Kukurica je plodina s významným postavením v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Okrem toho, že nás zasýti, poskytuje telu aj množstvo dôležitých živín. V kontexte pestovania kukurice sa často stretávame s označením FAO, ktoré udáva rýchlosť vegetačného vývoja a ranosť dozrievania. Tento systém hodnotenia, ktorého korene siahajú do roku 1958, má svoje silné aj slabé stránky, ktoré je potrebné poznať pre jeho efektívne využitie.
Nároky kukurice na prostredie a pestovanie
Kukurica je teplomilná rastlina s potrebou sumy teplôt počas vegetácie v rozmedzí 1700 - 3100 °C. Minimálna teplota pre klíčenie je 6 °C. Pre pestovanie kukurice sú najvhodnejšie pozemky, ktoré sa na jar rýchlo prehrievajú, sú dobre spracovateľné a ideálne sú ľahšie pôdy. Hoci má kukurica nízke nároky na vlahu s transpiračným koeficientom okolo 256, jej zaradenie do osevného postupu si vyžaduje pozornosť.
Osevný postup a hnojenie
Vzhľadom na vysoké nároky kukurice na dusík je vhodné ju zaradiť do osevného postupu po plodinách, ktoré pôdu zlepšujú, najmä po strukovinách. Dobré je aj zaradenie po okopaninách hnojených organickými hnojivami. V klimaticky vhodných oblastiach je výhodné pestovanie po kŕmnych plodinách zaoraných po prvom kosení alebo po ozimnej medziplodine. Podiel kukurice v osevnom postupe by nemal presiahnuť 10%. Pestovanie kukurice po sebe nie je v ekologických systémoch vhodné kvôli pretrvávaniu burín.
Príprava pôdy a sejba
Pred siatím je možné redukovať burinu kyprením. Termín siatia závisí od teploty pôdy, obvykle začiatkom mája. Proti vyhrabávaniu a vyzobávaniu vtákmi sa odporúča hĺbka siatia 60 - 90 mm. V ekologickom poľnohospodárstve sa osvedčuje výsev kukurice o 14 dní neskôr ako obvykle, aby rýchlejšie vzchádzala, rástla a potláčala burinu. Neskorší výsev znižuje aj negatívny vplyv chorôb. Je vhodné použiť osivo s nižšími hodnotami FAO. Vzdialenosť riadkov je daná technológiou zberu a používania mechanizácie.
Hnojenie a biostimulácia
Kukurica výborne využíva všetky formy organického hnojenia. Pre dosiahnutie vysokej a kvalitnej úrody sa odporúča aplikácia biostimulantov a bioživín. je silný bionutrient určený na ošetrenie osiva. je biostimulant vyvinutý pre obilniny a ostatné plodiny, obsahujúci aminokyseliny a stopové prvky ako Mn, Zn, B, Fe, Mo a Cu. Zlepšuje úroveň zinku v plodinách.
Prečítajte si tiež: Využitie kukurice v kuchyni
FAO systém: Hodnotenie ranosti kukurice
Označenie FAO pri osivách kukuríc vyjadruje rýchlosť vegetačného vývoja rastlín a ranosť v procese dozrievania. Hodnotenie sa riadi podľa štyroch ukazovateľov, ktoré sa porovnávajú so štandardnými hybridmi. Prvým kritériom je počet vegetačných dní od výsevu po kvitnutie, a potom tri kritériá, ktoré sa viažu na obsah vody v zrne.
Silné a slabé stránky FAO systému
Žiadny systém nie je dokonalý a pre efektívne využitie FAO systému je potrebné poznať jeho silné aj slabé stránky. Pre hodnotenie zrnovej zrelosti má tento systém výpovednú hodnotu, aj keď táto klesá. Dnes už totiž nie sú jednotné porovnávacie štandardné hybridy a významnú rolu zohrávajú aj pôdno-klimatické podmienky.
Kvalita kukurice a stráviteľnosť
Dôležitým faktorom pri kukurici je stráviteľnosť škrobu, ktorá sa odráža v stratách častíc zŕn, ktoré odchádzajú nestrávené vo výkaloch do hnoja. Stráviteľnosť vlákniny (NDV) je ďalším kvalitatívnym ukazovateľom, ktorý je významný a ovplyvňuje produkciu mlieka pri skrmovaní siláže z rôznych kukuríc.
Zber kukurice na siláž
Silážna sezóna si vyžaduje zamyslenie sa nad súvislosťami a aktualizovanie stratégií zberu kukurice na siláž. Je dôležité vychádzať z dlhodobých sledovaní a meraní v reálnej výrobnej praxi.
Prečítajte si tiež: Pukancová kukurica na Slovensku
Prečítajte si tiež: Všetko o bezlepkových obilninách