Niektoré rastliny si v záhrade navzájom pomáhajú, iné si prekážajú. Pri plánovaní výsadby je preto dôležité vedieť, ktoré druhy zeleniny, byliniek a okrasných rastlín sú kompatibilné a ktoré nie. Ak ich vysadíte vedľa seba bez ohľadu na to, ako sa budete o ne starať, výsledok bude veľmi zlý. Niektoré rastliny sú jednoducho nekompatibilné. Prečo? Pretože rôzne reagujú na environmentálne danosti, potreby, sú si navzájom konkurenciou alebo priťahujú hmyz, ktorý môže vážne ublížiť tej druhej rastline. V tomto článku sa zameriame na pestovanie slnečnice a uhoriek v jednom záhone a povieme si, čomu sa vyhnúť, aby bola úroda čo najlepšia.
Základné pravidlá pre kombinovanie rastlín
V prvom rade sa riaďte potrebami rastlín. Určite k sebe nevysádzajte rastliny s rozdielnou potrebou svetla alebo závlahy. Zemiaky, paradajky, papriky a baklažán sa neoplatí pestovať spolu. Majú totiž rovnakých škodcov a spoločné bakteriálne, hubové a vírusové ochorenia, i keď v hrnci či na pekáči sú spolu chutné. Vyhýbajte sa sadeniu či siatiu mäty a cibule tam, kde rastie špargľa. Nevhodné je pestovať poľnú fazuľu a horčicu v blízkosti repy, aníz a kôpor pri mrkve.
Slnečnica: Samotár s priestorovými nárokmi
Slnečnicové semiačka sú skvelým doplnkom každého jedla, ale na to potrebujú mať dostatočný priestor pre seba a svoje vlastné korene. Zlým spoločníkom väčšiny druhov zeleniny je fenikel, preto si zaslúži vlastné miesto.
Uhorky a ich priatelia a nepriatelia
Uhorky sú obľúbenou zeleninou v mnohých záhradách. Pre úspešné pestovanie je dôležité vedieť, s ktorými rastlinami sa im darí a ktorým sa radšej vyhnúť. Dobrými susedmi uhoriek sú cibuľa, cesnak, šalát, kôpor, cvikla, aníz, fazuľa, zeler, kapusta, fenikel, koriander a rasca. Zlá pre uhorky je blízkosť zemiakov, paradajok, čakanky a reďkovky.
Prečo nie sú slnečnice a uhorky dobrá kombinácia?
Zemiaky by sa mali sadiť pri kapuste, kukurici, fazuli ale aj s koriandrom. Je dôležité sa zamyslieť ako sadiť zemiaky, najmä kvôli ich zeleninovým nepriateľom. K nim patria uhorky, melóny, slnečnice, paradajky, tekvice a repa.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť kvašáky
Alternatívne možnosti pestovania
Ak máte v záhrade viac sena ako spotrebujete na ježník či hadník, môžeme ho počas sezóny využiť na nastieľanie alebo mulčovanie záhonov. Rozdiel je iba v tom, že mulčovacia vrstva býva 10-30 cm hrubá a väčšinou sa na vysadený záhon uloží naraz. Nastieľanie znamená postupné prikladanie suchého alebo zvädnutého materiálu (trávy, sena, buriny) podľa výšky rastúcej zeleniny alebo byliniek. Výsledok je však ten istý. Pôda je postupne celá zakrytá. A výhody? Pôda je vďaka zakrytiu chránená proti veternej erózii. Je chránená pred nadmerným odparovaním, pretože mulč zadržiava vlahu v pôde. Táto „pokrývka“ dodáva pôde aj teplo, ktoré sa uvoľňuje pri postupnom rozklade biomasy. V prípade, že prídu silné letné dažde, ťažké kvapky dažďa pomaly vsakujú do prevzdušnenej pôdy. Po búrke nie je pôda ubitá a nie je poškodená jemná hrudkovitosť. Mulčujeme aj okolo mladých stromčekov a kríkov, pod živým plotom (pozor, mulč sa nesmie dotýkať kôry stromkov a kríkov). Prípadne môžeme pokryť chodníčky. Kompostovací záhon je záhon (napr. v tvare kruhu či podkovy), uprostred ktorého sa nachádza kompost. Priestor, kde budeme hádzať burinu a pozberové zvyšky listov a vňatí, môže mať priemer napr. 70-100 cm. Obkolesený bude starým nízkym pletivom alebo sieťkou. Vznikne tak „kôš“, do ktorého budeme všetko vyhadzovať. Z vonkajšej strany sieťky môžeme vysiať hrášok alebo uhorky, ktoré sa budú po opore ťahať. Záhon okolo môže mať rôzny priemer (alebo šírku). Najlepšou cestou je urobiť ho tak, aby sme uprostred nemuseli vytvárať chodník a vždy sa dostali ku každej pestovanej rastline a aj ku kompostovému košu. Vyvýšený záhon môžeme založiť aj na veľmi neúrodnej, silne zaburinenej alebo utlačenej pôde. Ako spodnú vrstvu záhona dáme kartón, lepšie je urobiť viac vrstiev a tak, aby sa jednotlivé kusy prekrývali. Na kartón pridáme konáre, hrubšie aj tenšie a dobre premiešame. Nepoužívame ihličie, lebo prekysľuje pôdu. Na túto „zmes“ nahádžeme burinu, pokosenú trávu, zvyšky zeleniny a celé zasypeme zeminou a zamulčujeme (napr. Vyvýšený záhon môže byť vysoký 20-80 cm, šírku volíme max. 120 cm, aby sme na záhon dosiahli z oboch strán a nemuseli doň umiestňovať nášľapné kamene. Výšku záhona prispôsobíme veku osôb, ktoré v záhrade pracujú (deti, dôchodcovia, menej mobilní záhradkári). Dĺžka záhona je ľubovoľná. Pri výške nad 20 cm zhotovujeme drevené debnenie, aby sa zemina nevysypávala von, do chodníka. Pri rozkladnom procese vzniká teplo, rastliny majú korene v teplej vrstve, rastú rýchlejšie a sú dobre živené. Zamulčovaný záhon udržiava vlahu a teplo. Dážď nevymýva živiny z pôdy, pretože voda pomaly steká cez štrbiny ku koreňom. Záhon nemusíme zhotoviť naraz, v jeden deň. Slnečná pasca - vyvýšený záhon môžeme vylepšiť ešte tým, že ho nakloníme k juhu. Zhotovíme ho v tvare kruhu alebo podkovy, sklon odhadneme medzi 30-45 stupňov. Svah bude zachytávať oveľa viac slnečného svetla a pôda bude ešte teplejšia ako vo vyvýšenom záhone. Oproti okolitej pôde bude teplota pôdy vo vyvýšenom záhone o 3-5 °C vyššia. Pôda v slnečnej pasci môže byť oproti okoliu vyššia dokonca o 10°C a viac. Nemecká kopa je vysoký záhon a slnečná pasca v jednom. Ak máme veľmi veľa konárov, lístia, trávy - ak máme veľmi veľký pozemok a naše pôvodné dobre pripravené kompostovisko je stále preplnené, môžeme pri rovnakom postupe ako pre vyvýšený záhon založiť tzv. nemeckú kopu. Výsledkom bude hrobľa vysoká až 120 cm nasmerovaná severojužne. To znamená, že dlhé strany hroble (dĺžka je opäť ľubovoľná) budú otočené na východ a západ. Tomu potom prispôsobíme výber rastlín, ktoré budeme vysádzať a vysievať. Strmšie svahy hroble budú zachytávať oveľa viac slnečného svetla a pôda bude ešte teplejšia ako vo vyvýšenom záhone. Južne naklonená strana bude prehriata a prežiarená slnkom. Príroda je živý organizmus. Rastliny rastú, tvoria hmotu počas celej vegetácie. A potom odumierajú, rozkladajú sa a tak sa vytvára pôda - zásoba živín pre ďalšiu sezónu. To isté môžeme napodobňovať na pestovateľských pozemkoch. Trávu, seno, konáre, lístie, burinu už nebudeme považovať za problémový odpad. Pre všetko máme využitie. Vo vytvorených záhonoch môžeme pestovať už v prvom roku a po niekoľkých rokoch budeme mať aj na veľmi neúrodnom pozemku kvalitnú pôdu a na nej bohatú úrodu. Ježník - úkryt pre ježka. Najlepšie na jeho stavbu poslúži kopa sena (slamy). V lete usušíme pokosenú trávu a poskladáme ju na kopu na slnečnom, teplom, záveternom mieste. Mali by sme si vybrať také miesto, o ktorom s istotou vieme, že sa na ňom v zime netvoria snehové záveje, nefučí severák. Kopa by mala byť po uľahnutí vysoká aspoň 50-70 cm. Jašteričník - kôpka skál alebo aj menších kameňov na slnečnom mieste. Kamene sa nájdu vždy pri zakladaní záhonov, sadení stromčekov a kríkov. Ukladajme si ich na jednu hromadu, a pár rokov jašteričí hotel bude hotový. Hadník - užovky nie sú jedovaté a sú v zime schované v teplých a vlhkých dierach v zemi. V lete však môžu loviť hlodavce, slimáky a hmyz v našej záhrade. Hady sa rady ukrývajú pod kopami sena, ale vyhľadávajú aj vyhriate kamene, staré práchnivejúce pne a miesta pokryté hustou vegetáciou. Jedovaté vretenice sú u nás bežné od nadmorských výšok 600-2000 m n. Vtáčnik - znie to ako názov pohoria, či meno poslanca, ale v našom prípade sa jedná o úkryt pre vtáky. Z hrubších konárov urobíme 4 koly (dĺžka 50-200 cm), zatlčieme ich do zeme do štvorca na vzdialenosť 50 -100 cm a do tohto vytýčeného priestoru naukladáme zvyšné konáre a konáriky. Vyberieme opäť chránené slnečné miesto, môže byť aj blízko živého plota alebo hustých kríkov, kde sa vtáčiky rady ukrývajú a hniezdia. V priebehu rokov staršia spodná vrstva konárov preschne, poláme sa, vznikne hustejší úkryt pre drobnejšie vtáčiky. Domčeky pre hmyz - o hmyzích hoteloch ste už isto počuli. Sú to hotové umelecké diela! Z doštičiek zhotovíme rám s okienkami a vyplníme ich šiškami, slamou, senom, trávou, dutými steblami slnečnice, kôrou, hoblinami z dielne, konárikmi z ostrihaného živého plota, suchým lístím, práchnivejúcim drevom, klátikmi, tehlami, škridlami. Celý sortiment stavebného materiálu ponúka náš pozemok. Autor: Patricia PavlovskáVedúca osobnosť Školy permakultúry.
Zmiešané kultúry: Ako na to?
V zmiešanej kultúre, ako aj v prírode rastú rastlinné spoločenstvá počas vegetačného obdobia priamo vedľa seba. Ich listy teda zatieňujú pôdu a chránia jej vlhkosť pred vyparovaním. Dobre premyslenú zmiešanú kultúru na jednom záhone treba doplniť, a to nad zemou aj pod zemou. Naučte sa viac o tom, ktoré rastliny sa oplatí podľa seba, pretože ako uvádza portál recepti-i-zdravlje, môžete si tým zvýšiť svoju úrodu. Rastliny treba vyberať tak, aby sa navzájom neohrozovali listami a plodmi a vždy musí byť dostatok priestoru pre svetlo a vzduch. Harmonická suplementácia je obzvlášť dôležitá v oblasti koreňov. Koreňová zelenina tak výborne dopĺňa listovú zeleninu, pričom by o podzemný priestor mohla konkurovať rastlinám z rovnakej čeľade. Dôležité je kombinovať rastliny, ktoré neabsorbujú rovnaké látky z pôdy a nie sú náchylné na rovnaké choroby. Napríklad nie je dobré sadiť k paradajkám papriku, ale kapustovité rastliny dobre využijú priestor pod paradajkami a stanú sa odolnejšími, pretože paradajky vylučujú látky, ktoré odpudzujú kapustových škodcov. Niektoré bylinky je dobré zaradiť do záhona, pretože niekedy zlepšujú chuť vedľa rastúcich rastlín. Skoré zemiaky vysadené s rascou a koriandrom sú teda chutnejšie ako zvyčajne. Kôpor a mrkva majú podobný vzťah, dokonca sa dajú vysievať spolu v jednom rade.
Príklady dobrých susedov pre rôzne druhy zeleniny
- Cvikla: rastie lepšie, ak je zasadená vedľa cibule, jarnej cibuľky, bazalky, fazule, šalátu, kapusty alebo paradajok. Ak je zasadená vedľa cibule, odpudzuje časť hmyzu a bráni prerastaniu buriny.
- Baklažán: sa môžete pokúsiť ochrániť pred napadnutím škodcami tak, že k nemu vysejete fazuľu.
- Cibuľa: sa zvyčajne vysádza vedľa mrkvy, pretože odpudzuje mrkvovú muchu a mrkva odpudzuje muchu cibuľovú. Ak k cibuli zasadíte harmanček, zlepšíte jeho vôňu. Pór a cibuľa si navzájom pomáhajú.
- Paradajky: Bazalka odpudzuje molicu (Trialeurodus vaporarium). Výborne sa hodí k paradajkám, dokonca môže zlepšiť chuť plodov. Na koniec každej stonky paradajky zasaďte tri sadenice bazalky. Dobrými susedmi pre paradajky sú aj šalát, čakanka, cesnak, mrkva, kukurica, hrášok, reďkovka, slnečnica, cibuľa, cvikla, zeler a rasca. Neladia s feniklom a hrachom, a je lepšie ich sadiť čo najďalej od zemiakov.
- Mangold: Nie je prehnane náročný, takže jeho dobrými susedmi budú mrkva, fazuľa, čakanka, reďkovka a kapusta.
- Cesnak: Vysadený v blízkosti ruží odpudzuje vošky. Ak je vysadený okolo ovocných stromov, je účinný proti ovocným moliam. Chráni pred kučeravosťou listov broskyne a chrastavitosťou jabloní. Paradajky odpudzujú roztoče v okolí. Jeho blízkosť však neznášajú fazuľa, hrach a kapustovité rastliny. Cesnak sadíme v blízkosti malín, pretože zlepšuje ich chuť.
- Brokolica: Táto zelenina rastie lepšie, keď je zasadená vedľa kôpru alebo mäty. Výborne sa hodí aj k jahodám.
- Fazuľa: Nízku fazuľu je dobré sadiť k slnečnici alebo cíceru, pretože má rada polotieň. Všetky druhy fazule je dobré sadiť vedľa kukurice, zemiakov a zeleru, pretože tieto rastliny vyžadujú veľa živín a fazuľa fixuje dusík. Je menej pravdepodobné, že ju napadnú škodcovia, ak sú vedľa nej vysadené petúnie.
- Hrach: Výsadba hrachu s kukuricou podporuje rast kukurice. Dobrými susedmi hrášku sú šalát, kaleráb, kôpor, mrkva, čakanka, kapusta, fenikel, cuketa a reďkovky. Zlými susedmi sú cibuľa, cesnak, zemiaky, paradajky, pór a fazuľa.
- Jabloň: Ak k jabloniam zasadíte pažítku, je menšia šanca, že ochorie na chrastavitosť alebo jabloňovú vňať (Venturia inaequalis). K nej je dobré zasadiť palinu, ktorá chráni pred voškami, ale aj ďatelinu, ktorá obohacuje pôdu o dusík.
- Uhorky: Dobrými susedmi uhoriek sú cibuľa, cesnak, šalát, kôpor, cvikla, aníz, fazuľa, zeler, kapusta, fenikel, koriander a rasca. Zlá pre uhorky je blízkosť zemiakov, paradajok, čakanky a reďkovky.
- Zemiaky: Aby ste zvýšili ich odolnosť, zasaďte do blízkosti zemiakov trochu chrenu.
Osevný postup: Plánovanie pre bohatú úrodu
Plánovanie novej pestovateľskej sezóny, najmä rozvrhnutie hriadok a výber zeleninových druhov, je najväčšou výzvou pre záhradkárov s obmedzeným priestorom. V takýchto prípadoch je dôležité využiť dostupnú plochu na 100 %. Nasledujúce postupy sú však užitočné aj v prípade, že veľkosť záhrady nie je obmedzujúca. Na internete nájdeme množstvo tabuliek a článkov na tému, čo s čím sadiť. Mnohí záhradkári však tieto rady nevedia preniesť do praxe vo svojej záhrade. Preto vám predstavíme overené návody od skúsených pestovateľov, ktorými sa môžete inšpirovať alebo ich presne dodržiavať.
Prečo je osevný postup dôležitý?
Je známe, že ak pestujete jeden druh zeleniny opakovane na tom istom mieste, úroda a jej kvalita klesá. Každý rastlinný druh vyčerpáva pôdu špecifickým spôsobom, čo vedie k jednostrannému vyčerpávaniu živín a zvýšenému výskytu konkrétnych chorôb a škodcov. Zodpovedný pestovateľ sa chce vyhnúť týmto nepriaznivým javom, preto každoročne mení druh pestovanej zeleniny na konkrétnych hriadkach. Navyše, niektoré druhy zeleniny (a iných rastlín) sa navzájom negatívne ovplyvňujú. Počas rastu vylučujú do pôdy a ovzdušia chemické látky (alelopatiká), ktoré môžu negatívne, ale niekedy aj pozitívne ovplyvniť rast iných plodín, a to aj tých, ktoré budú na danom mieste rásť až v ďalšej sezóne. Nejde pritom o žiadny nový trend, ale o desaťročia pozorovaní ľudí, ktorí v danom období ešte tieto javy nedokázali správne vedecky opísať. Dokonca ani dnes nevieme o rastlinnej alelopatii úplne všetko, no to, že na základe vylučovania určitých typov látok môžu jednotlivé druhy rastlín odpudzovať škodce, chrániť iné pred chorobami či im preventívne predchádzať už na mnohých príkladoch overila prax.
Princípy osevného postupu
Dobre zostavený osevný postup (OP) sa riadi striktnými agrotechnickými zásadami striedania plodín. Na prvý pohľad sa zdajú jednoduché, ale ich aplikácia v praxi si vyžaduje zohľadnenie rôznych faktorov. Prioritou osevného postupu je maximalizácia zisku v súlade s prírodou.
Prečítajte si tiež: Nakladané uhorky: osvedčené recepty
Medzi hlavné zásady osevného postupu patria:
- Striedanie plodín z hľadiska ich vplyvu na pH pôdy. Hrach, ľan a zemiaky pôdu okysľujú, preto je po nich potrebné pôdu povápniť.
- Zohľadňovanie vplyvu plodiny na odčerpanie vody z pôdy. Plodiny náročné na vlahu sú ďatelinoviny, okopaniny a zelenina.
- Striedanie plodín plytko koreniacich s hlboko koreniacimi. K hlboko koreniacim plodinám patrí lucerna, ďatelina, cukrová repa.
- Ak pestujeme plodiny, ktoré zhoršujú fyzikálny stav pôdy, po nich by mali nasledovať také, ktoré pôdu zlepšujú. K plodinám zhoršujúcim fyzikálny stav pôdy patria obilniny alebo okopaniny zbierané za vlhka.
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré napádajú rovnaké choroby.
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré napádajú rovnakí škodcovia.
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré umožňujú rozvoj tých istých burín.
- Plodiny zaradiť po sebe tak, aby po zbere každej bol dostatok času na predsejbovú prípravu pôdy a sejbu následne pestovanej plodiny.
Príklady osevného postupu
- Príklad využitia všetkých typov plodín počas sezóny na jednej hriadke:
- Marec: Vysejte reďkovku.
- Do polovice mája: Postupne zberajte reďkovku a vysaďte priesady rajčín.
- September: Po ukončení vegetácie rajčín vysejte špenát.
- Plán B: Kombinácia plodín na jednom záhone
- Tento plán kombinuje rôzne druhy zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú a chránia:
- Začiatok sezóny: Do 120 cm širokého záhonu vysaďte do riadku skorú hlúbovú zeleninu (napr. karfiol alebo kapustu).
- Po stranách: Na každú stranu dajte riadok žeruchy a reďkovky. Tie zbierajte ako prvé, čím získajú karfiol alebo kapusta dostatok priestoru.
- Na jar: Do každého druhého riadku vysejte karotku a medzi riadky pestujte cibuľu. Táto kombinácia rastlín sa vzájomne dobre dopĺňa.
- Neskôr v lete: Po zbere karotky a cibule môžete vysiať špenát a polníček, ktoré dobre znášajú chladné počasie.
- Tento plán kombinuje rôzne druhy zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú a chránia:
- Plán C: Zmiešaná kultúra zemiakov
- Tento plán kombinuje zemiaky so špenátom a reďkovkou pre efektívne využitie priestoru:
- Na záhone: V strede vysaďte dva rady skorých zemiakov.
- Medzi riadky: Medzi riadky zemiakov vysaďte riadok špenátu a reďkoviek. Než sa zemiaky rozrastú, reďkovky a špenát dozrejú.
- Dôležité: Pri takejto zmiešanej kultúre zemiaky neprihŕňajte.
- Tento plán kombinuje zemiaky so špenátom a reďkovkou pre efektívne využitie priestoru:
- Ako si uľahčiť plánovanie?
- Systém značenia: Jednotlivé riadky je potrebné od seba rozlišovať. Prípadne môžete vysiať horčicu ako živý mulč, ktorý pred sadením jemne skopete motykou.
- Presun riadkov: Na ďalší rok presuňte všetky riadky o 25 cm jedným smerom. Novozasadené rastliny tak budú rásť tam, kde bol minulý rok mulč.
Vyvýšené záhony a osevný postup
Vyvýšené záhony sú skvelým riešením pre záhradkárov s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí chcú zlepšiť kvalitu pôdy a úrodu. Efektívnosť vyvýšených záhonov spočíva v kvalite fermentačných schopností ich substrátovej výplne.
Princípy osevného postupu platia aj pre vyvýšené záhony: V prvom roku, po obohatení substrátu kompostom, vysádzajte zeleninu náročnú na živiny (1. osevná trať). Dôležité je zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu do kompostujúcej sa náplne v záhone, aby sa predišlo rozmnoženiu anaeróbnych baktérií.
- Typy vyvýšených záhonov:
- Jednoduché drevené debnenie
- Vrecia naplnené substrátom
- Ovocné prepravky alebo palety
- Mobilné debničky na kolieskach
- Záhony z drevenej guľatiny, kameňa, tehál alebo gabionov
Vo vyvýšenom záhone môžete použiť kvapkovú závlahu, ktorá zabraňuje tvorbe prísušku a predchádza rozvoju hubových chorôb. Ak na vyvýšený záhon položíme pareniskové okná, získame parenisko, ku ktorému sa nemusíme pri obrábaní skláňať.
Zmiešané kultúry a alelopatia
Pestovanie zmiešaných kultúr je ďalším spôsobom intenzívneho využívania pôdy. Oproti monokultúre má zmes tú výhodu, že jednotlivé druhy menej napádajú škodce. Ak máte na hriadke mohutnejšie druhy, ktoré vyžadujú sejbu alebo výsadbu vo väčších rozstupoch, využite voľný priestor v ich blízkosti na úrodu rýchlych a menších zelenín (napr. Využitie alelopatie, teda vzájomného ovplyvňovania rastlín chemickými látkami, môže byť tiež prospešné.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutný šalát
- Príklad využitia všetkých typov plodín počas sezóny na jednej hriadke:
- V marci vysejete reďkovku, do polovice mája ju stihnete postupným zberom skonzumovať a vysadíte priesady rajčín. Približne v septembri, keď ich vegetácia ako hlavnej plodiny skončí, ešte stihnete vysiať špenát.
Príklady kombinácií zeleniny v osevnom postupe:
- karfiol - zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji)
- skoré zemiaky - kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme začiatkom apríla, kapustu po zbere zemiakov)
- petržlen - rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji)
- paprika - zeler (striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji)
- pór - fazuľa - čínska kapusta: Priesady zimného póru vysadíme v auguste do sponu 30 × 15 cm a vyberieme ich koncom apríla. Záhon znovu upravíme a do 30-centimetrových riadkov vysejeme kríčkovú fazuľu.
- šalát - karfiol - čínska kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm. Priesady karfiolu vysadíme v polovici mája za každú druhú hlávku šalátu, teda v spone 40 × 50 cm. Koncom mája pozberáme šalát a v polovici augusta karfiol.
- reďkovka - hrach - mrkva: Zmes semien, teda 10 dielov mrkvy a 1 diel reďkovky, vysejeme začiatkom marca do 25 cm vzdialených riadkov. V máji reďkovku pozberáme a mrkvu zjednotíme. Do medziriadkov spolu s mrkvou vysejeme ešte aj skorý hrach, ktorý pozberáme do polovice mája. Mrkvu okopeme - do konca vegetácie dorastie do skladovej veľkosti.
- reďkovka - šalát - rajčiny - zeler: V polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku. Začiatkom apríla, keď už má vyvinuté lístky, ju zjednotíme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady. V polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm - to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým, respektíve tretím radom.
- špenát - uhorky (prípadne cukiny) - ružičkový kel - zimný šalát: Začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov. Záhon po jeho zbere upravíme a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme ich predpestované priesady. Namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami. Uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm. Medzi riadky uhoriek vysadíme začiatkom júna (na vzdialenosť 50 cm) priesady ružičkového kelu. Po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát. Kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája.
- špenát - kaleráb - ťahavá fazuľa - cukrový melón: Špenát vysejeme v druhej polovici septembra do riadkov vzdialených 15 cm. Zberáme ho podľa počasia, niekedy už začiatkom apríla. Záhon upravíme do sponu 20 × 25 cm a vysadíme priesady kalerábu. V polovici mája vysejeme po okraji hriadky ťahavú fazuľu - do hniezd vzdialených 120 × 50 cm. Fazule necháme ovíjať okolo kolíkov. V polovici mája vysadíme na vzdialenosť 30 cm od seba predpestované sadenice melónov, a to do stredu záhona v jednom rade.
- šalát - kukurica - ťahavá fazuľa - paprika: V polovici marca vysadíme šalát do sponu 20 × 25 cm. Do krajných riadkov za každý šalát vysejeme začiatkom mája dve až tri zrnká cukrovej kukurice spolu s tromi až štyrmi semenami ťahavej fazule. Po vzídení necháme v hniezde len jednu kukuricu a dve fazule. Kukurica slúži aj ako opora fazule (indiánsky spôsob pestovania).
Ako oslabiť škodcov v nasledujúcom roku
Ak chcete oslabiť škodcov v nasledujúcom roku, preventívne skúste ozdraviť plochu už v tomto roku. Je dobré poznať nielen pôdno-klimatické podmienky daného pozemku, ale aj jeho biologický stav, najmä úroveň zamorenia pôdnymi škodcami. Ak je vyššie, na druhú misku pomyselných váh položte potrebu podniku, teda množstvo a kvalitu produktu, ktorý chcete dopestovať.
Zásady striedania plodín:
Tie sú totiž často prenášačmi škodcov a chorôb, najmä ak sú druhovo príbuzné hlavnej plodine. Po sebe by nemali nasledovať plodiny, ktoré majú spoločné choroby a škodcov. Najlepšie je redukovať škodlivý hmyz v poraste vhodnou predplodinou a reguláciou zaburinenosti. Veľmi dobré predplodiny sú plodiny z čeľade bôbovité - ďatelinoviny a strukoviny, hnojené olejniny, kapustovité a cibuľové zeleniny, ľan siaty olejný a tabak virgínsky. Zlé predplodiny sú koreňová zelenina, ale aj hustosiata slnečnica ročná.
#