Kukurica siata (Zea mays) je celosvetovo pestovaná plodina, ktorá si právom zaslúži označenie "kráľovná polí". Vďaka svojmu vysokému úrodovému potenciálu a všestrannosti sa využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá, potravina pre ľudí a cenná surovina pre rôzne odvetvia spracovateľského priemyslu.
Faktory ovplyvňujúce úrodu kukurice
Úroda zrna vysoko produkčných hybridov kukurice je ovplyvnená kombináciou faktorov. Medzi ne patria klimatické a pôdne podmienky, ale aj agrotechnické postupy, ktoré má pestovateľ priamo vo svojich rukách. Správne hospodárenie s dusíkom a sírou predstavuje jednu z ciest, ako maximalizovať úrodu a zároveň zlepšiť ekonomiku pestovania.
Význam dusíka pre rast kukurice
Hnojenie dusíkom patrí pri pestovaní kukurice k najdôležitejším aspektom agronomického riadenia. Dusík je súčasťou bielkovín, chlorofylu a takmer všetkých rastlinných štruktúr, a preto zohráva kľúčovú úlohu v mnohých fyziologických a biochemických procesoch. Stimuluje rast koreňov, rozvoj plodín a má synergický vplyv na príjem ďalších živín.
Požiadavky kukurice na dusík sú počas skorého vegetatívneho rastu nízke, ale rapídne narastajú a ostávajú vysoké niekoľko týždňov. Z tohto dôvodu sa aplikácia celkovej dávky dusíka v jednej dávke javí ako neefektívna. Rozdelenie celkového množstva dusíkatého hnojiva do viacerých aplikácií lepšie zodpovedá vzťahu medzi absorpciou dusíka a rastom kukurice. Celková dávka dusíka by mala byť prispôsobená úrodovému potenciálu pestovaných hybridov a pôdno-klimatickým podmienkam.
V praxi sa často využívajú vysoké dávky dusíka, čo predstavuje značnú nákladovú položku. Preto sa hľadajú spôsoby, ako zvýšiť príjem a využitie aplikovaného dusíka a súčasne znížiť jeho straty.
Prečítajte si tiež: Využitie kukurice v kuchyni
AGRODAS TH: Efektívne hnojivo pre kukuricu
Ideálnym termínom pre aplikáciu dusíka je fáza od vytvorenia 5. listu kukurice. Hnojivo AGRODAS TH (N24 S8) sa odporúča aplikovať pri plečkovaní do medziriadkov pomocou vhodného aplikačného zariadenia. Toto tekuté hnojivo obsahuje 24 % dusíka v nitrátovej, amoniakálnej a močovinovej forme.
AGRODAS TH navyše pôsobí ako inhibítor nitrifikácie, čím spomaľuje premenu amoniakálneho dusíka na dusičnanový. To umožňuje udržať amónnu formu dusíka v pôde dlhší čas (v závislosti od pôdno-klimatických podmienok). Rastliny tak majú dusík k dispozícii dlhšiu dobu, čo znižuje jeho straty vyplavením a denitrifikáciou. Súčasne aplikovaná síra prostredníctvom hnojiva AGRODAS TH zefektívňuje príjem a využitie dusíka rastlinami.
Význam síry pre výživu kukurice
Agronomická prax potvrdzuje, že v rastlinách kukurice, ktoré trpia nedostatkom síry, je príjem dusičnanov a aktivita enzýmu nitratreduktázy obmedzená. Síra zohráva dôležitú úlohu pri premene dusíka na bielkoviny.
Úspešnosť pestovateľskej technológie závisí od úrovne výživy, ktorá by mala synchronizovať zdroje živín z pôdnej zásoby a z hnojív. Porasty kukurice potrebujú okrem dostatočného množstva dusíka a síry aj ostatné makro- (P, K, Ca, Mg) a mikroelementy (Zn) v optimálnom pomere.
Dostupnosť týchto živín z pôdnej zásoby je možné ovplyvniť aj prostredníctvom hnojív obsahujúcich síru, najmä na neutrálnych a alkalických pôdach. Aplikácia tekutého hnojiva AGRODAS TH môže v takomto prípade pomôcť sprístupniť najmä fosfor a mikroelementy, ako je zinok.
Prečítajte si tiež: Pukancová kukurica na Slovensku
Fosfor sa v rastlinách podieľa na metabolických procesoch spojených s prenosom energie a fotosyntézou a ovplyvňuje využitie ostatných biogénnych prvkov. Zinok pozitívne ovplyvňuje kvitnutie, opelenie a vývoj generatívnych orgánov.
Kukurica siata ako krmivo pre prežúvavce
Kukurica siata patrí medzi najvýznamnejšie zdroje energie z objemových krmovín pre výživu prežúvavcov. V sušine nadzemnej fytomasy obsahuje 30 - 35 % škrobu a 8,5 až 10,5 % dusíkatých látok. Koncentrácia energie NEL sa pohybuje v rozpätí 6,2 až 6,8 MJ. kg-1 suš.
Kvalita kukuričnej siláže je ovplyvnená štádiom zrelosti porastu v čase zberu. Zvyšovanie energetickej hodnoty siláže súvisí s vysokou stráviteľnosťou zelených častí rastlín a nárastom obsahu vysoko stráviteľných škrobových látok v kukuričných šúľkoch. O množstve uloženého škrobu rozhoduje úložná kapacita šúľka - počet radov, počet zŕn v rade a hmotnosť tisíc zŕn.
Pre dosiahnutie lepšej kvality siláže a nižších strát má významný vplyv včasnosť, rýchlosť a presnosť prác pri silážovaní. Krm je potrebné zberať v optimálnej vegetačnej fáze, rýchlo dosiahnuť vhodnú sušinu silážovanej hmoty, naskladniť ju pri súčasnom dôkladnom utláčaní a rýchlo a dôkladne uzavrieť prístup vzduchu ku siláži.
Ako indikátory kontroly v siláži slúžia pH a obsahy nedisociovanej kyseliny mliečnej, octovej i amoniaku. Inhibičné účinky nedisociovaných kyselín na nežiadúcu mikroflóru sú zabezpečené v rozpätí pH 4,0 až 5,2. Dôležité je tiež obmedziť kontamináciu siláže nežiadúcimi mikroorganizmami, najmä z pôdy.
Prečítajte si tiež: Všetko o bezlepkových obilninách
Obsah sušiny v siláži je veľmi dôležitý i z hľadiska kvalitatívnych zmien v obsahu a štruktúre živín, ovplyvňuje ho i typ hybridu a termín zberu. Zber kukurice v pokročilejšom štádiu zrelosti zvyšuje predovšetkým riziko nepriaznivého priebehu fermentačného procesu v dôsledku vysokého obsahu sušiny vo zvyšku rastliny.
Z hľadiska stráviteľnosti organickej hmoty a efektívnej degradovateľnosti škrobu možno považovať za najvhodnejší obsah sušiny v kukuričnej siláži 30 - 40 %. Pri siláži s nižším obsahom sušiny je škrob degradovaný v bachore, kým pri siláži v mliečno - voskovej zrelosti sa 20 až 25 % škrobu degraduje až v tenkom čreve, zvyšuje sa efektivita premeny sacharidov a syntézy glukózy, čo je zvlášť významné pre vysoko produkčné dojnice.
Požadovaný obsah škrobu (viac ako 30 % v sušine), by sa podľa možností mal dosiahnuť pri maximálne 24 percentnom obsahu vo zvyšku rastliny. Požadovaný obsah sušiny pri zbere tradičných ( rýchlo dozrievajúcich ) hybridov sa pohybuje v rozmedzí 28 - 33%. V tomto štádiu majú šúľky spravidla obsah sušiny v intervale 45 -50% a obsah sušiny zrna sa pohybuje v rozpätí 60- 65%. Je to obdobie s ukončenou fyziologickou asimiláciou škrobu a premenou cukrov. Optimálny termín zberu na siláž pri stay green hybridoch je pri obsahu 33 - 35 % sušiny. Zelený zvyšok rastliny je v kladnej závislosti s toleranciou voči hubám skupiny Fuzárium a pevnosťou rastliny. Termín silážnej zrelosti možno určiť viac - menej orientačne podľa čísla FAO, prípadne oddeleným stanovením obsahu sušiny šúľka a zvyšku rastliny.
Najpriaznivejšie podmienky pre tvorbu sušiny kukurice sú pri teplote vzduchu 25 - 30 oC, pri súčasnom intenzívnom slnečnom žiarení za predpokladu , že prísun vody umožňuje nerušenú transpiráciu. I keď je kukurica rastlina C4 typu, citlivo reaguje na nerovnomerné rozdelenie zrážok počas vegetácie. Maximálna potreba vody je od metania - kvitnutia do vytvorenia zrna. Pri nadmernej evapotranspirácii sa kukurica, najmä na ľahších pôdach, v čase najvyšších denných teplôt bráni erektoidným postavením listov.
Z oneskoreného termínu zberu silážnej kukurice vplyvom zoschnutia rastlín môžu vzniknúť niektoré problémy a nevýhody : Zníženie nutričnej hodnoty siláže; zvýšenie náchylnosti ku plesniveniu a tvorbe toxínov; zníženie stráviteľnosti, najmä vlákniny , ale i škrobu; zvýšená deštrukcia beta karoténu, sťažený priebeh kvasného procesu a nižší príjem sušiny; obtiažnejšie utláčanie a úprava zŕn, vyššie straty živín v dôsledku nedostatočnej úpravy a pod. Pôsobením sucha sa obmedzuje samotný proces silážovania pre nedostatok vodorozpustných cukrov, vyschnuté časti rastlín ľahšie podliehajú napadnutiu fuzariózami. Nepriaznivým účinkom sucha možno účinne predchádzať šľachtením hybridov odolným voči nemu, zlepšením kvalitatívnych znakov, vrátane lignifikácie bazálnej časti. V rizikových oblastiach uprednostňujeme pestovanie skorších hybridov, ktoré vytvoria maximum úrody sušiny do začiatku letných horúčav . Určité možnosti poskytuje i zlepšené hospodárenie s pôdnou vlahou (výsev do vymŕzajúcej predplodiny , podsev nastielacích plodín), prípadne v rámci možností využitie závlah.
Ďalšie možnosti využitia kukurice siatej
Okrem krmovinárskeho a potravinárskeho využitia má kukurica siata široké uplatnenie aj v iných oblastiach:
- Potravinársky priemysel: Kukurica je zdrojom oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioetanolu. Kukuričný olej obsahuje viac ako 50 % kyseliny linolovej a je veľmi cenný vo výžive ľudí. Zrno obsahuje 71 % škrobu, 3 % cukru, 12 % bielkovín a 1,7 % vlákniny. Na konzum sa používa aj kukurica cukrová a pukancová.
- Diétna strava: Kukurica má významné miesto v diétnej strave, upravuje trávenie, zlepšuje stolicu, zabezpečuje pocit nasýtenia, vyrovnáva hladinu cukru v krvi a dopĺňa životne dôležité živiny.
- Priemyselné spracovanie: Kukurica sa spracúva najmä v škrobárenskom, tukovom, liehovarskom, chemickom a mlynárenskom priemysle a používa sa aj na výrobu liečiv - antibiotík.
Medziplodiny v osevnom postupe s kukuricou
Poľnohospodárske podniky na Slovensku sa orientujú najmä na pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice siatej a olejnín. Monotónne osevné postupy však prinášajú negatíva, ktoré sú v rozpore s trvalou udržateľnosťou. Medziplodiny pestované medzi dvoma hlavnými plodinami majú kľúčový význam pre ochranu kvality pôdy, zabezpečenie pokryvu a zelené hnojenie. Dobrý osevný postup so zaradením medziplodín je základ ekonomickej efektívnosti pestovania trhových plodín.
Medziplodiny slúžia výlučne pre potreby zeleného hnojenia a vyprodukovaná fytomasa sa nepoužíva na produkciu, resp. kŕmenie hospodárskych zvierat. Teoreticky sa môžu využiť všetky plodiny bežne pestované na ornej pôde, s výnimkou inváznych druhov rastlín.
- Ozimné medziplodiny: Sejú sa na konci leta po skoršie zberaných plodinách, potláčajú buriny a pomáhajú eliminovať straty dusíka v jesennom období. Patria sem napríklad repica olejnatá, kapusta repková pravá a raž siata s vikou ozimnou.
- Skoré letné medziplodiny: Zasejte už koncom júna, no siať ich je možné do polovice júla. Majú tak k dispozícii vegetačné obdobie dlhé 8 - 15 týždňov. Vhodné sú napríklad zmesi kukurice siatej a slnečnice ročnej, alebo kombinácie kukurice siatej, lupín, cirokov, hrachu siateho, pelušky, viky siatej, ovsu siateho.
- Strniskové medziplodiny: Využijú 6 - 7 týždňov trvajúce vegetačné obdobie, spravidla s deficitom zrážok. Preto sú najvhodnejšie druhy s rýchlym rastom, ako napríklad horčica biela, reďkev siata, repica olejnatá, kapusta sitinová, kapusta repková pravá, facélia vratičolistá, pohánka siata alebo miešanky kukurice siatej s bôbom a hrachom siatym, prípadne kukurica siata a slnečnica ročná.
- Podsevové medziplodiny: Používajú sa ako jednoročný podsev na jar do krycej či hlavnej plodiny, najmä v oblastiach s dostatkom zrážok alebo so závlahami. Najvhodnejšie sú ďatelinotrávne miešanky či samostatný mätonoh jednoročný. V porastoch kukurice siatej majú podsevové medziplodiny mimoriadny význam, pretože pomáhajú eliminovať eróziu a redukovať zaburinenosť.
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)
Ľan siaty je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno, k výrobe textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Význam ľanového vlákna stúpa predovšetkým v súčasnosti, kedy sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom.
Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.
Z hospodárskeho hľadiska sa ľan siaty rozdeľuje na dva vyhranené typy - na ľan priadny a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny.
Ľan priadny má dlhú, tenkú a slabo rozvetvenú stonku, menšie tobolky a drobnejšie semená. Stonka sa do spodnej časti spravidla nevetví a obsahuje pomerne jemné a dlhé technické vlákna. Preto sa pestuje na vlákno, hlavne v severnejších oblastiach Európy.
Ľan olejný má krátke, hrubé viac rozvetvené a olistené stonky, stredné až väčšie kvety a väčšie tobolky, semeno s vyšším obsahom tuku. Je neskorší, odolný proti poliehaniu a suchu.
Ľan olejnopriadny je prechodný typ, ktorý vznikol krížením medzi ľanom priadnym a olejným. Má hrubšiu, kratšiu stonku, väčšie kvety a tobolky a väčšie semená ako ľan priadny. Je odolný proti poliehaniu a má dlhšiu vegetačnú dobu.
Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody.
Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.
Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.
Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Elementárne vlákna pri nedostatku svetla majú okrúhly tvar a väčší lumen. Stonky pri nadmernom zatienení viac políhajú.
Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný. Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Pre vysoký obsah dusíka sú menej vhodné ďatelinoviny a strukoviny. Po sebe ho pestujeme v odstupe 6 - 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy.
Ľan vyžaduje pre svoj slabší koreňový systém nižšie hladiny živín oproti iným plodinám. Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 - 120 mm. Pre zlepšenie kvality rosenia je možné vysievať ľan s prísevom tráv, najlepšie mätonohu mnohokvetého.
Optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na semeno v plnej zrelosti. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor.
Láskavec (Amaranthus)
Za genetické centrá sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.
Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.
Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka.
Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov.
Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1 .
Pestovateľské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovateľské plochy s výmerou niekoľko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnosť znášať sucho. V neposlednej miere tu rozhodujú aj ekonomické kritériá trhovej realizácie zrna a osiva Amaranthusu.
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.) - zemiak
V celosvetovom meradle zemiaky považujeme za významnú potravinu, ale súčasne i priemyselnú plodinu. Súčasná spotreba zemiakov zodpovedá celospoločenským zmenám realizovaným v rámci krajiny a zmenám súvisiacim s oblasťou kontrolovanej racionálnej výživy.
Pôvod zemiakov súvisí s vysoko položenými miestami pohoria Andy v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, nachádzajúcich sa v blízkosti 15. rovnobežky j. š., v nadmorskej výške 1 500 - 4 300 m. n. m. Zemiak je dvojklíčnolistová rastlina, rozmnožujúca sa predovšetkým vegetatívne, ale i generatívne.