Slovenská kuchyňa je známa svojou rozmanitosťou a výdatnosťou. Miešajú sa v nej vplyvy susedných krajín ako Česko, Maďarsko, Poľsko či Ukrajina. Napriek tomu sú v nej jedlá, ktoré pretrvali stáročia a sú spojené s našimi predkami. Poďme sa pozrieť na to, ako vyzeralo stravovanie v minulosti a ktoré z týchto tradičných jedál sa tešia obľube aj dnes.
Základné suroviny slovenskej kuchyne
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z nich vzniklo množstvo zemiakových pokrmov, vrátane halušiek.
Bryndzové halušky
Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo, ktoré nesmie chýbať v menu žiadnej reštaurácie orientovanej na lokálne jedlá. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky.
Ako na prípravu bryndzových halušiek?Ošúp 1 kg zemiakov a nastrúhaj ich na jemnom strúhadle. Prebytočnú vodu zo zemiakov odlej. K nastrúhaným zemiakom pridaj 300-400 g polohrubej múky, štipku soli a voliteľne jedno vajce. Správne cesto musí byť husté a mierne lepkavé. V hrnci priveď do varu dostatok osolenej vody. Pomocou haluškára alebo lyžičky vytvaruj malé kúsky cesta a hádž ich priamo do vriacej vody. Halušky sú hotové, keď vyplávajú na povrch. Nechaj ich variť ešte 1-2 minúty, potom ich sceď.
Kým sa halušky varia, nakrájaj 200 g údenej slaniny na malé kocky a opekaj ich na panvici, kým nebudú chrumkavé. Medzitým zmiešaj 250 g bryndze so 100-150 ml kyslej smotany, aby vznikla hladká omáčka. Ak je zmes príliš hustá, pridaj do nej trochu horúcej vody z halušiek.
Prečítajte si tiež: Zdravý životný štýl s kuchárskymi knihami
Po uvarení halušiek ich zmiešaj s bryndzovou omáčkou tak, aby sa rovnomerne pokryli. Na tanieri ich podávaj posypané chrumkavou slaninou a podľa chuti môžeš pridať nasekanú pažítku alebo cibuľku. Bryndzové halušky sa zvyčajne podávajú ako hlavné jedlo, často s pohárom kyslého mlieka alebo žinčice.
Lokše
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam.
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Postup:
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť dokonalý steak
Haruľa
Haruľa, zemiakové baby či zemiakové placky - v princípe ide o veľmi podobné slovenské jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji či masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky.
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Postup:
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Zemiakové pirohy
So zemiakovým cestom a jeho všestrannosťou ešte zďaleka nekončíme. Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom - to je jednoducho pochúťka, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. A hoci ste možno so zatajeným dychom sledovali babkine rýchle pohyby pri šúľaní, s trochou cviku to zvládnete ešte dnes na obed. Nezabudnite hotové vyvarené šúľance preliať rozpusteným maslom, posypať pomletým makom alebo mletými orechmi.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Banskú Bystricu
Kapustnica
Zemiaky, kyslá kapusta a slanina patrili počas zimy k základným zásobám každej slovenskej špajze. Z nich sa pripravovalo pomerne jednoduché, ale za to výdatné jedlo, ktoré dodalo energiu na ďalšiu prácu aj statným chlapom.
Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Nečudo - základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy. Ako vyzerá najlepšia vianočná kapustnica?
Sladké jedlá z kysnutého cesta
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Kto vedel najlepšie buchty? Stará mama alebo pani kuchárky v škôlke?
Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Ak na ne máte chuť nemusíte čakať dlhé mesiace.
Trdelník
Trdelník je jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov. Jedinečný je v spôsobe prípravy, svojím tvarom a rozmanitosťou chutí. Originál skalické trdelníky, ktoré sú preslávené po celom svete, sa pečú na trdle na pahrebe v sálavom teple. Viete napríklad, že označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica?
Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku. Ak vás k stánku priláka intenzívna sladká aróma, nemusíte dlho odolávať.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Postup:
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Štrúdľa
Staré mamy zvykli hovorievať, že poctivé cesto na ťahanú štrúdľu má byť také tenké, aby sa pod ním dali čítať noviny. Nadhadzované, otáčané na rozprestretom čistom obruse, každým pohybom čoraz väčšie a predsa bez jedinej trhliny. Dnes si túto pracnosť dokážeme jednoducho uľahčiť s pomocou kupovaného lístkového cesta, no treba už vopred počítať s tým, že to nebude ako originál. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo.
Ťahané alebo lístkové cesto?
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Slané chuťovky
Aby sme po toľkých sladkých dobrotách potešili aj milovníkov slaného, nesmieme zabudnúť ani na slané chuťovky „do ruky“. Kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče sa na hostiny pripravovali rovnako hojne ako sladké múčniky.
Že ste už na tieto pôvodné slovenské jedlá zabudli?
Polievky a prívarky
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným. Keď sa varí, rozvoniava po celom dome a nikto nemá pochybnosti o tom, čo sa v kuchyni pripravuje.
Zabíjačka
Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka (alebo inak zakáľačka). Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Ryby
Aké postavenie mali ryby v tradičnej slovenskej kuchyni? V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu. Konzumovali sa ryby z lokálnych vodných zdrojov - kapor, pstruh, šťuka. Akú rybu pripraviť na Vianoce?
História a vplyvy na slovenskú kuchyňu
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Regionálne špeciality
Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Na úvod skúste odpovedať na otázku, či by ste vedeli, keď už nie uvariť, tak aspoň pomenovať minimálne jedno tradičné jedlo z vášho regiónu. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu.
Záhorie
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Podunajsko
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacer… Čierne pivo dodá hovädziemu gulášu jemnú horko-sladkú karamelovú chuť a prirodzene stmaví omáčku. Vďaka vyššiemu obsahu sladových cukrov sa omáčka zamatovo zahustí bez múky. Zabudnite na umelé príchute zobchodu! Domáce dresingy sú malý kulinársky zázrak, ktorý dokáže aj z obyčajného jedla vyčarovať výnimočný zážitok. A čo je na tom najlepšie? Kuracia pečienka na cibuľke je jedlo, ktoré si zaslúži návrat na stôl. Je nenáročná na suroviny aj prípravu. No vďaka bohatej chuti dokáže prekvapiť. Na dedinách sa pripravovala často.
Kuracie špeciality
Krídelká, stehná, prsia na stovky spôsobov - kuracie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto. Hoci nie všetky recepty majú svoj pôvod u nás, stali sa obľúbenými a pravidelne servírovanými na každodennom i slávnostnom stole. Experimenty či exotické prísady sú skôr výnimkou, no chuťové preferencie zahŕňajú tradičné i modernejšie pokrmy.
Vývar
Hovorí sa, že poctivý kurací, ale najmä slepačí vývar má na telo liečivé účinky a predstavuje aj prvú pomoc po prehýrenej noci. „Zlatá polievka“ je vzpruhou pre organizmus a zároveň nutnosťou pre „slovenské chuťové poháriky“. Samozrejme, každá domácnosť má svoj vlastný recept na tento životobudič. Okrem kuraciny vysokej kvality tvorí jeho súčasť najmä koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, kaleráb, cibuľa, niekto pridáva i pór alebo papriku). Nech je vaším základom na dosiahnutie obľúbenej chuti čokoľvek, aj tentoraz platí, že vývar musí byť pripravený z kvalitných surovín.
Pečené kura
Pečené kura - ikona nedeľných obedov. Chrumkavá koža i mäkké a šťavnaté mäsko z neho robia zbožňovanú, hoci jednoduchú delikatesu. Klasika a kráľovský pokrm v jednom - ide o jedlo, ktoré má zastúpenie v domácej i komerčnej kuchyni a chýbať nesmie ani v školských jedálňach.
Vyprážaný kurací rezeň
Vyprážaný kurací rezeň - je udomácnenou stálicou na slovenskom tanieri. Príloha, ktorá sa k nemu podáva, je v tomto prípade daná jednotlivými regiónmi. Zatiaľ čo bežne sa konzumuje s varenými zemiakmi alebo so zemiakovou kašou, najmä v západoslovenskom kraji sa nájdu milovníci kombinácie rezeň a ryža. Obľúbenou obdobou klasického vyprážaného rezňa je tzv.
Kurací paprikáš
Kurací paprikáš - príbuzný s gulášom, pravidelne sa zamieňajúci s perkeltom. Ide o pôvodom maďarský pokrm, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou objavuje na každom babkinom stole (nielen) počas školských prázdnin. Názory na jeho prípravu oproti (taktiež obľúbenému) kuraciemu perkeltu sa líšia, no najčastejšie sa zhodujú v tom, že paprikáš sa môže podliať ešte pred pridaním mäsa, zjemňuje sa smotanou a jeho súčasťou môže byť i čerstvá paprika a paradajky.
Kuracie soté
Kuracie soté - na jedálnych lístkoch slovenských reštaurácií chýba len málokedy. Mäso na šťave, ľudovo povedané, sa popularite teší v malých aj viacčlenných rodinách. Jeho výhodou je rôznorodosť chutí, ktorú spôsobuje nespočetné množstvo variácií prípravy, respektíve variácií zmesi surovín (najmä zeleniny).
Kuracie medailóniky
Kuracie medailóniky - kuracie mäso naprírodno patrí k najvyhľadávanejším jedlám v našich reštauráciách, ale aj k obľúbeným pokrmom v domácnosti. Môže za to nielen lahodná chuť (vyhovujúca chuťovým pohárikom rôznych národností), ale i jednoduchá a rýchla príprava.