina prospešných látok pre náš organizmus. Zaváraná zelenina z tohto pohľadu nie je tak výživná a zdravá ako fermentovaná. Navyše pri zaváraní používame ocot, cukor a mnohé doplnkové konzervačné látky, ktoré nie sú úplne ideálne. Fermentácia je teda jednoduchšia a navyše aj zdravšia.

Aká zelenina je vhodná na fermentovanie?

Na fermentovanie sa hodia rôzne druhy zeleniny. Výbornými adeptmi sú napríklad uhorky či kapusta, ale napríklad aj červená repa (cvikla), mrkva a brokolica, reďkovky, paradajky, šalát, kel alebo zelené fazuľky. Fermentovaná zelenina má inú chuť než čerstvá, preto treba skúšať, čo vám najlepšie vyhovuje.

Klasické druhy vhodné na fermentáciu sú: biela a červená kapusta, mrkva, cvikla, reďkovky, paradajky, šalát, uhorky, zelené fazuľky. Ideálne je pri prvých experimentoch s fermentáciou siahnuť po ekologicky pestovanej zelenine. Vďaka tomu, že sa pri jej pestovaní nepoužívajú agresívne hnojivá, obsahuje rozmanité mikroorganizmy.

Prečítajte si tiež: Zdravé kvasené uhorky a zelenina

Fermentujte:

  • Kapustu (aj pekinskú)
  • Mrkvu
  • Cibuľu
  • Karfiol
  • Uhorky
  • Reďkovky
  • Fazuľu
  • Špargľu
  • Paradajky
  • Papriku
  • Kaleráb
  • Cviklu
  • Kel

Podľa chuti kombinujte rôzne druhy zeleniny.

Zásady fermentovania zeleniny

Pre úspešné domáce fermentovanie sú dôležité určité zásady, aby zelenina vydržala čo najdlhšie a nepokazila sa nám.

Pomer soli

Akýmsi základným pravidlom je správny pomer soli na hmotnosť zeleniny - v tomto prípade sú to 2-3 gramy soli na 100g zeleniny. Ak soli pridáme viac, zabijeme „dobré“ baktérie a fermentácia neprebehne správne. Menej soli zasa znamená, že výsledok môže byť náchylný na pleseň. Volíme vždy soľ bez prísad - napríklad soľ na nakladanie, morskú alebo aj ružovú himalájsku soľ.

Veľkosť zeleniny

Zeleninu môžeme fermentovať vcelku alebo nakrájanú či nastrúhanú. Čím väčšia bude, tým dlhšie bude fermentácia trvať.

Prečítajte si tiež: Kvasené uhorky: Zdravie a chuť

Čistota a čerstvá zelenina

Je potrebné zabezpečiť dokonalú hygienu zeleniny aj nádob, ktoré budeme na fermentáciu používať. Odporúčajú sa hlavne uzatvárateľné sklené poháre alebo keramické nádoby, prípadne špeciálne nádoby určené priamo na fermentovanie. Zelenina by mala byť tiež zdravá a bez náznakov hniloby či plesne. Všetko pred prípravou dôkladne poumývame, poháre a viečka je dobré sterilizovať podobne ako pred zaváraním.

Soľný nálev

Ak chceme fermentovať zeleninu s nižším obsahom vody, pripravíme si aj soľný nálev, ktorým ju v pohári zalejeme. V takomto prípade vyrátame množstvo soli podľa objemu nádoby, pričom platí, že by to malo byť asi 2% objemu. Nálev dolejeme do výšky asi 2-2,5 cm od vrchu nádoby tak, aby bol celý obsah zaliaty a nádobu voľne prikryjeme prikrývkou, jemne uzatvoríme viečkom (nedoťahujeme naplno) alebo špeciálnym fermentačným uzáverom. Cieľom je zabrániť vniknutiu nečistôt, ale zároveň umožniť únik oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri kvasení.

Ako dlho trvá fermentácia

Nádoby so zeleninou skladujeme po dobu niekoľkých týždňov (záleží od druhu zeleniny) na mieste bez prístupu slnečného žiarenia a pri teplote asi 20-25°C. Fermentácia je často sprevádzaná bublaním v dôsledku uvoľňovania oxidu uhličitého. Obsah nádob pravidelne vizuálne kontrolujeme, či neplesnivejú. Po určitom čase môžeme zeleninu ochutnať a keď sa nám zdá chuťovo dobrá, v podstate máme hotovo. Po dokončení procesu fermentovania nádoby dobre uzatvoríme a odložíme do chladničky. Platí, že čím dlhšie zelenina kvasila v teplom prostredí, tým rýchlejšie prebehne proces fermentovania a naopak.

Čo robiť, ak je nálev príliš slaný?

Ak sa vám stane, že nálev na kvasené uhorky je príliš slaný, existuje niekoľko spôsobov, ako situáciu napraviť:

  1. Prepláchnutie: Uhorky vyberte z nálevu a prepláchnite ich pod studenou vodou. Tým sa odstráni prebytočná soľ z povrchu uhoriek. Následne pripravte nový, menej slaný nálev (použite menej soli na rovnaké množstvo vody) a uhorky doň vložte. Nechajte ich v novom náleve ešte niekoľko dní, aby sa chuť vyrovnala.
  2. Pridanie vody: Ak nechcete meniť celý nálev, môžete do pôvodného nálevu pridať trochu čistej vody. Tým sa zníži koncentrácia soli. Dôležité je pravidelne ochutnávať, aby ste dosiahli požadovanú slanosť.
  3. Pridanie cukru: Malé množstvo cukru môže pomôcť vyvážiť slanú chuť. Pridajte štipku cukru do nálevu a dobre premiešajte. Opäť, pravidelne ochutnávajte, aby ste dosiahli správnu rovnováhu chutí.
  4. Kombinácia s inými potravinami: Ak sú uhorky príliš slané, môžete ich podávať s inými potravinami, ktoré slanosť zmiernia. Napríklad, podávajte ich s jogurtom, smotanou alebo avokádom.
  5. Použitie v receptoch: Príliš slané uhorky môžete použiť ako ingredienciu do rôznych receptov, kde sa slanosť stratí. Napríklad, môžete ich pridať do šalátov, omáčok alebo polievok.
  6. Trpezlivosť: Niekedy sa chuť kvasených uhoriek časom zlepší. Nechajte ich v chladničke ešte niekoľko dní a pravidelne ochutnávajte. Je možné, že sa slanosť postupne zjemní.

Ako fermentovať zeleninu krok za krokom

Výroba fermentovaných potravín je v skutočnosti veľmi jednoduchá. Stačí to len vyskúšať.

Prečítajte si tiež: Kvasená zelenina

  1. Príprava zeleniny: Odstráňte vonkajšie listy a stonku kapusty. Nakrájajte kapustu na úzke prúžky a nastrúhajte ju. Zeleninu nakrájajte na malé rezance, kocky, kolieska, skrátka tak, ako vám príde pod ruku.
  2. Miešanie so soľou: Vo veľkej mise zmiešajte kapustu so soľou. Vtierajte soľ do zeleniny, kým sa v mise nevytvorí kaluž šťavy. Táto tekutina bude tvoriť základ slaného nálevu, v ktorom sa zelenina bude fermentovať. Zmes dochuťte korením. Zeleninu osolíme alebo okoreníme. Zeleninu zmiešajte so soľou a nechajte ju niekoľko desiatok minút odpočívať.
  3. Plnenie do pohára: Vezmite vyvarený pohár a navrstvite doň kapustu. Každú vrstvu dobre pritlačte. Túto zmes naplňte do pripravenej nádoby. Dôležité je, aby bola všetka zelenina ponorená v šťave. Zelenina preto musí byť zaťažená. Zvyšnú tekutinu prelejte z misy do pohára. Kapusta musí byť úplne ponorená v slanom náleve. Hore v pohári by malo zostať asi 1,5 až 2 cm vzduchu, aby tekutina pri fermentácii nepretiekla. Aby listy nevyplávali a na povrchu nesplesniveli, môžete hmotu zaťažiť závažím.
  4. Fermentácia: Zatvorte zavárací pohár (skrutkovací uzáver neuťahujte úplne, aby mohol plyn unikať!) a napíšte naň dátum. Kapusta by sa mala pri izbovej teplote fermentovať asi týždeň. Potom ju presuňte na chladné miesto, napríklad do pivnice alebo chladničky. Po 14 až 21 dňoch fermentácie môžete kapustu ochutnať. Jej kyslá chuť je spôsobená rozmnoženými baktériami mliečneho kvasenia. Chutí? V tom prípade je to hotové. Nádobu skladujte na bezpečnom mieste v kuchyni, mimo dosahu priameho slnečného svetla. Po 5 až 7 dňoch uložte nádobu s hotovou fermentovanou zeleninou do chladničky.

Recepty na fermentovanú zeleninu

Ak neviete, čo so zvyškami zeleniny zo záhrady alebo trhu, ktoré už neviete skonzumovať, fermentované ich oceníte vždy. Rovnako váš organizmus, pretože fermentácia je proces, ktorý podporuje imunitu celého tela a zdravie črevnej mikroflóry, od ktorej sa odráža mnohé.

Chutná fermentovaná mrkva

  • Potrebujeme: 700 g mrkvy, 2 malé cibule, 2 klinčeky, 1/2 strúčika cesnaku, 1,5 lyžičky kôprových semien alebo rasce, 1/2 lyžičky horčičných semien, trochu kôpru alebo estragónu, soľný roztok (200 ml vody ku 3 g soli).
  • Postup: Mrkvu nastrúhame na 1 mm hrubé plátky, cibuľu nasekáme nadrobno. Všetko zmiešame s koreninami a v pohári zalejeme roztokom. Zaťažíme, pohár uzavrieme a necháme kvasiť 5 dní.

Kapusta plná vitamínov

  • Potrebujeme: Polovica bielej kapusty, polovica červenej kapusty, 1 stredne veľká cibuľa, 3-4 mrkvy, soľ.
  • Postup: Cibuľu nakrájame nadrobno, kapustu nakrájame na tenké rezance. Mrkvu nastrúhame na stredne veľkom strúhadle. Zeleninu odvážime a zmiešame so soľou. Množstvo soli by malo byť 1-2 % z celkovej hmotnosti zeleniny. Necháme odstáť 10 minút, natlačíme do nádoby, zaťažíme a uzavrieme.

Korenistý kaleráb

  • Potrebujeme: 700 g kalerábu, 1 bobkový list, 2 čajové lyžičky kôprových semien, štipka zeleného korenia, soľ.
  • Postup: Kaleráb nastrúhame nahrubo, premiešame s korením a zvážime. Nasolíme a necháme odstáť niekoľko minút. Natlačíme do nádoby. Ak kaleráb nepustí dostatok vody, dolejeme nálev prevarenou, studenou vodou.

Tipy a triky pre fermentáciu

  • Fermentovanú zeleninu môžete rôzne kombinovať a miešať.
  • Akýkoľvek recept môžete doplniť brokolicou, karfiolom, fazuľovými strúčikmi, ružičkovým kelom či dokonca ovocím, napríklad jablkom.
  • Aromatické prísady a korenia použite podľa chuti, ku kvasenej zelenine sa hodí zázvor aj chilli.
  • Kvasné nádoby nezabudnite označiť dátumom výroby.
  • Nálev, ktorý v nádobe zostane, môžete neskôr použiť ako šalátovú zálievku.
  • Ak sa vytvorí biela pena, odstráňte ju lyžicou.
  • Zelenina je vykvasená približne za týždeň, záleží od teploty, pri ktorej kvasila.
  • Hotovú dajte do čistých, vysterilizovaných pohárov a uchovávajte v chladničke. V chlade sa proces kvasenia zastaví.
  • Pickles, teda prirodzene konzervovaná kvasená zelenina, vám v chladničke vydrží aj niekoľko mesiacov.
  • Zeleninu v keramickom hrnci prekryte vrch zeleniny kapustným listom alebo plátnom a zaťažte, aby ste zabezpečili, že bude ponorená v šťave.
  • Pri kvasení v uzatvárateľnom pohári zeleninu zaťažovať netreba, ale je dôležité, aby ste zeleninu do pohára poriadne natlačili čo najvyššie, asi centimeter od vrchu pohára.
  • Prekryť ju môžete tiež plátenkom alebo kapustným listom, prípadne použiť špeciálne drevené lopatky.
  • Vzduch medzi zeleninou a viečkom sa spotrebuje na začiatku fermentácie.
  • Pohár neuzatvárajte úplne napevno, aby ho vznikajúci oxid uhličitý nepraskol. Ku koncu kvasenia môžete pohár zatvoriť napevno.
  • Ak kvasíte zeleninu v súdku so žliabkom, pravidelne dolievajte do žliabka vodu, aby nezostal suchý.
  • Ak chcete zeleninu fermentovať nakrájanú na kúsky alebo plátky, namiešajte slaný nálev zvlášť, aby v pohári všetko pekne plávalo pod vodou.
  • Aby mala fermentovaná zelenina príjemnú korenistú chuť, dochuťte ju lahodným korením.

Čo robiť, ak sa vyskytnú problémy?

  • Biele usadeniny na povrchu: Ak zelenina nie je celá ponorená v slanom náleve a dostane sa k nej vzduch, vytvorí sa na nej pleseň. Preto je dobré investovať do závažia. V takomto prípade však nemusíte vyhadzovať celý pohár.
  • Potraviny sa v pohári pokazia: Fermentovaná zelenina nechutí kyslo, ale akosi zatuchnuto? Spoľahnite sa na svoj čuch a radšej ju nejedzte. Je možné, že pohár nebol dokonale čistý, takže sa v ňom mohli rozmnožiť nepriateľské baktérie.

Kvašáky - starodávny recept bez chleba

Na kvašáky sa používajú stredné uhorky. Kombinácia listov vytvorí úžasne delikátnu chuť. Vďaka chrenu zostanú chrumkavé a navyše konzervuje. Vďaka rasci budú ľahšie tráviť. Uhorky sa poriadne vydrhnú kefkou, aby sme sa zbavili pichľavosti. Do každej uhorky pichneme 3x ihlicou do vrchnej časti, do stredu a do spodnej časti, aby nezostali mľandravé.

Na spodok 4 litrového pohára dáme vínny list. Začneme vkladať uhorky. Medzitým pridáme višňový list, bobkový list, cesnak, chren, len tak vsunieme medzi uhorky. Navrch dáme kôpor a zelerový list. Pripravíme si nálev z vody, soli a rasce. Zamiešame a zalejeme uhorky až po úplný vrch hrdla. Zavíčkujeme a položíme niekde do špajze. Uhorky nemajú byť otvorené a nesmú byť na slnku. Pod zaváraninový pohár dajte tanierik, pretože ako budú kysnúť, bude pomaly voda vytekať. Necháme ich takto kysnúť 7-10 dní, v závislosti od teploty. Keď si ich chcete uchovať na celý rok, plňte do malých 7 decových pohárov. Počas kvasenia - fermentácie sa uhorky samovoľne zakonzervujú. Víčko sa úplne natlačí a akoby zavarí. Takto to potom uložíte do chladnejšej špajze alebo pivnici a otvoríte kedykoľvek v roku. Chren a soľ zabezpečí konzerváciu a tým, že tam nie je chlieb, tak sa tam nebudú tvoriť žiadne zárodky plesne.

Rýchle kvasené uhorky

(zdroj inšpirácie: Apetit 08/2007 a blog Pavla Onderu, SME)

  • asi 2 kg uhoriek nakladačiek, ideálna veľkosť cca 12 cm
  • 3 hlavičky cesnaku
  • 3 bobkové listy
  • celé čierne a nové korenie, z každého tak sa pol lyžice
  • 2 lyžičky horčičných semien
  • 5 klinčekov
  • 6 lyžíc soli
  • kôpor - čerstvá vňať aj kvetové súkvetia
  • niekoľko listov z viniču, višne, čiernej ríbezle, chrenu a dubu (nemusia byť všetky druhy)

Uhorky sa nakladajú do 2,5 litrového pohára, pretože väčší nemáte. Ideálna veľkosť pohára je však 4 litre. Vyšší rozpis surovín je určený pre 4 litrový pohár, do menšieho som samozrejme použila menej uhoriek a cesnaku (2 hlavičky), nálev som však varila z množstva uvedeného vyššie, a objem 2 litre bol tak akurát, preto pri väčšom pohári odporúčam variť nálev nie z 2 ale 3 litrov vody (v tom prípade by som možno pridala ešte lyžicu soli navyše).

Uhorky dôkladne umyjeme, necháme odkvapkať na čistej utierke a potom ich popicháme na viacerých miestach vidličkou. Cesnak rozdelíme na strúčiky a tie olúpeme. Listy dôkladne umyjeme a necháme rovnako na čistej utierke odkvapkať. Pripravíme si veľký pohár, ktorý dôkladne umyjeme a potom vysterilizujeme v horúrej rúre (teplovzdušná rúra 90 °C/10 minút). Vysterilizovanú fľašu necháme vychladnúť.

Pripravíme si nálev. Do hrnca s 2 litrami vody pridáme soľ a všetko korenie a privedieme k varu. Povaríme 5 minút, odstavíme a necháme vychladnúť. Na dno pohára uložíme listy, potom popichané uhorky, zopár strúčikov cesnaku a takto pokračujeme vo vrstvení, až naplníme celý pohár. Poslednou vrstvou sú listy. Zalejeme nálevom a obsah zafixujeme drievkom, vysterilizovaným plochým kameňom alebo niečím (malou miskou, pohárom), čo vojde do otvoru a 1. zafixuje obsah pod hladinou, 2. zabráni prístupu vzduchu do pohára (nie však vzduchotesne). Použila som malú misku, do ktorej som naliala čistú vodou - tá svojou hmotnosťou fixovala uhorky, udržovala hladinu nálevu nad obsahom pohára a bránila prístupu vzduchu do pohára.

Takto pripravený pohár som ešte prekryla zloženou utierkou a položila na kuchynskú linku. Pod pohár som dala tanierik, ktorý zachytával oxidom uhličitým vytlačenú tekutinu z fľaše.

Každý deň som kontrolovala hladinu nálevu, pokiaľ klesal, doplnila som ho slanou vodou. Obsah pohára musí byť vždy pod hladinou nálevu!!!

Uhorky necháme kvasiť pri izbovej teplote 5 až 7 dní. Uhorkami si začne pohrávať mliečne kvasenie, obsah sa mliečne zakalí, začne vznikať oxid uhličitý, ktorý v bublinkách bude stúpať k hladine. Bublinkovaním sa z pohára vytlačí časť nálevu, preto treba mať pohár podložený tanierikom alebo miskou. Treba sledovať, či nič netrčí nad hladinu, v tom prípade dolejeme slanou vodou. Po približne 5 dňoch prestane obsah kvasiť, bublinky CO2 sa stratia a obsah by sa mal začať prejasňovať. Uhorky boli zakalené len veľmi málo, preto som sa riadila skôr prítomnosťou CO2 v pohári. Proces kvasenia som ukončila na 6. deň od naloženia uhoriek do pohára, a to po ochutnávke jednej uhorky. Uhorky som do 7. dňa nechala ešte pri izbovej teplote, následne som ich uložila do chladničky.

A na záver základné poznatky a pravidlá pri príprave rýchlych kvasených uhoriek:

  • Základ je čistota. Pri nakladaní majte v kuchyni poriadok, pripravte si sterilizovanú fľašu, uhorky dôkladne umyte a nechajte obschnúť na čistej utierke.
  • Vyberajte uhorky približne rovnakej veľkosti, ideálne štíhle nakladačky, 12 cm dlhé. Veľmi prerastené uhorky, plody nepravidelného tvaru či široké plody nechajte tak. Samozrejme, dajú sa použiť, ale najchutnejšie kvašáky získate len z pekných štíhlych uhoriek-nakladačiek.
  • Uhorky na niekoľkých miestach popichajte vidličkou. Neodkrajujte konce, nenarezávate do kríža a podobne. Celé uhorky ostanú krásne chrumkavé a vo vnútri sa nerozmočia na blato. Dierky od vidličky postačia na to, aby z plodov mohol uniknúť nahromadený oxid uhličitý - prudukt kvasenia.
  • Chuť kvašákov ovplyvní použité korenie. Môžete do pohára pridať aj čili papričku alebo chren, kôpor je však nenahraditeľná zložka!
  • O chrene sa vraví, že zabráni zmäknutiu a rozblateniu uhoriek. Neviem to posúdiť, nepoužila som ho, a aj napriek tomu si moje uhorky zachovali chrumkavosť. Na finálnu konzistenciu uhoriek má podľa mňa zásadnejší vplyv čerstvosť plodov. Nakladáme iba čerstvé svieže a chrumkavé uhorky, ideálne odtrhnuté ešte v ten istý deň. Zvädnutým, unaveným a mäkkým uhorkám sa vyhýbame, tie by ani chren nezachránil.
  • Okrem kôpru, ktorý je povinný, môžeme pri nakladaní použiť aj listy z viniča, višne, čiernej ríbezle, dubu a chrenu. Neviem presne aká je ich úloha, či chuťová, alebo na zvýšenie množstva baktérií, ktoré spustia mliečne kvasenie.
  • Pri kvasení je dôležité zabrániť prístupu vzduchu k hladine nálevu a rovnako tomu, aby obsah pohára trčal von a prichádzal k styku so vzduchom. Obsah sa dá zafixovať drevenou paličkou, vysterilizovaným plochým kameňom, či pomocou skleneného pohára (otvor v 4 litrovom pohári vraj dokonale uzavrie 7 dl pohár - zabráni prístupu vzduchu, ale umožní odchádzať CO2. Ja som na zafixovanie obsahu a uzavretiu otvoru v pohári použila malú misku.
  • Pravidelne sledujeme hladinu nálevu, ak kvasením a vytlačením z pohára príliš poklesne, doplníme ho slanou vodou.
  • Pri dodržaní všetkých pravidiel sú kvasené uhorky hotové za 5 až 7 dní. Toľko približne treba na spracovanie cukrov v uhorkách mliečnym kvasením. Ďalšie kvasenie nie je potrebné, treba ho zastaviť, a to práve uložením kvasených uhoriek do chladu.

Ako naložiť kvašáky?

Nasledujúci recept na kvasené uhorky pripravíte bez múky či chlebovej kôrky a kvasia trochu dlhšie, no sú možno tie najlepšie, na akých ste si pochutnali. Či už ich budete podávať kvašáky ako prílohu k hlavnému jedlu alebo len tak na zahryznutie, ich jedinečná slaná kyslosť si vás získa.

Najprv všetky uhorky dôkladne umyte a nechajte ich odkvapkať. Ak sú uhorky veľmi veľké, môžete ich po dĺžke rozrezať na polovice alebo štvrtiny. Následne si vo veľkom hrnci zohrejte 3 litre vody a rozpustite v nej 100 g soli. Nechajte nálev vychladnúť na izbovú teplotu. Pripravte čisté sklenené alebo keramické nádoby (napr. menší súdok), ktoré budú slúžiť na kvasenie uhoriek. Na dno každej nádoby položte strúčiky cesnaku, trochu nakrájanej cibule, časť čerstvého kôpru, niekoľko viničových listov, kúsok chrenového listu (ak ho používate) a višňové listy. Uhorky uložte do nádob vertikálne, tesne vedľa seba. Medzi uhorky môžete preložiť ďalšie vrstvy kôpru, viničových a chrenových listov. Uhorky nakoniec zalejte vychladnutým nálevom tak, aby boli celé ponorené. Nádoby s kvašákmi prikryte čistou kuchynskou utierkou alebo potravinovou fóliou a nechajte uhorky na tmavom a chladnom mieste kvasit približne 7-10 dní.

Ak sú uhorky vystavené vzduchu, môžu sa začať kaziť, preto je dôležité, aby boli úplne celé ponorené v náleve. Počas kvasenia sa môže na povrchu nálevu vytvoriť pena alebo kvasná šupina.

Kvašáková uhorková polievka

Kvašáková uhorková polievka z poľných uhoriek je tradičná polievka našich starých mám. Vďaka svojej originálnej kyslosti neodmysliteľne patrí ku každému letu.

Aj vo vašej rodine sa kvašáková polievka stane tradíciou na každé leto.

Ako si pripraviť kvasené uhorky

Urobte si kvasené uhorky na konci uhorkovej sezóny. Aj keď obdobie, keď tento recept vychádza, už nepatrí do uhorkovej sezóny, uhorky sa ešte stále dajú zohnať. Na prípravu tejto pochúťky pokojne môžete použiť aj väčšie, statné, bacuľaté, či inak odrastené kúsky. Ingrediencie na kvasené uhorky: Zopár uhoriek, Kúsok nedojedeného chleba, Kameň, Za hrsť kôpru.

Technické špecifikácie uhoriek: Čím menšie, tým lepšie. Ak malé nezoženiete, môžete si veľké uhorky nakrájať na menšie kúsky. Nič sa nestane. Správne by uhorky podľa možnosti mali byť rovnaké, ale dobrý výsledok dosiahnete aj v prípade, že do pohára nakombinujete napríklad menšie celé aj nakrájané väčšie uhorky. Uhorky pred použitím treba riadne umyť. Niektoré nečistoty nechcú zliezť po dobrom, tak to skúste po zlom - kefkou. Na dno kúsok chleba a kôpru. Uhorkám pred vložením pomocou nožíka poškoďte kožu. Netreba rezať príliš hlboko. Uhorky nastrkajte do pohára. Podľa možnosti nech je im tam radšej tesno. Zalejte vodou takmer doplna a na vrch umiestnite kameň.

Kameň poslúži ako závažie, pretože uhorkám sa neskôr prestane v pohári páčiť a budú z neho chcieť vykúkať, či by sa nedalo nejako ujsť. Kameň im v tom zabráni a pritom dožičí vzduchu, aby sa dostal do pohára. Zaliate a zaťažené uhorky postavte na miesto, kde nebudú zavadzať. Teplota letnej izbovej alebo kuchynskej úrovne je ideálna. Zakryte kuchynskou utierkou alebo vreckovkou a nechajte v pokoji 3 dni kvasiť.

Proces kvasenia uhoriek: Prvý deň, čiže 24 hodín kysnutia: Uhorky vyzerajú takto, povedzme si na rovinu, že na prvý pohľad strácajú dôveryhodnosť. Ak si privoniate, budete stále cítiť len uhorky. Človek by tak podľa oka čakal, že sa z toho bude valiť nevyberaný zápach. Vzhľad uhoriek na druhý deň posilňuje moje rozhodnutie už nikdy nejesť žiadne uhorky. Na vrchu sa tvorí pena pochybnej konzistencie, ale zatiaľ to celé na počudovanie nezapácha. Posledný, tretí deň už uhorky nadobudli tú správnu farbu. Napriek podozrivému vzhľadu to celé, napočudovanie, lákavo vonia.

Uhorky vyberte, odstráňte kôpor a zvyšky chleba. Nakoniec vložte uhorky nazad do pohára, alebo vhodnej misky a zalejte ich precedenou vodou, v ktorej kvasili. Inak by rýchlo obschli. Skoro hotovo. Teraz to celé umiestnite do chladničky a len čo vychladnú, stanú sa pravdepodobne bezmocnými obeťami vášho dychtivého útoku. Trvanlivosť kvasených uhoriek je pomerne krátka, ale v chladničke sa kvasný proces takmer zastaví, takže ich môžete skladovať niekoľko dní.