Sladkosti sú pre mnohých ľudí neoddeliteľnou súčasťou života, často spojené s pocitmi odmeny a šťastia. Avšak, nadmerná konzumácia sladkostí môže viesť k priberaniu, zdravotným problémom a pocitu závislosti. Ako sa teda zbaviť nutkania na sladké a dosiahnuť vyváženejší životný štýl?
Pochopenie problému: Sladkosti ako odmena
Kedysi som dokázal pojesť tony sladkostí. Pamätám sa dokonca na deň, keď sme už doma nemali ani piškóty. Na poličke v kuchyni ležal zabalený perník. Bolo to niekoľko rokov staré perníkové srdce, ktoré kúpil môj malý brat ako darček pre mamu. Bolo už poriadne tvrdé ale mne to bolo jedno. Poleva bola sladká a to som potreboval. Zjedol som ho takmer aj s obalom. Keď sa nad tým teraz zamyslím, znie to šialene. Tieto sladkosti však boli mojou každodennou odmenou. Mojím malým kúskom šťastia. Boli niečím, čo „som potreboval každý deň“.
Často siahame po sladkostiach ako po rýchlom zdroji potešenia a úľavy od stresu. Sú našou malou odmenou po ťažkom dni, či spôsobom, ako si spríjemniť chvíľu. Problém nastáva, keď sa táto "odmena" stane každodennou rutinou a premení sa na závislosť.
Zakazovanie sladkostí nie je riešenie
Vedel som, že prestať jesť Milku na mesiac, by nič nevyriešilo. Lenže ako, ak si bez nich neviem predstaviť svoj deň? Možno si sa aj ty rozhodla prestať jesť sladkosti (a vďaka tomu prestať zbytočne priberať alebo zhoršovať zdravotné problémy). V skutočnosti to vyzerá úplne inak. Naučil som sa, že kľúčom k tomu, ako jesť menej sladkostí, NIE JE zakázať si ich. Nie je to o tom „snažiť sa im odolávať každý deň“ až do konca života. Tajomstvom je mať plán a pripraviť sa tak, aby si ničomu odolávať nemusela.
Predstav si, že som na púšti a už týždeň som bez vody. Myslíš, že by ma vtedy zaujímalo to, že „som sa rozhodol od 1. januára prestať piť“? Samozrejme, že nie! Možno by som dokázal odolať aj hodinu, neviem. Ale viem, že nakoniec by som tú fľašu aj tak vypil (na ex). Prečo? Pretože vtedy je už NESKORO! Môj mozog by chcel za každú cenu prežiť. V tejto panike by urobil čokoľvek. Veľakrát prichádzame domov po ťažkom dni v práci. Sme hladní. Sme unavení. A teraz si predstav, že sa v tomto stave snažia odolávať sladkostiam.
Prečítajte si tiež: Čo si dopriať do 5 eur?
Prísne zákazy a odriekania často vedú k opačnému efektu. Keď si niečo zakážeme, paradoxne na to myslíme ešte viac. Odolávanie funguje, keď si niekde na oslave alebo máš chuť sladkosť raz za týždeň. Vtedy je pokušenie len dočasné. Ale odolávať každý večer od šiestej do jedenástej, je niečo úplne iné. To, že sa ti to nedarí, nie je tým, že by si bola slabá. Nie je to tak celkom tvoja chyba.
Zmena pohľadu na sladkosti
Áno, všetci dobre vieme, že taká 300 gramová Milka Triolade nám na kráse nepridá. A áno, aj mňa tieto „kecy“ kedysi nezaujímali. Mal som pocit, že „MŇA sa to netýka“. Že „toto nie je MÔJ problém“. Neznamená to, že som ich hneď prestal jesť. To by som asi nezvládol. Ale odrazu už neboli také „super“ ako kedysi. Prestávali byť tou úžasnou „odmenou“. Vlastne mám pocit, že som ich jedol so strachom, čo bude zajtra.
Začnite tým, že si uvedomíte, aký vplyv majú sladkosti na vaše telo a myseľ. Sledujte, ako sa cítite po konzumácii sladkostí. Sú naozaj tou úžasnou odmenou, ako si myslíte? Alebo vám prinášajú len dočasné potešenie, po ktorom nasleduje výčitka a pocit viny?
Pamätám sa, ako som sledoval mladšieho brata ako si rozbaľuje cookies, ktoré si priniesol z Kauflandu. Asi o pár minút bol na stole pohodený už iba prázdny obal a vedľa neho pár omrviniek. Môj brat ležal na posteli a hral sa s mobilom. Nebol ani lepší, krajší, múdrejší, sebavedomejší alebo šikovnejší. Nemal za sebou skvelý zážitok, o ktorom by mohol rozprávať iným. Všetko, čo získal bolo len obyčajné dočasné potešenie a chuť na jazyku, ktorá sa do hodiny aj tak stratila. Začal som rozmýšľať nad tým, aké je to vlastne zbytočné. Nechápal som, že som si to dovtedy nevšimol. Veď je to len dobrý pocit na pár minút, ktorý za to vôbec nestojí. Vďaka týmto dvom veciam sa začal môj pohľad na sladké poriadne meniť. Moja kedysi obľúbená Mila, už nebola tou sladkou odmenou, ktorú si zaslúžim. Už to nebolo niečo, čo tak veľmi chcem.
Hľadanie lepšej odmeny
A vieš čo sa stane ako prvé, keď zmeníš svoj pohľad na sladké? Žena príde po ťažkom dni v práci domov. Konečne má trochu času pre seba a tak si otvorí Margot. Zahryzne doň a jej obývačka sa zmení na pláž. Táto scénka nie je náhoda. Často to tak naozaj je. Lenže, ak sa nad tým zamyslíš, až také úžasné zase nie sú. Áno, zaslúžiš si odmenu. Zaslúžiš si viac, ako len potešiť sa na 5 minút. Zaslúžiš si byť zdravou, silnou, sebavedomou a samozrejme atraktívnou! Cítiť sa dobre aj ráno pri prezliekaní. Nielen večer s Margot-kou v ruke. Odmeň sa po ťažkom dni. „Je to len obyčajné dočasné potešenie a chuť na jazyku, ktorá sa do hodiny aj tak stratí. Nestojí to za to. Vďaka tomuto kroku som už sladké NECHCEL jesť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom sladkostí
Namiesto toho, aby ste siahali po sladkostiach, hľadajte iné spôsoby, ako sa odmeniť a cítiť sa dobre. Čo vás naozaj teší? Je to prechádzka v prírode, dobrá kniha, stretnutie s priateľmi, alebo relaxačný kúpeľ? Zamerajte sa na aktivity, ktoré vám prinášajú dlhodobé potešenie a prispievajú k vášmu fyzickému a psychickému zdraviu.
Identifikácia potrieb
Ale také ľahké to zase nebolo. A to bol asi jeden z dôvodov, prečo bolo také ťažké prestať ich jesť. Nebudem teraz rozoberať každú možnosť podrobne. 1) (Ak sa potrebujem cítiť dobre) - sú aj lepšie a spoľahlivejšie spôsoby ako zvládať svoje emócie a cítiť sa lepšie. 2) (Ak potrebujem energiu na myslenie) - áno, energiu potrebujem, ale nie sladkosti. 3) (Ak potrebujem rýchlu energiu) - to ešte neznamená, že dobíjať si ju zakaždým sladkosťami, je úžasný nápad. Aj ja som mal niekedy pocit, že je to „rýchla a chutná energia“. Lenže moje telo mi potom dalo jasne najavo, čo si o tejto „energii“ myslí. 4) (Ak potrebujem sladkú chuť) - som tiež len človek. A mám rád sladkú chuť. Sladká chuť. Túžba cítiť sa dobre.
A teraz môžeš jasne vidieť, prečo samotné zakazovanie sladkostí NIKDY nebude fungovať. Tieto potreby len tak nezmiznú. Aspoň nie na začiatku.
Premýšľajte o tom, prečo vlastne siahate po sladkostiach. Je to kvôli:
- Emóciám: Stres, smútok, nuda?
- Energii: Potrebujete rýchly "boost"?
- Sladkej chuti: Jednoducho ju máte radi?
Identifikácia spúšťačov vám pomôže nájsť zdravšie alternatívy a spôsoby, ako uspokojiť tieto potreby.
Prečítajte si tiež: Čo môže jesť dvojročné dieťa: sladkosti
Zdravé náhrady
Skúsil som ovocie, pretože to hovoria všade. Zistil som však, že mne to nestačí. Pre človeka, ktorý si aj jahody posypával škoricovým cukrom - to nebolo dosť sladké. Nahradiť sladkosti ovocím nie je zlý nápad, ale u mňa to bolo ako prejsť zo škôlky rovno na strednú. A tak som skúšal ďalej. Bolo to SUPER! Jedol som čokolády s vyšším obsahom kakaa. Jedol som banány so škoricou, kokosom a kokosovým maslom. Bolo skvelé jesť niečo sladké každý deň a nemať pritom výčitky, že ubližujem svojmu telu. Viem, že nie všetky moje zmeny boli hneď dokonalé. Ale každá zmena bola k lepšiemu. Že som mal pocit kontroly. Nebol som so seba sklamaný, že som niečo porušil.
Namiesto toho, aby ste si odopierali sladkú chuť, hľadajte zdravšie alternatívy. Skúste:
- Ovocie: Prirodzene sladké a plné vitamínov.
- Tmavú čokoládu: S vysokým obsahom kakaa (70% a viac).
- Domáce sladkosti: Pripravené z ovocia, orechov, semien a zdravších sladidiel (napr. med, stévia).
- Banány so škoricou, kokosom a kokosovým maslom: Skvelá kombinácia chutí a zdravých tukov.
Hoci niekedy potrebujem sladkú chuť a energiu, to ešte neznamená, že jedinou možnosťou je rozbaliť si a zjesť celý dezert. Prestať jesť sladkosti „len tak, pretože to chceme“ väčšinou nefunguje. Ak si napríklad nespala celú noc (kvôli malej) a máš pocit, že potrebuješ energiu alebo máš veľkú chuť na sladké - vtedy sa už odoláva naozaj ťažko. Ale pozor! Je ľahké vyskúšať raz banán a vykašľať sa na to so slovami: „Mne ovocie nestačí, ja potrebujem sladkosti.“ Ale takto sa nič nezmení. Mysli na to, že receptov sú milióny.
Plánovanie a príprava
1) Nájdi si 3 recepty na zdravé domáce sladkosti, ktorými by si mohla nahradiť tie klasické z obchodu. 3) Vyskúšaj ich jeden po druhom. Vďaka tomuto kroku som už sladkosti nielenže nechcel jesť, ale ani NEPOTREBOVAL jesť. Mal som za nich náhradu. A mohol som sa na ňu spoľahnúť.
Pripravte sa na chvíle, keď vás prepadne chuť na sladké. Majte po ruke zdravé alternatívy, aby ste nemuseli siahnuť po nezdravých sladkostiach.
Ale ani to niekedy nestačilo. V podstate by mi v pohode stačili aj prvé 2 kroky. Keďže som jedol oveľa viac ovocia a orieškov, dosť často sa míňali. Horalky majú v tomto nefér výhodu. Na rozdiel od banánov im nehrozí, že do týždňa zhnednú a prezrejú. Majú čas. Akoby trpezlivo čakali na to, kým to banány vzdajú. Stáva sa ti, že si pre sladké ochotná urobiť čokoľvek? Ak áno, zmiešať pár banánov s čokoládou, kokosom a ďatľami by nemal byť problém, nie? Máš strašnú chuť na sladké. V kuchyni v skrinke je Milka, ktorú stačí len rozbaliť. Nemusíš nič krájať, miešať, nechať stuhnúť a potom umývať. Áno, mohla by si si tiež polhodinu pripravovať niečo zdravšie.
3) Často sa mi stávalo, že som náhodou zbadal doma nejakú sladkosť a dostal som chuť. Prišiel som na to, že ak by tam tie Kávenky neboli, môj deň by pokračoval aj bez nich. A tak som sa rozhodol, že sladkosti musia preč z domu. (Vtipné bolo, že som ich nechcel rozdať priateľom alebo rodine. Odkedy som z domu vyhodil všetky staré zásoby, dodržiavať to bolo oveľa ľahšie. Niektoré z nich sa vrátili, pretože nebývam sám. Teraz mi to však nerobí žiadne problémy. Pozri, sú veci, ktoré nemáme pod kontrolou. Ale doma to tak byť nemusí.
Kontrola prostredia
Nie vždy je tvojou chybou, že nedokážeš odolať pokušeniu. Vytvor si doma prostredie, v ktorom sa budeš v bezpečí. 2) Rozhodni sa, že ich nebudeš nakupovať. 4) Ak sa naozaj nemôžeš zbaviť všetkých sladkostí doma, priprav si to menšie zlo pre prípad núdze. Kúp si v BIO obchode tú najzdravšiu sladkosť, akú tam nájdeš. Potom ju odlož k tým, ktoré nemôžeš vyhodiť. Túto sladkosť však použi len v tých najhorších chvíľach, keď napríklad nemáš doma ani len sušené ovocie.
Zbavte sa sladkostí z domu, aby ste minimalizovali pokušenie. Nenakupujte ich a ak už ich doma máte, odložte ich na miesto, kde ich nebudete mať na očiach.
Tri kroky k úspechu
Tieto 3 kroky nie sú žiadne náhodné tipy. Prvý krok je o tom, že sladkosti NECHCEM jesť. Druhý krok je zase o tom, že sladkosti NEPOTREBUJEM jesť. A tretí krok je o tom, že sladkosti NEMÔŽEM jesť. (Kávenky ani nemôžem zjesť, pretože ich doma nemám. Tak ako ja už viac ako 2 roky.
- Nechcem: Zmeňte svoj pohľad na sladkosti a uvedomte si ich negatívny vplyv.
- Nepotrebujem: Nájdite zdravé náhrady a uspokojte svoje potreby inými spôsobmi.
- Nemôžem: Vytvorte si prostredie bez sladkostí a minimalizujte pokušenie.
Trpezlivosť a postupnosť
Samozrejme, že som to nezmenil za týždeň. Trvalo mi mesiace, kým som prešiel o jedenia dekoratívnych perníkov až k jedeniu banánov. Ale na tom, ako rýchlo budeš postupovať až tak nezáleží.
Zmena návykov je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nebojte sa, ak sa vám občas podarí zlyhať. Dôležité je nevzdať sa a pokračovať v ceste k zdravšiemu životnému štýlu.
Glykemický index a jeho vplyv
Glykemický index (GI) je dôležitý ukazovateľ, ktorý nám pomáha pochopiť, ako rýchlo sa sacharidy z danej potraviny vstrebávajú do krvi a zvyšujú hladinu cukru. Potraviny s vysokým GI spôsobujú rýchly nárast hladiny cukru v krvi, čo vedie k prudkému uvoľneniu inzulínu a následnému poklesu hladiny cukru. Tento cyklus môže viesť k pocitu hladu, chuti na sladké a priberaniu.
Dlhodobým riešením nie je bojovať so sladkosťami každý jeden deň a snažiť sa „vydržať“. Mne už sladkosti nerobia žiadne problémy. Vlastne ani neviem, či ich ešte vôbec považujem za jedlo. Je ťažké chudnúť, ak nedokážeme prestať jesť sladkosti a zbytočne ničíme všetku svoju snahu.
Príbeh Mira Veselého: Skúsenosť s glykemickým indexom
Miro Veselý sa podelil o svoju skúsenosť s glykemickým indexom a jeho vplyvom na chudnutie a stravovacie návyky.
Na jeseň 2006 (teda 2 roky po schudnutí) som mal ťažkosti s potravinovou alergiou a tak mi lekár prikázal na pár dní jesť len biele rožky, varené zemiaky a bielu ryžu. Nič iné. Je to dočasné opatrenie, pri ktorom sa prakticky vylúči možnosť potravinovej alergie. To mám teraz jesť len "zakázané" potraviny? Preľakol som sa, aké to bude asi mať následky. Ale kúpil som biele rožky a jeden hneď zjedol. Pripadal mi nezmyselne presolený - po mesiacoch jedál bez dosáľania si chuť odvykne. A tak som teda poctivo štopal rožky s ryžou pár dní. S veľmi stiahnutým zadkom od strachu som sa po týždni išiel postaviť na váhu. No ukazovala dokonca o pekné kilo menej.
Jeho príbeh ukazuje, ako nenápadne sa môže zmeniť stravovanie a ako ľahko sa dá podľahnúť nevhodným potravinám s vysokým GI.
Bliklo mi v hlave, že či predsa len všetci tí fanatici, čo veria, že ryžová diéta pomáha chudnúť predsa len nemajú aj kúsok pravdy. A tak som ďalej tlačil ryžorožkovú diétu a k tomu neskôr lakomo nejaké kuracie mäsko… Tešil som sa hlavne z toho, že rožky nevyvolávali žiadne "zmeny hladiny krvného cukru". Aspoň nie také, aké som čakal. Hneď som aj mierne zvýšil porcie jedla - mínus kilo za týždeň je veľa, už dávno nechudnem a chudnúť nechcem. No to horšie malo len prísť. Čo tak ešte rohlík k tým kuracím prsíčkam s ryžou? Dni plynuli. Už mi na deň nestačilo kúpiť 3 rožky. Bral som 8. Pre istotu. A keď už boli, dával som zrazu akosi automaticky po dva. K praženici, k polievke, k jogurtu. Dni plynuli. Prišiel prvý obed, ku ktorému som mal 3 rožky. Čestné slovo, absolútne som si nevšimol, že kupujem stále viac rožkov. A ako som stále častejšie a častejšie nejako podozrivo viac a viac hladný. 10 rožkov na deň bol základ. Stále som sa považoval za štíhleho človeka, ktorý sa inak živí celozrnnými potravinami, mäsom, vajcami, mliekom… a hlavne striedmo.
Dôležitosť kontroly stravovania
Miro Veselý zdôrazňuje dôležitosť pravidelnej kontroly stravovania a uvedomovania si, čo jeme.
Miro Veselý, 2006. Nevhodné jedlo v jedálni už zrazu bolo povolené. Ako to? Glykemický index už nie je problém? Ale áno! Našťastie sa problémy s alergiou upravili a obludnú diétu som mal povolené konečne ukončiť. Už si smiem piecť vlastný, 100% celozrnný chlieb, už smiem ryby. No akosi som nič nemenil. Tých 12 rohlíkov som si vždy kúpil, niekedy už večer bol hlad. Čo na tom, že majú vysoký glykemický index? Čo na tom, že sú biele? Ešte dnes a od zajtra dáme zdravú stravu. K tomu som udrel ovsenú kašičku - veď už môžem. Doktor povolil. A potom som varil puding "pre iných", ale aj ja som si "oblizol" za pol litríka. Do toho ešte prišiel december, mesiac čokolády, alobalových Mikulášov ukrývajúcich mastný kus cukru s kakaovou farbou. No kto by odolal? Váha však jedného dňa ukázala prudko červené čísla (viac, ako 80) a tak som vyhlásil červený :-) poplach. No do kelu! Oblial ma ľadový pot. Včera sme nemuseli jesť tú salámu. A ten údený oštiepok. Všetko samé presolenosti, sodík viaže na seba vodu. No váha ukazovala aj o zhruba percento tuku viac, než je bežné (okolo 19% bežne). Takže moja nová hmotnosť určite nie je len voda, ale aj slanina.
Pravidelné váženie a meranie
Odporúča pravidelné váženie a meranie pása, ako aj zapisovanie výsledkov, aby sme mali prehľad o svojom pokroku a včas zachytili prípadné priberanie.
Záver bol jednoduchý, riešenie prísne. Sviatky boli o zelenine, celozrnnom chlebe, kuracích prsiach. Obdobie rožkov povinne ukončené. Na tomto grafe je z pohľadu mnohých rokov pekne vidieť vývoj. Po schudnutí sa váha vždy tlačí smerom nahor! Stalo sa to všetkým ľuďom čo poznám že schudli. Jednoducho na grafe vidíte, že som priberal! Tip: Pravidelne sa vážte a merajte si pás. PLUS: Zapisujte si výsledky. Na takomto grafe si totiž potom dosť ľahko uvedomíte, že váha potichu a po trocha stúpa. Vždy je ľahšie zastaviť trend, keď priberiete dva-tri kilá.
Nevyhnutnosť sebakontroly
Je však zaujímavé, ako nenápadne a potichu sa vtedy začala dostavovať žravosť! Jedenie jedál s vyšším glykemickým indexom spôsobí, že si začnete v stave miernej hypoglykémie dopriať mierne výnimky. Občasné mierne výnimky otupia vašu prísnosť. Zakázané jedlá vám chutia výrazne viac, ako tie ostatné. To pošteklí v mozgu centrum odmeny a vy si chcete mňamku zopakovať. Jedenie výnimiek však oslabuje ten mimoriadny zážitok z chuti. Rožok už nevnímate ako presolený, ale normálny. Ale vy chcete tú "šlehu" dobrého zážitku. Jednoducho v roku 2006 som už po dvoch rokoch štíhlosti mal zabehnutý režim, ktorý fungoval a každý týždeň som kontroloval svoju hmotnosť. No hlad sa ozval stále častejšie. Biele rožky si chuťou vynútili, aby som ich jedol namiesto jedného - dva. Potom tri.
Glykemický index sa neoplatí veľmi podceňovať. Ak máte pri dlhodobej racionálnej strave vyrovnanú hladinu krvi, nemáte so stravovaním žiadne problémy. Papáte "nevýrazné", ale chutné jedlá a chutí vám jesť tak akurát. Tak akurát, aby ste zjedli primerané množstvo. Koľko? Pri takom rozbehnutom režime vám jeden rožok, krémeš, či nebodaj priamo pečená slanina určite neublížia. (Overené mnohými ľuďmi.) Ak sa takéto výnimky konajú naozaj len občas (nie častejšie ako raz za týždeň), všetko je v úplnom poriadku. Len pozor - niekto sa nedokáže ovládnuť. Po jednej výnimke hneď idú dalšie. Pri pravidelnom príjme jedál s vyšším GI sa pozvoľna začína v tele trocha kývať pomyslené kyvadlo krvného cukru. To si pomaličky začína pýtať častejšie jedenie. Samozrejme človek v hlade z nízkeho cukru vždy uprednostní menej vhodný pokrm. A zje viac. A ideme z kopca. Nová porcia jedla, nové prehĺbenie výkyvu. A "nekýva" sa len krvný cukor, ale aj vôľa. V stave pocitu hladu spôsobenom nízkou glykémiou máme značne oslabenú vôľu. Stúpa nervozita, zlosť, emocionalita, smútok. Podľahneme teda nejakej sladkosti a to zas vedie k ďalšiemu prehĺbeniu pocitu závislosti na sladkom. Výrazné chute, soľ, cukor sa stávajú normou. Jedlo je chutné, priam zvádza dať si viac. A ak je poruke, asi si dáte. Kyvadlo sa kýva už dosť viditeľne. V podobnom "kolotoči" jedenia je aj tučný človek. Ako škrečok, bežiaci v plastovom koliesku musí bežať, lebo koliesko sa hýbe. A hýbe sa preto, lebo škrečok beží. Nie je ľahké vyskočiť z tohto kolieska, ale dá sa to. Recept má tri kľúčové názvy: veľmi veľa tekutín, množstvo zeleniny denne a jedlo v primeranom množstve z pohľadu energetickej potreby. Žiaden cukor, minimum soli. Tieto opatrenia fungujú, ako spoľahlivá brzda na obezitu.
Monitorovanie hladiny cukru v krvi
Začiatkom roku som si kúpil glukomer, aby som trocha odmeral, ako to vlastne celé je. Podrobne som to popísal v článku Glukomer pri chudnutí, takže tu len telegraficky. Ak sa má hladina krvného cukru držať aspon zhruba v norme, musíte jesť nielen podľa glykemického indexu. Niektoré potraviny, napríklad ovsené vločky, majú síce slušný glykemický index. Ak si ich ale uvaríte ako kašu v dávke okolo 100 gramov na ranajky, tak vám glykémia môže vyletieť vyššie, než ste chceli. Preto niektoré potraviny radšej jedávajte nielen podľa nejakých čísiel "toľkoto sacharidov by som mal zjesť na ranajky". Prihliadnite aj na glykemickú záťaž. Nakoniec ešte pohľad na dlhšie obdobie, ako sa mi darilo s chudnutím. Tu pekne vidieť, ako sa hmotnosť stále chce tlačiť hore. Možno si všimnete, že trend prvého priberania je najrýchlejší. Druhé priberanie s vrcholom okolo roku 2011 už bolo pomalšie a tretie je ešte menej strmé. Ako však plynú roky, stále viac si viem pokorne uvedomiť, že niektoré veci sa u mna jednoducho nezlučujú so štíhlosťou. Sviatky, rôzne akcie a oslavy. Vinobrania, hody, zmrzlina. No tak si nedám. Alebo len málo. Jednoducho dnes sa viac strážim. Pozornosť už nedávam len maškrteniu a chudnutiu. Za tých trinásť rokov som si zvykol a väčšinou všetko beží na automatiku. A dáva to výsledky. Nie, nie som dokonalý a aj ja robím výnimky.
Aktívny životný štýl
Miro Veselý 2017. Vždy keď môžete, trávte čas čo najviac v exteriéri, v prírode a hlavne v pohybe. Chcel som na tomto príbehu ukázať, ako nenápadne a zákerne funguje nevhodne volená potrava. Presolené rohlíky sú chuťovo úžasné. No je to energetická rana, ktorá má následky. Telo na také jedlo reaguje. Reakcia je pozitívne spätnoväzbová - ako keď sa rozpíska mikrofón snímajúci sám seba. Rýchla energia spôsobí rýchly hlad. Málo živín spôsobí nedostatočnú výživu pri dostatku (prebytku) energie. Výrazné chute a vône lákajú. Človek, ktorý si nedá pozor, môže ľahko podľahnúť tomuto procesu a začne priberať. Môže to pár mesiacov bagatelizovať. "Je to len kilko navyše, za pár dní to obmedzím." Povie si. A plynú mesiace. Kíl je stále viac a človek je v pasci. Viem, ak "zakazujeme" jesť rôzne dobré veci (rezne, rožky, krémeše, uherák) mnohým ľuďom sa to nepáči. "Veď sa mi nič nestane, ak si jeden dám". To je pravda. Nestane sa nič. Skoro. Ale tým, že si povolíte výnimku, programujete samých seba. Udeľujete si status "výnimky sa povoľujú každý pracovný deň vrátane voľných dní". Zjete rožok a chutí vám. Aj zajtra vám pôjde na chuť niečo mňam mňam.
Dôležité je nájsť rovnováhu a uvedomiť si, že občasné výnimky nie sú problém, ak ich dokážeme kontrolovať a neprepadneme nekontrolovanému prejedaniu sa.
Príklad s deťmi: Postupný prístup
Zhruba do 3 rokov (neviem presne, možno aj viac) sme dcére sladkosti, ani cukor nedávali vôbec. Pokladám za rozumné, pokiaľ dieťa ešte nie je vo veku, že už môže byť konfrontované s potrebou sladeného (nie z fyziologického, ale zo psychologického hladiska), aby zbytočne sladkosť (cukor) nemalo, jednoducho, aby prvý cukor, sladkosť a pod. bola čo najneskôr.
Tento prístup zdôrazňuje dôležitosť postupného zoznamovania sa so sladkosťami a učenia detí zdravým stravovacím návykom od útleho veku.
samozrejme, keď už dieťa začne chodiť do škôlky, keď je už staršie a pod., asi nie je dobré sa tomu celkom vyhnúť zákazom a pod., ale určite obmedzovať a usmerňovať. takže teraz sladkosti jeme, snažíme sa to robiť zhruba raz za týždeň, ale nedarí sa vždy, tak reálne je u nás asi 2 - 3 x za týždeň (niekedy je to horšie, niekedy lepšie). Tekutiny pijeme zásadne nesladené, sladené iba výnimočne. Mávame však väčšinou sladké raňajky, to znamená plnohodnotné zdravé raňajky (napr. ovsená kaša, orechy, ovocie, sójový nápoj alebo grahamové pečivo, maková nátierka, ovocie a pod.), kde používame na ochutenie cukor, med alebo lekvár. Nepovažujem to v takomto prípade za problém, problém je, ak sú nezdravé raňajky ako také (napr. káva, croisant a okrem toho cez deň niekoľko krát sladkosti, malinovky a pod.) Tiež si vyberáme sladkosti - nie je sladkosť ako sladkosť - napr. sezamová tyčinka (seza, med alebo cukor) je určite lepšia ako lacné oplátky typu tatranka a pod., alebo horká kvalitná čokoláda je lepšia ako nejaká lacná mliečna napodobnenina atď.