Život moderného človeka je často naplnený prácou, povinnosťami okolo domu, starostlivosťou o rodinu a každodennými starosťami. V takomto zhone sa ľahko stratí zmysel života a človek sa cíti vyčerpaný a nenaplnený. Otázka, ktorú si kladie mnoho ľudí, znie: "Prečo mi Ježiš do takejto situácie hovorí, že prišiel, aby som mal život? Veď žijem. Aký život to mám mať?"
Nový život v Kristovi
Odpoveď spočíva v tom, že Ježiš neponúka len telesný život, ktorý už máme, ale nový život, duchovný život, ktorý sme dostali pri krste. Tento život však môže byť postupne udusený starosťami, bohatstvom, rozkošami a pokušeniami diabla. Preto je dôležité hľadať tento nový život a prehlbovať svoj vzťah s Bohom.
Pohľad do vnútra
Prvým krokom k prežívaniu plnosti života v Kristovi je introspekcia. Namiesto sledovania televízie alebo iných rozptýlení si nájdite čas a tiché miesto, zapáľte sviečku ako symbol prítomnosti Ježiša a pozrite sa do svojho vnútra. Možno tam nájdete zatrpknutosť, hnev, smilstvo, lakomstvo alebo iné negatívne pocity a myšlienky. Nemusíte sa za to na seba hnevať, ale je dôležité si ich uvedomiť a priznať si ich.
Odovzdanie života Ježišovi
Ďalším krokom je odovzdanie svojho života Ježišovi. Môžete sa modliť: "Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád."
Táto modlitba znamená, že Ježiš vstúpil do vášho srdca a naplnilo sa prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána. Diabol vás bude napádať a presviedčať, že sa nič nestalo, ale to nie je pravda. Ježiš je vo vašom srdci a chce vás viesť.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Každodenné prežívanie s Ježišom
Po odovzdaní života Ježišovi je dôležité s ním prežívať každý deň. Ráno, ešte pred tým, ako vstanete, pozdravte svojho milovaného Ježiša, ktorý je vo vašom srdci. Povedzte mu, že ste radi, že je s vami a že chcete nový deň prežiť s ním. Môžete mu zaspievať alebo povedať slová žalmu: "Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo…" (Ž 63, 2).
Zakúšanie Božej lásky
Ďalším spôsobom, ako zakúsiť Božiu lásku, je návšteva kostola. Skúste niekedy vojsť do kostola bez toho, aby ste sa zastavili pri sväteničke, bez prežehnania, bez pokľaknutia pred svätostánkom. Len vojdi a postav sa chrbtom ku svätostánku tak, aby si bol čo najbližšie pri stene. Zadívaj sa na ňu a predstav si, že by si sa mal cez tú stenu dostať. Holými rukami. Tak sa niekedy pokúšame prejsť životom… Potom sa pomaličky otoč, pričom vnímaj, ako sa priestor okolo teba „uvoľňuje". Ako stena mizne a otvára sa ti výhľad na svätostánok. A tam je Ježiš. Volá ťa k sebe. Nemusíš urobiť už nič, aby si sa k nemu dostal, len kráčať. Možno ťa pritom zastavia mreže či vnútorné dvere kostola. Potrebujeme pre svoje prežívanie viery aj takéto zážitky. Je to niečo ako zakúsiť Ježišov pohľad plný lásky (pozri Mk 10, 21). Ako počuť jeho volanie: „Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!" (Pies 2, 10). To tebe sa Boh takto prihovára. No ty vieš, že nemáš sily ísť za ním, preto voláš: „Tiahni ma za sebou!" A v túžbe srdca hneď nadšene dodávaš: „Pobežme" (Pies 1, 4).
Boj o čas pre Ježiša
Táto túžba má však aj druhú stránku - vnútorný, duchovný boj. Možno prvý boj musíš zviesť o to, aby si mal(a) pre Ježiša čas. Láka ťa televízor, počítač, partia (dosaď si tu, čo najviac odvádza od Ježiša teba). Treba urobiť ďalšie rozhodnutie - chcem mať čas pre Ježiša. Len pre neho. Spočiatku možno 10-15 minút. Celý týždeň každý deň v rovnakom čase.
Láska k Bohu
„Roznieť v nás, milovaný Spasiteľ, toľko svojej lásky, koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska k tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k tebe, aby všetky naše zmysly naplnila láska k tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby nebolo v našom ovzduší, na tejto zemi a v našom mori toľko vody, koľko by dokázalo túto lásku v nás vyhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia." Aby sa to aj v nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán, Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov."
Čítanie Svätého písma
Potom zober do rúk Sväté písmo a s prosbou o vedenie Duchom Svätým si prečítaj nejaký text. Napríklad evanjelium najbližšej nedele (Mk 10, 35 - 45). Predstav si, že si práve pri Ježišovi, keď k nemu prichádzajú Zebedejovi synovia so svojou prosbou. Ako reaguje na ich slová tvoje srdce? Čo vidíš na Ježišovej tvári? A čo ostatní apoštoli? Počúvaj, ako ich Ježiš potom usmerňuje.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Skúška lásky k blížnym
Tento týždeň si to odskúšaj - aspoň hodinu skús bez výnimky (okrem hriechu) vyhovieť každému, kto sa na teba obráti s nejakou prosbou či požiadavkou.
Radosť v Pánovi
Ponúkam jedno, ktoré mi je veľmi blízke - radovať sa zo života. Radosť v Pánovi (teda nie hocaká radosť - pozri Flp 4, 4) totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie. Takmer plačem od radosti, keď píšem tieto riadky. Mám totiž pred sebou text evanjelia najbližšej nedele (28. 10.) o uzdravení slepého Bartimeja (Mk 10, 46b - 52). Príbeh o radosti Boha, ktorý uzdravuje, a radosti človeka, ktorý je uzdravený. Koľko sa ten človek natrpel! Tu ide okolo neho Ježiš. Prebieha medzi nimi kratučký dialóg. A Bartimej vidí. Aká to radosť pre neho! Ale aj pre mňa. Stačí volať k Ježišovi! Možno vždy neuzdraví telesne, ale zakaždým sa dotkne duše… Ako u Jóba - keď sa mu Boh dal poznať, už ho netrápilo, že o všetko prišiel a že je chorý. Bol šťastný, lebo videl Boha. Aj Bartimej bol šťastný. Lebo videl. Stretol Boha. A išiel za ním…
Osobná skúsenosť s Ježišom
Ježiš, ty si môj Pán! Moje srdce plesá, lebo si mi ho uzdravil. Otvoril si mi oči, aby som videl. Zahŕňaš ma bohatstvom nového života - moja modlitba dostala zmysel, Písmo ku mne každý deň hovorí slová tvojej lásky, vnímam lásku bratov a sestier v Cirkvi i sám sa pokúšam milovať myšlienkami, slovami i skutkami. Vedieš ma k pokániu a odpúšťaš mi zakaždým, keď zvolám: Pane, ľutujem! Čo viac môžem chcieť? Len jedno - aby som stále mohol ísť za tebou.
Čo robiť, keď necítim radosť?
Čo však vtedy, keď nijakú radosť necítim? Keď sa mi zdá, že to všetko sú len slová, slová, slová? Zober si do rúk Písmo a nájdi si 126. žalm. Je to žalm plesania i plaču. Vyjadruje to, že už sme noví ľudia, ale ešte sme na zemi.
Slzy pokánia
Tento týždeň si trochu priblížime druhý takýto znak, ktorými sú slzy pokánia. Vyjdime pritom z nedeľných liturgických textov. V evanjeliu (Mk 12, 28 - 32) sa nejaký zákonník pýta Pána Ježiša na najväčšie prikázanie. Poznáte jeho odpoveď? Zákonník s ňou bol veľmi spokojný. Každý, kto podriadi svoj život Ježišovi (v 1. čísle je predstavená jedna z možností, ako to urobiť), v podstate hneď zistí, že svojím životom je ďaleko od Boha. A pritom vôbec nie je podstatné, či z objektívneho hľadiska ide o veľké či malé hriechy. Lebo toho, kto sa zaľúbi, mrzia aj najmenšie previnenia voči láske. Vždy platí, že v prítmí či slabom svetle vidíme len veľkú, výraznú špinu. Ale v silnom svetle vidíme aj maličké škvrnky. Práve to vedie potom milujúceho k pokániu. Nehovorím tu o sviatosti zmierenia, o nej si povieme inokedy, ale o pokání ako súčasti každodenného života.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Jednoduchý postup pokánia
Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci (a môžem to vyjadriť aj skutočným zastavením sa či státím) pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil (ak som mu ublížil „len" v srdci, tak to odprosenie urobím v modlitbe pred Bohom), náprava škody, ktorú som spôsobil, v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia. A tiež prosím Boha, aby mi dal silu znášať výčitky svedomia či ľudí, ktorí boli svedkami môjho zlyhania.
Láska k Bohu celým srdcom
A tu sa dostávame k prvému nedeľnému čítaniu (Dt 6, 4 - 7). Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. Ten návod je veľmi jednoduchý: tieto slová nech sú v tvojom srdci (okrem iného to znamená naučiť sa ich naspamäť ). Niečo podobné povedal svätý Pavol: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela" (Gal 5, 16). Kto žije duchovne, kto sa tak usiluje žiť, nemá čas ani chuť na hriech. To neznamená, že nepadne, ale že neostane v hriechu ležať. Lebo krása a rozkoš duchovného života sú také veľké, že pre človeka milujúceho Ježiša je odporné čo len chvíľku váľať sa v bahne. To nie sú len veľké slová.
Modlitba
Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.
Postupné obrátenie
Keďže Rok viery ledva začal, dovolím si ešte raz hovoriť o obrátení. Tentoraz nie o okamžitom, ale o takom, ktoré prebieha postupne a jeho „objekt" si možno ani neuvedomuje, čo sa s ním deje. O okamžitých obráteniach čítame v Písme či v životopisoch niektorých ľudí a často je to obrátenie od nevery k viere. Postupné ostáva väčšinou utajené a ak si človek nepíše denník, tak možno ani sám si neuvedomí cestu, ktorou prechádza.
Ako sa udeje postupné obrátenie?
Takmer vždy sa začína nespokojnosťou so životom a túžbou zmeniť sa. Túto túžbu človek nejako vyjadrí (napríklad tak, ako sme to písali v 1. čísle Aktivizačníka) a Boh na ňu reaguje. Boh totiž berie naše prosby vždy vážne. A začne nás meniť. Pomaličky, nenápadne. Napríklad jeden deň pri modlitbe zrazu zatúžime byť len tak ticho s ním a na vlastné prekvapenie začujeme jeho hlas kdesi v hĺbke srdce: „Si môj milovaný, milovaná…" Iný deň nás povedie k tomu, že si otvoríme Písmo a hneď prvý verš nám vženie slzy do očí a povedie nás k pokániu alebo zvelebovaniu Boha, či k nejakému skutku lásky konkrétnemu človeku. A niekedy si cez týždeň zrazu uvedomíme, že sedíme v kostole na svätej omši a to, čo nás doteraz každú nedeľu nudilo, je pre nás zrazu stretnutím s milujúcim Ježišom.
Nebuďte nešťastní
Takže nik nemusí byť nešťastný, ak po prečítaní modlitby v 1. čísle nezažil ohromujúcu radosť, ak sa mu do očí nevtisli slzy pokánia…
Túžba po obrátení blízkych
Obrátenie však vedie tiež k túžbe, aby aj tí, ktorých máme radi, začali žiť s Ježišom alebo aby prehĺbili svoj vzťah s ním. Tu si spomínam na vystúpenie istého biskupa na nedávnej synode, ktorý veľmi otvorene povedal, že ak chcú biskupi a kňazi evanjelizovať, v prvom rade musia sami prejsť obrátením. Aj preto sa odvažujem napísať nasledujúcu prosbu: Modlime sa tento týždeň (a potom každý deň) za ešte hlbšie obrátenie nášho diecézneho biskupa a tiež v každej farnosti za ešte hlbšie obrátenie kňazov, ktorým sme zverení. Ak budú viac horieť pre Ježiša srdcia tých, ktorí sú priamo povolaní zastupovať ho na zemi, viac sa rozhoria aj srdcia tých, ktorí sú zverení ich starostlivosti.
Modlitba za duchovných
Bože, večný pastier veriaceho ľudu, ty láskavo vedieš svoju Cirkev a ustanovuješ v nej rozličné duchovné služby; prosíme ťa za tvojho služobníka Tomáša, ktorého si vyvolil za biskupa: pomáhaj mu, aby v Kristovom mene spravoval tvoj ľud ako verný učiteľ, svätý kňaz a starostlivý pastier. Skrze Krista, nášho Pána.
Dôvera v Boha
A napokon obrátenie vedie aj k tomu, o čom čítame v nedeľnom evanjeliu - k úplnej dôvere. Vieš si predstaviť, že máš posledné euro, no namiesto toho, aby si si kúpil niečo na jedenie, dáš ho ako milodar v kostole? (Vedome píšem milodar, a nie „do zvončeka". Do zvončeka možno nedávame radi, ale milodar je vecou srdca.) A že ak budeš chcieť zas jesť, budeš si musieť na jedlo zarobiť alebo sa spoliehať na milosrdenstvo iných? Takýto je obrátený človek - dáva tým, čo sú v núdzi. Vlastne dáva Bohu. A vie, že sa nemusí báť o svoj život, lebo je v Božích rukách. V čom sa týždeň skúsiš pripodobniť chudobnej vdove? Darovaním času? Úsmevu?
Slovo aktivizačník
Slovo aktivizačník môže vzbudzovať dojem, že jeho úlohou je čitateľa viesť k aktivitám. V podstate áno, ale len k jednej aktivite, zvanej putovanie. Od chvíle krstu sme totiž na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Židom toto putovanie v dejinách trvalo 40 rokov. My naň máme celý život. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme… Či namiesto putovania nie sme len účastníkmi izolovaných akcií, medzi ktorými živoríme. Akcie vo všeobecnosti majú svoj presne stanovený dátum, dĺžku trvania, možno čas prípravy na ne, nejaké vyhodnotenie ich úspešnosti. Ejha, čosi tu nesedí. V oboch prípadoch je to to isté? Áno. Závisí to od prístupu a vidno to podľa ovocia. Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou." Niekedy to vyjadrí slovami: „Bol som sa nabiť energiou." A keď tá po čase vyprchá, treba ísť na ďalšiu akciu… Tá istá akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej: „Stúpajú a síl im stále pribúda" s očami upretými na konečný cieľ: „…. až na Sione uvidia Boha najvyššieho" (Ž 84, 8). Aj tu akcia dodá človeku energiu kráčať ďalej, ale zároveň ju prijíma každý deň vediac, že bez nej sa ďaleko nedostane. Prijíma ju pravidelnou modlitbou, čítaním Písma a poznávaním učenia Cirkvi (už čítaš Katechizmus Katolíckej cirkvi?), pravidelným prijímaním sviatostí, stretnutiami v malom spoločenstve Cirkvi i vo farskom spoločenstve aspoň každú nedeľu a sviatok, nejakou konkrétnou vytrvalou službou - chudobným, núdznym, starým, pri liturgii…
Ako putovať tento týždeň?
Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní. Napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri. Texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi…, aby im ukazoval cestu" (Ex 13, 21). Alebo si zober žalm (16) z nedeľnej liturgie slova a pripomínaj si: „Pána mám vždy pred očami" (cieľ). „Raduje sa moje srdce a moja duša plesá" (radosť na správnej ceste). „… je po mojej pravici, nezakolíšem sa" (opora). Alebo sa nauč naspamäť a používaj ako modlitbu pútnika - možno aj pred každým čítaním Svätého písma - 139. Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce.
Zdvorilosť na ceste životom
Zdvorilosťou sa dostanete až na kraj sveta. Pozdravenie, ako prejav zdvorilosti, je už odvekým zvykom. Ľudí zdvorilých musí byť teda vzájomná služba v láske ducha! Snažme sa, aby náš pozdrav bol vždy vhodný. Pozdravujú iba známi, ktorí si boli navzájom predstavení. Osoby staršie, ako i dámy, sme povinní pozdraviť. Nič zlého sa nestane, ak by sme pozdravili i neznámeho. Služba v láske ducha! Náhle odvracanie zraku by bolo však veľmi neobratné. Treba za ten čas, zakiaľ sprievod neprešiel mlčať.
Kto má pozdraviť prvý?
Len v Anglicku a v Amerike pozdraví dáma vopred. Nesplnenie tohto príkazu slušnosti môže sa pokladať za urážku. Neprijímajte pozdrav odvracaním svojej pozornosti na iné. Ak sprevádzame, i keby išlo o niekoho neznámeho, treba spolu pozdraviť.
Ako má vyzerať pozdrav?
Pozdrav nesmie byť ani pátravý, ani vyzývavý. Úsmev sa nesmie zvrhnúť v škľabivú grimasu. Dbajme však na to, aby pri naklonení bola noha smerom naklonenia vzadu. Prekrikovať cez ulicu je neslušnosť. Dáma sa môže prívetivo usmiať pri prijímaní pozdravu od osoby dobre známej. Mávanie rukou na spôsob detského „pápá“ je nemiestne tam, kde je viac osôb.
Cirkevné pozdravy
Katolík má vždy pozdraviť pozdravom „Pochválený buď Ježiš Kristus!“. Ak sa inoverec k tomuto pozdravu nechoval odmietavo, ale poďakoval sa za pozdrav úctivo a prívetivo. Kresťansky sa pozdravuje pri odchode z domu: „S Pánom Bohom!“.
Vlastenecké pozdravy
Tento pozdrav delil sa pôvodne na malý a veľký pozdrav. Školská mládež v niektorých krajoch gardistický pozdrav doplňuje i pozdravom katolíckym.
Všeobecné pozdravy
Všeobecnými pozdravmi, priliehajúcimi na každý čas, sú: „Dobrý deň! Dobré ráno! Dobré poludnie!“ a „Dobrý večer!“. Pozdrav „Dobrý deň!“ a pod. je vhodnejší pre dámu, alebo osobu staršiu.
Rozlúčkové pozdravy
Vyššie postaveným voči podriadeným, a dám voči pánom patrí povedať ako prvý rozlúčkový pozdrav. Medzi dámami sa tento rozlúčkový pozdrav tiež často užíva. Ak niekto povie „Do videnia!“, poďakujeme pozdravom: „Služobník! alebo „Do videnia!“.
Ako pozdraviť klobúkom?
Klobúkom pri pozdravení kývať, alebo šermovať shora nadol je neslušné. Neslušné je celkom krátke strhnutie, naznačenie strhnutia, alebo tzv. vojenské salutovanie. Čapicou pozdravujeme tak, že ju chytíme za štítok.
Úklon
Pri úklone sa treba dopredu a pomaly sa prejde do predklonu celého drieku až po kĺby. Nesmie mať v sebe nie otrockého, ani poddanského. Po vykonaní úklonu sa driek a hlava vzpriami do pôvodnej polohy.
Podávanie rúk
Je neslušné podať ruku skôr, ako sa podáva dáma. Pravidelne sa podáva pravá ruka. Podaná ruka sa vždy mierne stisne.