Úvod
Lesný ekosystém je komplexné spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktoré medzi sebou interagujú a vytvárajú vzájomne prepojený systém. Medzi jeho obyvateľov patria aj vtáky, ktoré plnia v tomto systéme rôzne funkcie. Niektoré sa živia hmyzom, iné semenami a plodmi a ďalšie lovia menšie živočíchy. V tomto článku sa zameriame na jeden konkrétny druh vtáka, ktorý je známy svojou schopnosťou lúskať šišky a ukladať ich do stromov - orešnicu perlovanú. Priblížime si jej životný štýl, potravu, správanie a význam v lesnom ekosystéme.
Orešnica perlovaná: Majsterka v lúskaní šišiek
Orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes) je stredne veľký spevavý vták z čeľade krkavcovitých. Vyznačuje sa hnedým sfarbením s bielymi škvrnami (perlovaním), silným zobákom a hlasným, prenikavým hlasom. Jej domovom sú ihličnaté a zmiešané lesy Európy a Ázie, vrátane Slovenska.
Potrava a správanie orešnice
Počas leta sa živí orešnica perlovaná hmyzom, ale aj bobuľami. V zimnom období sa živí semenami ihličnatých stromov, ktoré si v jeseni ukrýva do pôdy. Práve táto schopnosť lúskať šišky a vytvárať si zásoby semien je pre orešnicu charakteristická a zohráva kľúčovú úlohu v jej prežití počas zimy.
Orešnica si vytvára zásoby semien tak, že ich ukrýva do rôznych skrýš v pôde, pod machom, v dutinách stromov a pod koreňmi. Jednotlivé skrýše obsahujú niekoľko až desiatok semien, pričom jeden vták si môže vytvoriť až niekoľko tisíc takýchto skrýš. Orešnica si pamätá umiestnenie väčšiny skrýš a dokáže ich nájsť aj pod snehom. Semená, ktoré nespotrebuje, môžu vyklíčiť a vyrásť na nové stromy, čím orešnica prispieva k obnove lesa.
Shopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutného kváskového chleba
Význam orešnice v lesnom ekosystéme
Orešnica perlovaná zohráva v lesnom ekosystéme dôležitú úlohu. Okrem toho, že pomáha pri obnove lesa rozširovaním semien stromov, prispieva aj k regulácii populácií hmyzu a iných drobných živočíchov, ktorými sa živí počas leta.
Súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov.
Ochrana prírody a poľovníctvo
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia. Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ.
Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi. S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách. Všetky získané vedomosti môžu neskôr využiť ako poľovníci v praxi, resp. ako nepoľovníci pri chápaní potreby ochrany prírody a správnom názore na organizované poľovníctvo - obhajovaním jeho činnosti pred ostatnou nepoľovníckou verejnosťou. V neposlednom rade sa učia mladí priatelia poľovníctva dobrým vlastnostiam: skromnosť, disciplína, úcta ku kolektívu, čestnosť, ap.
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri.
Prečítajte si tiež: Rôzne druhy steakov a ich príprava
Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byť uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými. Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody. Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlhodobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť chlieb, ktorý vydrží