Ovocné záhrady na Slovensku prechádzajú zmenami, pričom tradičné ovocné druhy ustupujú do pozadia. Dôvodom je často nedostatok priestoru, ktorý vedie k preferovaniu trávnikov pred ovocnými stromami a kríkmi. Pri výbere ovocných drevín do záhrady je dôležité zohľadniť ich nároky, podmienky stanovišťa a dobu dozrievania. Tento článok sa zameriava na rozdelenie ovocia na jadroviny a kôstkoviny, ich charakteristiku a pestovateľské požiadavky.
Rozdelenie ovocia podľa plodov
Na Slovensku sa ovocie tradične rozdeľuje podľa vlastností plodov do niekoľkých kategórií:
Suché plody:
- Škrupinové ovocie: orech kráľovský, lieska, mandľa, gaštan jedlý.
Dužinaté plody:
- Jadroviny (malvice): jabloň, hruška, dula, jarabina.
- Kôstkoviny: čerešňa, višňa, marhuľa, broskyňa, slivka.
- Bobuľoviny: ríbezľa, egreš, borievka, vinič.
- Súplodia: malina, černica.
Tento článok sa zameriava na jadroviny a kôstkoviny, ktoré sú dôležitou súčasťou ovocných sadov a záhrad.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Jadroviny (Malvice)
Medzi jadroviny patria ovocné druhy, ktorých plod má jadro obklopené dužinou. Medzi najvýznamnejšie jadroviny patria jablone a hrušky, ale aj menej známe druhy ako dula a jarabina.
Jabloň (Malus domestica)
- Pestovateľské nároky: Jablone sú pomerne nenáročné na pestovanie a dobre sa im darí aj v podhorských oblastiach. Sú náročné na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. V teplejších oblastiach plody skôr dozrievajú, majú vyšší obsah cukrov, ale sú menej trvanlivé. Naopak, vo vyšších polohách majú viac kyselín a dlhšiu skladovateľnosť.
- Pôda: Najvhodnejšie pôdy sú stredne ťažké, hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité, ílovitohlinité; bohaté na živiny, primerane vzdušné, priepustné, dostatočne zásobené pôdnou vlahou a s neutrálnou reakciou. Darí sa im však aj v slabo kyslých pôdach. Nevhodné sú príliš piesočnaté a vysychavé pôdy.
- Pestované tvary: Pestované tvary jabloní sú veľmi variabilné a plastické. Pestujú sa ako nízky zákrpok, stĺpovité tvary, štíhle vreteno a vysoké tvary s korunou širokou niekoľko metrov.
- Odrody: Väčšina odrôd ponúkaných v ovocných škôlkach a záhradných centrách je naštepená na slabo rastúcich podpníkoch M 9 a MM 106, stĺpovité aj na M 26, MM 111 a na iných. Špecialitkou sú trpasličie jablone - bonsaje. Odroda ’Garden Sun Red‘ je zakrpatená forma jablone, vhodná na pestovanie v črepníku aj vo voľnej pôde, je samoopelivá. Medzi obľúbené odrody patria napríklad 'Gala', 'Gloster', 'Jeromine', 'Lobo', 'Oliwka Żółta', 'Remo', 'Sander', 'Delikates' a 'Chopin'.
- Stĺpovité jablone: Majú geneticky podmienený stĺpovitý vzrast, vďaka ktorému ich možno pestovať v extrémnej blízkosti - 0,5 m v rade, medzi radmi je odporúčaná vzdialenosť 2,5 m. Nástup rodivosti je už v 2. roku pestovania, úrody dosahujú v priemere 10 kg na 1 m2. Medzi známe stĺpovité odrody patria 'Bolero', 'Flamenco', 'Polka' a 'Maypole'.
Hruška (Pyrus communis)
- Pestovateľské nároky: Hrušky sú náročnejšie na stanovište ako jablone. Žiadajú stredne teplé až slnečné polohy. Darí sa im na miernych svahoch s južnou, juhozápadnou, juhovýchodnou expozíciou. V miestach, kde sa drží chladný vzduch, zle kvitnú, ba môžu aj namŕzať.
- Klimatické podmienky: Najvhodnejšia zóna na pestovanie je do 300 m n. m.; priemerné ročné teploty nad 8 °C; súhrn ročných zrážok 450 až 700 mm.
- Pôda: Pôdy im vyhovujú suchšie, dobre zásobené živinami, s neutrálnou reakciou, piesočnaté, piesočnatohlinité, hlinitopiesočnaté alebo hlinité. V mokrých a studených ílovitých pôdach, ako aj v pôdach s nepriepustnou spodinou zaostávajú v raste a zaschýnajú im vrcholy.
- Podpníky a tvary: Ako podpníky sa používajú hruška planá a dula. V ponuke záhradníctiev a ovocných škôlok sú štandardné pestovateľské tvary, napríklad štíhle vreteno, vysoké štíhle vreteno aj stĺpovité tvary vhodné do malých záhrad.
- Odrody: Medzi letné odrody patria ’Alfa‘, ’Alice‘, ’Clappova‘, ’Isolda‘, ’Milada‘, ’Radana‘, ’Vasarine sviestine‘, ’Williamsova‘, ’Williamsova červená‘. Zaujímavosťou sú dve letné odrody na jednom strome. Ak chceme pestovať v malej záhrade nenáročnú raritu, ideálne sú ázijské hrušky. Sú odolné proti chorobám, škodcom aj nízkym teplotám. Nemajú afinitu s dulou, preto sa pestujú na hruškovom podpníku. Ďalšie odrody sú 'Carola', 'Condo' a zimná odroda 'Nojabarskaja'. Existujú aj BIO hrušky ako "AROMA SPUR GRUN-BRAUN" a "AROMA SPUR GELB-ROT", ktoré sú nenáročné na pestovanie.
Kôstkoviny
Kôstkoviny sú ovocné druhy, ktorých plod má tvrdú kôstku obklopenú dužinou. Medzi najznámejšie kôstkoviny patria slivky, čerešne, višne, marhule a broskyne.
Slivka (Prunus domestica)
- Pestovateľské nároky: Slivky sú najmenej náročné kôstkoviny. Nemali by chýbať ani v malej záhradke. Dobre sa im darí v stredných aj vyšších polohách. Vyhovuje im výška 350 až 450 m n. m., priemerná ročná teplota nad 7 °C, ešte lepšie až nad 8 °C a priemerné ročné zrážky 500 až 700 mm.
- Pôda: Pôdy sú vhodné výživné, dobre zásobené vodou a vápnikom, v suchých pôdach bývajú napádané škodcami.
- Podpníky: Ako podpník sa používa St. Julien A, Adesotto, myrobalán a WWA1. Vyberáme rezistentné odrody. Nazývajú sa aj ázijské. Dozrievajú neskôr ako klasické odrody. Plody sú veľké a pevné, možno ich skladovať niekoľko týždňov. Vhodné sú aj na pestovanie v severnejších polohách. Neplatí to však pre neskoré odrody, tie sem nevysádzame, lebo plody by nedozreli. Pestujú sa na podpníku myrobalán, tvary sú také isté ako pri klasických slivkách.
- Ďalšie druhy: Ringloty, myrobalán, mirabelky a slivy žiadajú stredne teplé a chránené stanovište. Celkom dobre znášajú zimné mrazy, no jarné už horšie. Priemerná ročná teplota by mala byť medzi 7,5 až 9 °C.
Čerešňa (Prunus avium)
- Pestovateľské nároky: Sú veľmi náročné na výber lokality. Žiadajú otvorené teplé polohy, najlepšie na miernom svahu s južnou orientáciou, kde prúdi vzduch. Neznášajú mrazové kotliny. Vhodné na pestovanie sú oblasti vo výške 200 až 500 m n. m. s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C a s priemernými ročnými zrážkami 650 až 750 mm.
- Pôda: Pôdy žiadajú skôr ľahšie, piesočnatohlinité, záhrevné, s dostatkom vápnika a priepustnou spodinou. Vysoká hladina podzemnej vody im škodí. Na suchých stanovištiach rastú slabšie, majú malé plody.
Višňa (Prunus cerasus)
- Pestovateľské nároky: Patria medzi najmenej náročné kôstkoviny. Väčšinou sa pestujú ako nízke kmeňové tvary. Bez problémov rastú na náveterných miestach aj v inverzných polohách, možno ich pestovať na západných i severných svahoch.
- Podmienky: Na tienistých miestach kvitnú menej. Kvitnú neskôr ako čerešne, takže dobre odolávajú neskorým jarným mrázikom. Väčšinou sú samoopelivé. Priemerná ročná teplota na pestovanie višní by mala byť 7 až 8 °C.
- Pôda: Višne nie sú náročné na pôdu, no neznášajú ťažké pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody. Vyhovujú im vlhké, hlinitopiesočnaté i suché pôdy.
- Podpník: Ako podpník sa používa čerešňa vtáčia. Do malej záhradky si zvolíme radšej sladšie, tzv.
Marhuľa (Prunus armeniaca)
- Pestovateľské nároky: Patria medzi náročné teplomilné kôstkoviny. Potrebujú chránené polohy, južne alebo juhozápadne orientované. Darí sa im v teplých vinohradníckych oblastiach. Pri použití vhodnej odrody a na chránenom stanovišti ich možno pestovať aj vo výške nad 300 m n. m.
- Podmienky: Neznášajú veterné polohy s častým prílevom studeného vzduchu. Mrazové kotliny sú absolútne nevhodné - namŕzajú im kvetné púčiky aj drevo. Priemerná ročná teplota by mala byť 9,5 až 10 °C.
- Podpníky a tvary: Ako podpník sa prevažne používa myrobalán, marhuľový semenáč, St. Julien A, WAKO či wavit. Pestované tvary sú štvrťkmene a polokmene. Marhule sú väčšinou cudzoopelivé, preto treba pestovať aspoň 2 odrody. Plody dozrievajú v polovici júna, začiatkom júla až koncom augusta.
- Pôda: Pôdy majú byť teplé, výživné, hlboké, úrodné, vápenaté, s dostatočnou zásobou humusu. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna až slabo zásaditá.
Broskyňa (Prunus persica) a Nektárinka (Prunus persica var. nucipersica)
- Pestovateľské nároky: Majú podobné nároky ako marhule. Potrebujú chránené polohy, južnú, juhovýchodnú alebo východnú expozíciu, svetlé a teplé stanovište. Dobre rastú i na miernom svahu, nevhodné sú pre ne mrazové kotliny a údolia, v ktorých sa udržiava studený vzduch. Pestujeme ich v oblastiach do 200 až 300 m n. m. s priemernou ročnou teplotou nad 9 °C a s priemernými ročnými zrážkami do 600 mm.
- Pôda: Nevhodné sú pre ne ťažké pôdy a vysoká hladina spodnej vody. Žiadajú piesočnaté alebo piesočnatohlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou. Nadbytok vápnika im škodí - trpia chlorózou (žltnutie lístia) z nedostatku železa. Odrody naštepené na semenáčiku mandle alebo broskyňomandle sú odolnejšie proti chloróze.
- Pestované tvary: Pestované tvary sú zákrpky, štvrťkmene s dutou korunou, štíhle vreteno. Do vyšších polôh vyberáme skoršie odrody, ktoré stihnú dozrieť. Úrodu máme istú, lebo broskyne aj nektárinky sú samoopelivé. Plody dozrievajú v júli až auguste. Zaujímavé sú odrody so sploštenými plodmi, tzv. sendvičovky.
- Odrody nektáriniek: Skoré a stredne skoré: ’Crimson gold‘, ’Firebrite‘, ’Flateryna‘, ’Harco‘, ’Snow queen‘, ’Superqueen‘, ’Tena‘, ’Tomana‘. Neskoré: ’Nectared 4‘, ’Fantasia‘, ’Stark red gold‘, ’Venus‘.
- Odrody broskýň: Skoré a veľmi skoré: ’Albatros‘, ’Dixired‘, ’Earliglo‘, ’Fenix‘, ’Harbinger‘, ’Harnas‘, ’Kamila‘, ’Redhaven‘, ’Redwin‘, ’Royal Glory‘, ’Saturn‘ (sploštený plod), ’Sočnaja‘, ’Spring time‘. Stredne skoré: ’Brunila‘, ’Catherina‘, ’Fairhaven‘, ’Flamingo‘, ’Krasava‘, ’Modřinka‘, ’Ordigan‘, ’Sunhaven‘. Stredne neskoré a neskoré: ’Cresthaven‘, ’Diana‘, ’Elberta‘, ’Gracia‘, ’Inka‘, ’O´Henry‘, ’Lednická žlutá‘, ’Mesembrine‘, ’Moravia‘, ’Radosť‘, ’Sandwich Weiss‘ (sploštený plod), ’Suncrest‘.
Drobné ovocie
Drobné ovocie je nenáročné a vhodné na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska. Kry či stromčekové tvary nezaberajú veľa miesta, takisto sú nenáročné aj na ošetrovanie, úrodu pohodlne oberieme, stojac na zemi. Dozrievajú prakticky celé leto, niektoré sú remontantné (maliny, jahody).
Ríbezľa (Ribes)
- Červené, biele a ružové ríbezle: Najlepšie sa im darí v teplých a slnečných polohách. Neznášajú slnečný úpal, na suchom stanovišti sa rast spomalí až zastaví. Vyhovujú im piesočnatohlinité až hlinité pôdy, dobre zásobené vodou. Reakcia pôdy má byť slabo kyslá až neutrálna. Vysádzajú sa na vzdialenosť 1 až 1,5 m.
- Čierne ríbezle: Rastú bujnejšie. Treba ich sadiť na vzdialenosť 1,5 až 2 m od seba. Vyhovujú im teplejšie, slnečné miesta. Pôdy sú vhodné humózne, ľahšie, piesočnatohlinité, slabokyslé až zásadité. V tieni a polotieni plody nedozrejú - budú kyslé.
Egreš (Ribes uva-crispa)
- V porovnaní s ríbezľami je náročnejší na pôdu. Pôdy sú najlepšie hlinitopiesočnaté s dostatkom vápnika, zásobou pôdnej vody. Vhodné je slnečné stanovište, znáša aj polotieň. Neznáša veterné stanovište.
- Pestuje sa ako ker alebo stromček na podpníku ríbezľa zlatá. Kry vysádzame vo vzdialenosti 1,5 m v riadku, stromčeky 1,2 m.
Malinočernica (kríženec maliny a černice)
- Tvoria mohutné výhonky - šľahúne. Na pestovanie je potrebná opora (drôtenka, pletivo, sieť), vysadiť ich možno k plotu. Sú vyšľachtené odrody s ostňami aj bez nich, všetky sú samoopelivé. Intenzívne rastú, treba ich usmerňovať, aby nevytvárali veľa letorastov a málo plodov.
- Dobre rastú na slnečných stanovištiach, znášajú i mierny polotieň.
Jostra (kríženec čiernej ríbezle a egreša)
- Ide o kríženca čiernej ríbezle a egreša; plody sú veľké bobule usporiadané v strapcoch. Pestuje sa ako ker alebo stromček.
Malina (Rubus idaeus)
- Tvorí poloker, pestuje sa v 1- alebo 2-ročnom cykle. Celkovo je nenáročná. Žiada slnečné stanovište, polohy chránené pred vetrom. Do tieňa ju nevysádzame (plody zle dozrievajú, sú kyslé). Maliny kvitnú až koncom mája, no netreba mať obavy, že kvety či mladé plody zamrznú.
Orgány ovocných drevín
Ovocné dreviny pestované v našich záhradách môžeme rozdeliť na dreviny (stromy, polokry, kry) a byliny. K drevinám patrí väčšina ovocných druhov, vytvárajúcich kmeň (všetky jadroviny a kôstkoviny), medzi polokry patrí napr. malina, ku krom zaraďujeme napr. ríbezle, egreše. Jediným bylinným druhom je jahoda.
Koreňová sústava
Koreňová sústava ovocných drevín je zložitý orgán, ktorý plní pre nadzemnú časť viacero funkcií. Hlavnou funkciou je absorpcia vody a v nej rozpustených živín. Okrem tejto najdôležitejšej funkcie slúži koreňová sústava na ukotvenie drevín v pôde. Čím je koreňová sústava bohatšia, hlbšia, rozložitejšia, tým je kotvenie kvalitnejšie. K ďalším funkciám patrí napr. asimilácia CO2 bez prístupu svetla, zásobná funkcia a samozrejme vodivá, ktorá spočíva v transporte vody a živín do vyšších partií stromu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí
Kmeň
Kmeň je nerozkonárená časť stonky a podobne ako koreň, plní mnoho funkcií pri raste ovocných drevín. Rozvádza vodu a živiny na miesta ich spotreby a prebieha v ňom rozvod asimilátov. Okrem toho kmeň nesie a zabezpečuje najvhodnejšie rozloženie letorastov, konárov, kvetov, listov a iných orgánov drevín.
Koruna
Koruna je časť ovocnej dreviny, ktorá začína pri najspodnejšom rozkonárení kmeňa. Časti koruny:
- Stredník: Je priamym pokračovaním kmeňa. Jeho rast by mal byť čo najviac vertikálny.
- Kostrové konáre: Vyrastajú bezprostredne zo stredníka a tvoria samotný skelet - kostru celého stromu.
- Polokostrové konáre: Vyrastajú bezprostredne z kostrových konárov a sú takisto nápomocné pri spevňovaní a stabilite stromu.
- Rodivý obrast: Je tvorený konárikmi rôzneho veku, usporiadania a dĺžky, na ktorom sa priamo nachádza kvetný alebo zmiešaný puk.
Púčiky
Púčik je základ výhonku, ktorý sa nachádza v relatívnom pokoji. Skladá sa zo stonky, vegetačného vrcholu, zo základov listov, kvetov a púčikov. Púčiky, ktoré sa tvoria v pazuchách listov, nazývajú sa pazušné (axilárne). Miesto, z ktorého vyrastá stopka listu a púčik, sa nazýva uzol a časť prírastku stonky medzi susednými uzlami zase stonkový článok (intemódium). Podľa stavby a utvárania orgánov sa púčiky rozdeľujú na vegetatívne (rastové) a na generatívne (rodivé).
Okrasné ovocné stromy
Ak túžite po záhrade, ktorá bude krásna nielen na jar, ale počas celej sezóny, a zároveň prinesie úžitok, siahnite po okrasných ovocných stromoch. Tento typ stromov sa stáva čoraz obľúbenejším aj medzi mestskými záhradkármi. Dajú sa totiž vysádzať do malých predzáhradiek, menších súkromných pozemkov, ale vďaka kompaktnejším tvarom aj do väčších kvetináčov na terasy a dvory. Medzi najefektnejšie okrasné ovocné stromy patria sakury (japonské čerešne) a dekoratívne višne. Ďalšou možnosťou sú okrasné jablone a hrušky, slivky a mandle.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách