Chlieb, základná potravina, má v slovenskej kultúre a histórii významné miesto. Kedysi sa s ním zaobchádzalo s úctou, no v súčasnosti často končí v koši. Tento článok sa zaoberá problematikou predaja starého chleba, jeho využitím, historickým kontextom a súčasnými trendmi v oblasti plytvania potravinami.
Starý chlieb ako krmivo pre zvieratá
Jedným z hlavných spôsobov, ako sa starý chlieb využíva, je ako krmivo pre zvieratá. Na internetových portáloch nájdeme množstvo inzerátov ponúkajúcich chlieb a pečivo na kŕmne účely:
- Chlieb na kŕmne účely: Predaj chleba a pečiva na kŕmne účely, pričom jedno vrece stojí 8 eur.
- Suché pečivo a chlieb: Kvalitne vysušené pečivo a chlieb v cene 5 eur za bedňu s odberom v Pezinku alebo Bratislave.
- Kŕmne pečivo a chlieb: Ponuka kŕmneho pečiva a chleba vhodného na kŕmenie prasiat, hydiny a hovädzieho dobytka.
- Suchý chlieb a pečivo na skŕmenie: Veľké mechy suchého pečiva (zmes sladkého a slaného) za 4,40 eur + 0,70 eur za papierový mech a suchý chlieb za 0,40 eur za kus.
Chovatelia králikov uvádzajú, že ich zvieratá dostávajú okrem jačmeňa a kukurice aj chlieb, jablká a zemiaky. Aj majitelia kamerunských oviec občas ponúknu suchý chlieb z ruky.
Historický kontext a úcta k chlebu
V minulosti mali ľudia k potravinám, vrátane chleba, oveľa vrúcnejší vzťah. Potraviny boli vzácne a často ich nebolo dostatok, preto si ich veľmi vážili. Odpad prakticky neexistoval, alebo bol minimálny. Ľudia si všetko dokázali spracovať a dnes tieto metódy znovu objavujeme.
Katarína Nádaská, slovenská etnologička, hovorí: „Keď bolo na jeseň dostatok jedla, šupky zo zemiakov nevyhadzovali, ale napríklad pridávali k šrotu alebo k potrave pre ošípané. Platilo to aj o škrupinkách z vajíčok, ktoré sa rozdrvili a používali ako bio hnojivo na polia.“
Prečítajte si tiež: Trhané rifľové šortky: Prehľad aktuálnych trendov
Chlieb mal veľmi špecifické postavenie, najmä ľudia na vidieku si ho pomerne dlho piekli doma v chlebových pekárenských peciach. Keď sa kvások pridal do múky a začalo sa zarábať cesto, gazdiná ho prežehnala prvýkrát. Až po posledný úkon, keď sa vytiahol čerstvý chlebík z pece, sa prežehnal šiestykrát a siedmykrát, keď ho začala krájať. Doma upečený chlieb si ľudia vážili. Keď spadol na zem, pobozkali ho, omrvinky sa vždy zhrnuli, dali sa vysušiť a pridávali sa do jarného osiva. Bola to symbolika toho, aby úroda bola rovnako bohatá ako v minulom roku.
Súčasné trendy a plytvanie potravinami
Po nežnej revolúcii sa postupne otváral aj trh s potravinami a na Slovensko sa dovážalo množstvo potravinových komodít. Udomácňovali sa tu veľké zahraničné potravinové reťazce, ktoré preferovali predaj najmä zahraničných potravín. Životná úroveň na Slovensku sa postupne zvyšovala, a tým rástli aj možnosti viac nakupovať spotrebný tovar - oblečenie a potraviny.
V súčasnosti jedna rodina za rok vyhodí až sto kilogramov potravín. Našťastie, žijeme v období, v ktorom práve mladí ľudia alebo stredná generácia sa začína zamýšľať nad tým, že plytvanie potravinami je veľmi zlé a treba šetriť životné prostredie, ale aj vlastnú peňaženku.
Iniciatívy a alternatívy
Našťastie existujú aj pozitívne príklady a iniciatívy, ktoré sa snažia o zmenu:
- FÉR potravina: Nezisková organizácia, ktorá sa venuje téme prídavných látok už od roku 2007 a pomáha ľuďom orientovať sa v nich. Kladieme dôraz na slovenskú produkciu, pričom viac ako 75% našich produktov pochádza zo Slovenska. Podporujeme tak miestnu produkciu a máme vlastné výroby, kde vznikajú unikátne produkty bez umelých sladidiel, škodlivých farbív a palmového tuku.
- Hansova pekáreň: Pripravuje svoje kváskové produkty z čerstvého, ručne vedeného kvásku.
- Denné pečivo: V predajniach si viete každý deň kúpiť čerstvé pečivo, bohaté záviny, škoricové hniezda, buchty a oškvarkové pagáče.
Prečítajte si tiež: Slivky na zaváranie: Ponuky a rady
Prečítajte si tiež: Využitie starého chleba Žilina