Po mamine dedíme množstvo čŕt, a to nielen povahových. Jej génom môžeme vďačiť za výzor niektorých častí nášho tela a dediť môžeme dokonca aj chute. Je zaujímavé, ako sa s nami Matka príroda dokáže zahrať. Ak teda na sebe máte časť, s ktorej genetickou výbavou nie ste úplne spokojná, možno presne za ňu môže otec. Okrem daností rodičov na nás vplýva aj to, ako sa k nám rodičia správajú, keď sme ešte v brušku, a samozrejme aj to, aká je výchova. Toto všetko nás formuje.
Ako inak by ste vysvetlili, že jedna vaša kamarátka čokoládu a sladkosti miluje a ďalšia si ich vychutná ledva raz za rok? Okrem aktuálnej situácie (snaha schudnúť a pod.) za to vo veľkej miere môžu práve danosti od maminy a spomínaná výchova. Tak či onak, so sladkosťami je život omnoho krajší. Ak ste teda okrem iného dostali do vienka práve častú chuť na sladké, rozhodne nesmúťte. Tento článok sa zaoberá tým, kto miluje sladkosti, ako ovplyvňujú naše zdravie, a aké miesto majú v slovenskej kuchyni a kultúre.
Dedíme chute po mame? Genetika a výchova vplyv na naše preferencie
Pri počatí dieťaťa platí, že polovica génov pochádza od otca a polovica od mamy. Tie mamine však pre nás ženy platia navonok o čosi viditeľnejšie (aspoň tak to rady zvykneme hovoriť). Okrem genetiky, aj to, ako sa k nám rodičia správajú, keď sme ešte v brušku, a samozrejme aj to, aká je výchova, nás formuje. Výchova a genetické predispozície hrajú významnú rolu v tom, ako sa vyvíjajú naše chute a preferencie.
Sladkosti v slovenskej kuchyni: Od šišiek po trdelník
Slovenská kuchyňa ponúka veľa gastronomických zážitkov, vrátane širokej škály sladkých jedál. Známy online atlas tradičných jedál, ingrediencií a reštaurácií z celého sveta, ktorý vytvára rebríčky na základe hodnotení používateľov, tentoraz zostavil rebríček 42 najlepšie hodnotených slovenských jedál. Taste Atlas priniesol turistom z celého sveta pestrý mix tradičných slovenských pochúťok, syrov a dokonca aj niektorých prekvapení. Najnovší rebríček je zostavený na základe hodnotení používateľov z celého sveta, čo občas vedie k prekvapivým výsledkom, ktoré vyvolávajú diskusie medzi lokálnymi gurmánmi - napríklad prekvapivo vysoké umiestnenie niektorých sladkostí, salám či nátierok, ktoré domáci veľmi nepreferujú, no cudzincom zalahodili.
Medzi najlepšie hodnotené slovenské jedlá patria aj sladké pochúťky, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Potláčané vlastnosti a ich vplyv
- Šišky: Jednoznačne patria k najlepším sladkých pochúťkam našej kuchyne.
- Lokše: Tenké placky z varených zemiakov a múky pečené nasucho, ktoré sa podávajú buď naslano (napr. s pečenou kačicou a kapustou), alebo nasladko.
- Parené buchty: Obľúbené sladké jedlo, ktoré sa umiestnilo na 11. mieste.
- Laskonky: Obsadili dvadsiatu priečku.
- Skalický trdelník: Na 21. mieste.
- Krupicová kaša: Obľúbená pochúťka, ktorá patrí 24. priečka.
- Žemlovka: Umiestnila sa tesne pred tridsiatkou.
- Bratislavské rožky: Tiež patria medzi obľúbené sladkosti.
- Vianočka: Turisti si na Slovensku radi pochutia aj na vianočke.
Slovenská kuchyňa je typická svojou sýtosťou, jednoduchosťou a silným dôrazom na tradičné a lokálne suroviny, ktoré boli v minulosti ľahko dostupné v horských a vidieckych oblastiach. Je ovplyvnená geografickou polohou v strednej Európe, kde má spoločné prvky s kuchyňami susedných krajín, najmä Česka, Maďarska a Poľska.
Sladkosti a nálada: Čo nám dokáže zlepšiť deň?
Ak by sme to mali porátať, je veľa vecí, ktoré nám vedia spraviť deň. Pre niekoho to môže byť povýšenie v práci, inému stačí, keď mu popri robote zahrajú obľúbenú pieseň z rádia. Americká USHBC (Highbush Blueberry Council) v prieskume zisťovala, čo nám dokáže zlepšiť náladu. Na prvom mieste sa ocitlo nájdenie zabudnutých peňazí vo vrecku, ktoré okamžite zdvihne náladu až 58 percentám respondentov. Náš tip: Peniaze, ktoré sme takto objavili, ľahšie minieme pre naše potešenie - či už na lístky do kina, alebo na dobré jedlo s priateľmi.
Spánok miluje asi každý. Preto nie je prekvapením, že druhé miesto nakopávača dobrej nálady s 55 percentami obsadila možnosť spať, dokedy sa človeku zachce, bez toho, aby ho zobudil budík. Cez týždeň to nie je síce veľmi reálne, ale cez víkend môžete dospať zameškané hodiny a vykročiť do nového dňa s dobrou náladou. Aj keď by sa mohlo zdať, že slnečné počasie a dobrá nálada idú ruka v ruke, umiestnilo sa až na šiestom mieste. Trojicu vecí, ktoré nám zlepšia náladu, uzatvorilo ležanie v posteli a počúvanie padajúceho dažďa.
Naše pocity môže ovplyvniť aj to, čo jeme. Potvrdili to aj výsledky spomínaného výskumu, v ktorom až 28 percent ľudí uviedlo, že náladu im zlepší aj zdravá strava, pretože sa vďaka nej cítia lepšie. Živiny, ktoré konzumujeme, ovplyvňujú rovnako naše duševné ako aj fyzické zdravie. Niekedy z pohodlnosti siahneme po niečom, čo nám možno na chvíľu zaženie chuť jesť, no v konečnom dôsledku nám zbytočné kalórie skôr na nálade uberú, ako pridajú. V zásuvke v práci, v kabelke či v aute sa oplatí mať poruke chutnú, no kvalitnú drobnosť so zdravím zložením, ako sú aj cukríky Verbena.
Partner alebo domáci maznáčikovia môžu takisto prispieť k našej dobrej nálade. V prieskume boli pomerne často uvádzaní ako tí, ktorí nám ju dokážu zlepšiť. Držanie sa za ruky, pritúlenie sa či pohladenie, to všetko sú veci, ktoré majú pozitívny vplyv na to, ako sa cítime. Dotyky a objatia uvoľňujú hormón lásky oxytocín. Ten nás dokáže upokojiť, znížiť nám tlak a taktiež znížiť stresový hormón kortizol. Do tretice spúšťajú hormón potešenia dopamín. Niekedy v zhone bežných dní na dotyky trochu pozabudneme. Nech už nám náladu dokáže zlepšiť čokoľvek, je dobré vedieť, čo to je, a nezabúdať si to dopriať či z času na čas pripomenúť. Niekedy pritom stačí úplná maličkosť. Usmejte sa na seba ráno do zrkadla a povedzte si, že dnes bude skvelý deň. Úsmevom odpovedzte aj na susedov zamračený výraz vo výťahu, a tak zlepšíte deň rovno aj jemu, pretože dobrá nálada je nákazlivá. Kúpte si malú drobnosť - knižku či nový lak na nechty, alebo si pozrite vtipné video na internete.
Prečítajte si tiež: Čo si dopriať do 5 eur?
História sladkostí na Slovensku: Príbeh Sedity
Príbeh Sedity sa začína pred takmer 70 rokmi, kedy bola výroba trvanlivého pečiva - oblátok, perníkov či sušienok, na Slovensku ešte len v plienkach. V 50-tych rokoch sa preto výrobne začali združovať. Slovenské pečivárne spojili prevádzky z celého Slovenska. Od Studeníka v Holíči cez piešťanskú Maškrtu, pernikáreň Danielis v Leviciach, závod Alibaba v Brodzanoch a dielňu Réczky v Zlatých Moravciach až po kremnický závod WECO, ružomberské závody Hana a výrobne Tatranka v Liptovskom Hrádku aj Teranoch. Pri pohľade späť sa nám to zdá ako večnosť, ale aj napriek tomu niektoré výrobky z tejto éry prežili a na pultoch obchodov ich nájdete aj dnes.
Dve oválne sušienky, vystupujúci vzor na povrchu a kakaová náplň uprostred. Zabalená do celofánu, ktorý bol na vonkajšej strane opatrený razenou nálepkou, niesla jednoduchý nápis Romanca. Druhý historický recept pochádza z roku 1961. Kávenky s nami od vtedy prešli veľmi dlhú cestu a stále patria medzi naše najobľúbenejšie výrobky. Vznik spoločného podniku pomohol slovenským cukrovinkám dosahovať nové úrovne kvality. Vďaka tomu si užívali rastúcu popularitu. O rok neskôr vznikli ďalšie oblátky, ktoré naši zákazníci obľubujú dodnes.
Skutočným míľnikom našej histórie však bol rok 1965. Vtedy sme vytvorili recept na oblátky s arašidovou náplňou a dovtedy neznámym obvodovým máčaním. Dnes ich vyrábame s nákladom takmer 57 miliónov kusov ročne a sú symbolom domova pre mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 1968 sa objavili Princezky. Seredský závod od svojho vzniku spadal pod veľký československý podnik Průmysl trvanlivého pečiva v Prahe, ktorý vyrábal ohromných 18 tisíc ton trvanlivého pečiva ročne. Preto v roku 1969 vznikol samostatný podnik Pečivárne Sereď. V tomto období sme začali vyrábať našu lahodnú Milu.
V 90-tych rokoch sa Pečivárne Sereď stali súčasťou slovenskej spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. V sušienkovej výrobe v Liptovskom Hrádku zatiaľ vznikala ďalšia maškrtná legenda - v roku 1984 sme tam prvý raz upiekli tradičné Venčeky. Rok 1988 priniesol na trh prevratnú maškrtu vo väčšej gramáži, poriadne posypanú arašidmi a zaliatu v horkej čokoláde. Aj po desiatkach rokov sa držíme tradičných receptúr našich najpopulárnejších výrobkov. Nepoužívame umelé prísady ani stabilizátory chuti, neznižujeme gramáže. Keďže si naše Horalky, Kávenky, Milu či Linu zamilovali milióny ľudí, nedávalo by zmysel čokoľvek meniť. To však neznamená, že spíme na vavrínoch. Neustále hľadáme, čo na trhu chýba, a prázdne miesto potom vyplníme zaujímavou novinkou. Je určená všetkým, ktorí chcú so svojimi blízkymi stráviť príjemné chvíle.
Spotreba čokolády na Slovensku: Klesajúci trend?
Prestáva Slovákom chutiť najpopulárnejšia sladkosť? Spotreba čokolády vlani klesla, každý Slovák jej v priemere zjedol štyri kilogramy (kg). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v súvislosti s tým, že Deň čokolády, najpopulárnejšej sladkosti na svete, sa pripomína každoročne 7. Úrad spresnil, že celková spotreba čokolády a čokoládových cukroviniek na obyvateľa v roku 2022 na Slovensku klesla v priemere o 400 gramov (o 9,1 %).
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom sladkostí
Čokoláda je aj súčasťou cukrárenských výrobkov, ktorých sa ročne skonzumuje porovnateľné množstvo ako čokolády a čokoládových cukroviniek. V medzinárodnom porovnaní patria k najväčším konzumentom čokolády najmä európske krajiny. Najviac, v priemere 11,6 kilogramu na obyvateľa, jej v roku 2021 zjedli Švajčiari. Nasledovali obyvatelia Spojených štátov amerických s 9 kg a Nemecka s 5,7 kg. Z EÚ sa v roku 2022 vyviezlo 2,5 milióna ton čokolády. Najväčšími exportérmi podľa údajov Eurostatu boli Nemecko (28 % celkového exportu EÚ), Holandsko (13 %) a Poľsko (12 %). Deň čokolády sa oslavuje 7.
Sladkosti a zdravie: Ako nájsť rovnováhu?
Sladká chuť vzbudzuje v človeku príjemné a lahodné pocity, sladkosti sú preto veľmi obľúbené, najmä u detí. Pre zdravé fungovanie ľudského tela však nie sú vôbec nevyhnutné, organizmus sa bez nich úplne zaobíde. Na druhej strane, sladkosti netreba automaticky považovať za škodlivé a aj do zdravého jedálnička sa zmestí drobná sladkosť. Nepriaznivý je ich nadmerný príjem, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť vzniku obezity a zubného kazu, ako aj nedostatku vitamínov a minerálnych látok. Nadmerná konzumácia sladkostí je najmä zlozvykom.
Formovanie stravovacích návykov u detí: Ako na to ísť správne?
Chuťové preferencie dieťaťa môžeme ovplyvniť už pri zaraďovaní prvých príkrmov. Odporúča sa, aby dieťatko najprv spoznalo chuť zeleninového príkrmu, až následne ovocia alebo kaše. Ak sa postupuje v opačnom poradí, stáva sa, že dieťa, ktoré okúsi sladkú chuť ovocia, neskôr odmieta zeleninovo - mäsový príkrm, ktorý je menej sladký. Dieťa je teda ochotné spapať iba jedlo so sladkou chuťou. Taktiež pri zavádzaní mliečnych výrobkov či pečiva je rozumné zvykať dieťa na druhy bez prídavku cukru - biely jogurt a nesladené mliečne výrobky, obyčajné pečivo, nie keksy alebo vianočku.
Ak si dieťa sladkosti nepýta a je spokojné i bez sladkostí, nemusíme mu ich ponúkať. Netreba mať pritom výčitky, že ho o niečo ukracujeme. Keď dieťa začne chodiť do kolektívu, stretávať sa s rovesníkmi, je iba otázkou času, kedy prvý raz ochutná sladkosti a tie mu zachutia. Potom už nie je dobré ani úzkostlivé zakazovanie sladkostí. Tu je lepšie, ak rodič dá dieťaťu drobnú sladkosť a má viac menej pod kontrolou, koľko sladkostí dieťa zje. V opačnom prípade hrozí, že dieťa bude konzumovať sladkosti tajne.
Ako učiť deti správnemu prístupu k sladkostiam
Dieťa treba usmerniť, že sladkosti sú potraviny, ktoré sa jedávajú s mierou. Mali by mať punc „zvláštnej“ potraviny, ktorú si treba vypýtať. Dieťa by malo jedávať sladkosti so súhlasom rodičov, malo by sa vždy opýtať, či si môže sladké zobrať. Dieťa by sa tak malo naučiť, že sladkosti sa nekonzumujú hocikedy a v hocijakom množstve. U starších detí nie je vždy jednoduché ustriehnuť, koľko sladkostí pojedli, ale v našej snahe by sme nemali poľavovať. Malý školáčik, ktorý má skôr sedavú životosprávu, by nemal dostať viac ako 30 g sladkostí denne. Dieťa, ktoré športuje, veľa behá, môže skonzumovať i o trochu viac.
Zdravšie alternatívy sladkostí
Sladkosti sa zvyknú označovať ako „prázdne kalórie“ - telu dostávajú veľa energie, ale málo, alebo takmer žiadne hodnotné živiny, nehovoriac o zbytočných prídavných látkach. Ak dieťa obľubuje sladkosti, mali by sme mu ponúkať také, ktoré nie sú nadmerne kalorické (tukové, šľahačkové, presladené) a v ktorých je čo najviac hodnotných látok. Je ideálne, ak túžbu dieťaťa po sladkom uspokojí ovocie. Dobrou voľbou sú doma pripravované sladkosti, napríklad ovocno- jogurtové dezerty, keksíky z ovsených vločiek, so sušeným ovocím. Výživovú hodnotu sladkostí zvýšia suroviny, ako sú gaštany, med, celozrnná múka, orechy, semienka olejnatých plodín. Ak má dieťa chuť na sladké, môžeme mu ponúknuť kúsok čokolády s vysokým obsahom kakaovej hmoty, ktoré obsahujú priaznivo pôsobiace antioxidačné látky. Aj takéto zdravšie sladkosti sú však stále sladkosťami a mali by sa jedávať s mierou. Zdrojom veľkého množstva prázdnych kalórii sú i sladené nápoje. Ich nadmerný príjem je častým neduhom u dnešných detí.
Globálny pohľad na stravovacie návyky detí
Stravovacie zvyky sú rozdielne iba regionálne, ale líšia sa aj od človeka k človeku. To čo jeme počas dňa na Slovensku sa určite nedá porovnať s tým, čo zje priemerný človek napríklad v Ugande či v Kórei. Americký fotograf Gregg Segal sa rozhodol vytvoriť krásnu fotosériu. V priebehu troch rokov zmapoval stravovacie návyky detí v 9 krajinách sveta. Vytvoril fotosériu, kde je dieťa obklopené všetkým, čo v priebehu 7 dní zje. Fotoséria odráža nielen to, ako sa strava odlišuje od detí v rôznych krajinách sveta, ale aj ako sa odlišuje naprieč spoločenskými vrstvami.
Napríklad, mladé dievča pochádza z brazílskeho kmeňa. Jej strava pozostáva najmä z miestnych rýb a ovocia. Davi žije v hlavnom meste Brazílie v jednoizbovom byte na okraji slumu. Jeho strava pozostáva najmä z ryže a strukovín s trochou bravčového mäsa. Jedáva tiež vajíčka, cestoviny a kaše. Mladý Henrico dokonale ukazuje kontrast v Brazílii medzi deťmi. Pochádza z luxusnej štvrte na predmestí Brazílie. Má rád brazílsky guláš z čiernych fazúľ, bravčoviny a ryže. Anchal žije v malej plechovej chatrči na okraji Bombaja. Jej rodina je chudobná, no rodičia sa snažia, aby Anchal nebola nikdy hladná. Jej jedlo pozostáva z placiek, okry s karfiolom a kari, či zo šošovice. Kým Anchal žije v chatrči, Adveeta žije v priestrannom bombajskom byte. Je vegetariánka, miluje juhoindickú kuchyňu, najmä dosas, čo sú palacinky z fermentovanej ryže a šošovice, podávané s pikantným čatní a jogurtom.
Osobný prístup mamičiek k sladkostiam
Čo rodina, to iný prístup k sladkostiam. Ahojmama.sk oslovila mamičky, ako riešia sladkosti u nich v domácnosti. Andrea, matka troch detí, hovorí: „Nechcem, aby jedli keksíky či čokoládky, tak ich doma ani nemáme. Samozrejme, sladké jedia - ovocie, domáci džem, kompóty, občas puding. Pečiem aj koláče, kde dávam cukor podľa vlastného uváženia, a výlučne hnedý." Zuzana kupuje sladkosti pre svoju 16-ročnú dcéru sama: „Snažím sa, aby tam boli kvalitné sladkosti, s poriadnou chuťou. Dcére každý deň do školy pribalím niečo z našej mištičky, prípadne si vyberie sama." Michaela, matka šesť a trojročnej dcéry, preferuje zdravé sladkosti: „Žiaľ, neviem ich uchrániť ani od klasických čokoládok a keksíkov. Som zasa za to, že keď to už raz dieťa dostane a teší sa z toho, nezakážem mu to." Dominika, ktorá má 11 a 9-ročného syna, vyznáva zásadu: „Myslím si, že sladké a deti patria spolu. Priznáva však, že chlapcom musí ukázať mieru." Vanda, matka dvoch detí, opisuje: „Pred deťmi sme sa tvárili, že sladké neexistuje. Dávali sme im celozrnné rožky, pohánkové či špaldové chrumky. Teraz však, keď už sú väčšie, je nám hlúpe klamať."
Praktické rady pre zdravé stravovanie detí
Výživa detí je základom pre ich celoživotné zdravie, preto by sme mali svedomito pristupovať k tomu, čo dávame jesť našim malým, či veľkým ratolestiam. Správna životospráva je zároveň aj vyvážená strava a v školskom veku od 6 do 15 rokov priamo ovplyvňuje správanie a schopnosť sústrediť sa.
Najčastejšie chyby, ktoré ako rodičia pre naše deti robíme/nerobíme: Zabúdame na pravidelnosť. Deti jedia nárazovo a často neskoro pred spánkom prijímajú vysoké množstvo sladkostí. Štatistika hovorí, že viac ako 12 000 detí na Slovensku trpí obezitou.
Buďme my tí, ktorí spravíme ten správny krok a vyvarujme sa chybám v stravovacích návykoch našich detí. Tu je pár rád, ako na to:
- Deti by mali mať svoj jedálniček čo najpestrejší, aby sme zabezpečili organizmu dostatočný prísun všetkých živín.
- Veľmi dôležité je nakúpiť kvalitné ovocie o ktorom vieme, že nie je chemicky ošetrené, alebo dlhý čas nebolo skladované v nevhodných podmienkach.
- Najvhodnejší nápoj pre deti je voda. Na spestrenie pitného režimu môžeš ponúknuť nesladený bylinkový / ovocný čaj, alebo nesýtenú minerálnu vodu.
- Toto je zlaté pravidlo pre každého z nás - radšej menšie jedlá, ale častejšie. Deti by mali jesť pravidelne počas celého dňa, to znamená 3 - 6 krát denne.
- Spracované potraviny a fastfoodové jedlá majú často vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru a zároveň veľmi málo vlákniny.
- Nabaľ deťom zdravú desiatu, napríklad: rôzne orechy, semiačka, syry, biely jogurt a nezabudni desiatu obohatiť aj čerstvým ovocím či zeleninou. To isté platí aj pre dezert po obede - nakrájané ovocie, alebo jogurt sú zdravé možnosti, ako deťom doplniť potrebnú energiu.
Vplyv spôsobu komunikácie o jedle na stravovacie návyky detí
Psychológovia a pediatri sa zhodli, že práve takto formulované požiadavky na deti platia v oblasti výchovy, zlepšujú ich správanie, pretože im presne vymedzujú hranice. V otázkach jedla a nastolovania zdravých stravovacích návykov môžu mať opačný účinok - zákaz akoby podporoval chuť do jedla a teda majú deti tendenciu prejedať sa.
Spôsob, akým rozprávame o jedle, mu nechtiac dáva moc. Ak jedlo onálepkujete hoci aj „zlým“, „nezdravým“ - priťahujete k nemu pozornosť, tak môže túžba po ňom rásť. Niektorí preto tvrdia - nekategorizujme jedlo na dobré a zlé!
Taktiky pre zdravšiu komunikáciu o jedle:
- Sladkosti nie na každý deň: Doprajte si ich počas sviatkov, víkendov, narodenín a dbajte na to, aby vedeli - toto sú príležitosti, kedy si ich môžeme dovoliť.
- Ktorú zeleninku, ovocie si vyberieš?: Pri robení obeda nechávajte deťom priestor na výber, čo si chcú k jedlu pridať, a zahrňte do výberu viacero zdravých možností.
- Sústreďte sa na pozitíva zeleniny: mrkva nám dáva zdravé oči, ovocie posilňuje imunitu, kyslá kapusta pomáha črevám tráviť.
- Pokojne vysvetlite, ako sa cukor v tele spracúva a ako funguje, čo robí s koncentráciou, snami (pridajte, čo si u detí po príjme cukru všimnete), ale nestrašte.
- Napokon sa sústreďte na pozitívne vyhlásenia, ktoré deťom dávajú kontrolu nad vlastným výberom aj nad jedlom. Posilníte ich sebavedomie a zdravší výber jedla.
Strava dieťaťa do 3 rokov: Čo by sa nemalo vyskytovať v ich jedálničku?
Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky. Žiadny rodič predsa nechce, aby ich dieťa malo v mladšom veku či v dospelosti obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia. Ich pôvod potom netreba hľadať len v dedičnosti, ale aj v životnom štýle človeka, ktorý tvorí predovšetkým strava.
„Dieťa nie je zmenšenia dospelého. Jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo,“ vysvetľuje Alexandra Popovičová.
10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Budujte správne stravovacie návyky
Ako hovorí Alexandra, unáhlené kroky v strave detí zaťažujú ich organizmus a jej kolegyňa, rovnako poradkyňa v oblasti zdravej výživy detí, Silvia Kuzmová ju dopĺňa: „Ono vôbec platí, že to obdobie do 3 rokov tvorí len základ osobnosti dieťaťa, ale aj jeho stravovacích návykov. Deti treba učiť nielen kvalitnej strave a hovoriť s nimi o nej, ale rozprávať im aj o jej pôvode (napríklad s pomocnými knižkami pre deti o zeleninke), ukazovať im ako rastie, ako funguje kolobeh prírody. Potom aj sezónna strava bude mať pre nich logický zmysel. Sú veci, čo sa papajú v lete, iné na jeseň. Všetko to má svoj význam.“
Ovocie a zelenina, ktoré rastú v aktuálnom ročnom období (počas zimy uskladnené z leta a jesene) a v našich zemepisných šírkach sú preto skutočne správnou voľbou všetkých rodičov, ktorí chcú dopriať deťom len to najlepšie - vitamíny a látky pre ich zdravý vývin.