Čierny Balog, malebná obec v srdci Slovenska, čelí v súčasnosti jednej z najťažších kríz vo svojej histórii. Rozsiahle lesné porasty, ktoré boli po desaťročia pýchou regiónu, sú zdevastované lykožrútovou kalamitou. Táto situácia má negatívny dopad nielen na prírodu, ale aj na cestovný ruch a život miestnych obyvateľov.
Rozsah kalamity a jej dopady
Na zničené lesy v Čiernom Balogu je smutný pohľad. Spúšť, akú tam v ostatných rokoch spôsobil lykožrút, miestni nikdy predtým nezažili. Tamojšia príroda sa z toho podľa nich tak skoro nespamätá. S kritickou situáciou sa musia vyrovnávať aj ľudia pracujúci v cestovnom ruchu. Napriek všetkému veria, že návštevnosť tam úplne neustane, lebo stále majú čo ponúknuť. K najpostihnutejším lokalitám patria v katastri obce Čierny Balog nádherná Vydrovská dolina a časť Šaling. Už teraz tam na prvý pohľad vidieť množstvo „holých“ miest - len s pňami a uschnutými konármi. Kvôli lykožrútovej kalamite na území s rozlohou 15-tisíc hektárov je potrebné vyťažiť až milión kubických metrov dreva. Rezort pôdohospodárstva upozornil, že po sanácii tam zostane zhruba tisíc hektárov holín. Ak by však nedošlo k rýchlym riešeniam, v ohrození by bolo, v oblasti Horehronia, približne desať miliónov kubíkov lesných porastov. Brezniansky okresný úrad tam pre krízový stav vyhlásil mimoriadnu situáciu.
Situácia je natoľko vážna, že si vyžiadala mimoriadne opatrenia. Brezniansky okresný úrad vyhlásil pre krízový stav mimoriadnu situáciu. V najviac postihnutých lokalitách, ako sú Vydrovská dolina a Šaling, je potrebné vyťažiť až milión kubických metrov dreva na ploche 15-tisíc hektárov. Po sanácii kalamity zostane približne tisíc hektárov holín. Ak by sa situácia neriešila, v ohrození by bolo až desať miliónov kubíkov lesných porastov v oblasti Horehronia.
Ohrozený cestovný ruch
Kalamita má negatívny dopad aj na cestovný ruch, ktorý je pre región dôležitým zdrojom príjmov.
Vo Vydrovskej doline sa nachádza aj Lesnícky skanzen. Ten je však teraz, kvôli kalamite, otvorený v obmedzenom režime. V týždni je zatvorený a cez víkendy ho môžu ľudia navštíviť len na vlastné riziko. Súhlasí s ním aj Milan Juroš, ktorý pri skanzene prevádzkuje reštauráciu. Podčiarkol, že celá táto situácia ovplyvní aj tamojší cestovný ruch. „Bežne sem ľudia chodievali so svojimi deťmi aj v týždni. Netuším, čo sa teraz bude diať a v akom počte sem budú, v súvislosti s obmedzeniami, prichádzať,“ poznamenal. V blízkosti jeho koliby premáva aj jedna z najväčších regionálnych atrakcií - Čiernohronská železnica. Ľudia, ktorí na neďalekej zastávke zvykli vystúpiť, sa často zastavili občerstviť práve v jeho podniku. Napriek všetkému Juroš dúfa, že o zákazníkov nepríde.
Prečítajte si tiež: Mäsový škandál v KFC
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je otvorený len v obmedzenom režime, v týždni je zatvorený a cez víkendy ho môžu návštevníci navštíviť len na vlastné riziko. Milan Juroš, prevádzkovateľ reštaurácie pri skanzene, sa obáva o budúcnosť cestovného ruchu v regióne. Ľudia, ktorí sem bežne chodievali so svojimi deťmi aj v týždni, teraz kvôli obmedzeniam nebudú prichádzať v takom počte ako predtým.
Riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek nám potvrdil, že situácia má dopad aj na nich. „Museli sme urobiť úplne novú koncepciu prevádzky. Tento rok budeme chodiť na trasách Dobroč a Šánske, ktoré nie sú kalamitou zasiahnuté,“ hovorí. „Do Vydrova, žiaľ, tento rok nemôžeme chodiť v pracovné dni vôbec. Ďalšou možnosťou je už spomínaný smer na Šánske a do Hrončianskej doliny, kde sú cyklodreziny. „Je tam aj možnosť malebných prechádzok skalným údolím. Všetko zlé je na niečo dobré - ľudia možno aspoň objavia niečo nové. Cez hlavnú letnú sezónu majú v pláne sprevádzkovať aj parné vláčiky, ktoré tiež budú jazdiť denne. „Tie by do Vydrovskej doliny zachádzali, ale bez možnosti vystúpenia. Takže ľudia sa tadiaľ len prevezú,“ podotkol Bílek.
Čiernohronská železnica, jedna z najväčších regionálnych atrakcií, musela zmeniť koncepciu prevádzky. V roku 2025 bude premávať na trasách Dobroč a Šánske, ktoré nie sú kalamitou zasiahnuté. Do Vydrova nebude v pracovné dni premávať vôbec. Cez hlavnú letnú sezónu budú premávať parné vláčiky, ktoré do Vydrovskej doliny zachádzajú, ale bez možnosti vystúpenia.
Spomienky a obavy miestnych obyvateľov
Jeden z miestnych, ktorého sme na našich „potulkách“ stretli, nad momentálnou situáciou len vážne krútil hlavou. „Neverím, že sa to ešte niekedy vráti do predchádzajúceho stavu. Priamo v dedine sa s nami dal do reči František Kováčik. Prezradil, že čoskoro oslávi 74 rokov, pričom zažil obdobia, keď starostlivosť o lesy bola v minulosti podstatne lepšia. „Stromy boli husté, zelené a zdravé. Občas sa robil aj postrek, čo asi dosť pomohlo. Teraz ich žerie lykožrút, no kedysi, keď lesní robotníci zbadali v hore smrek, ktorý červenie, okamžite ho zoťali, orámali a stiahli kôru. Potom to ešte pozakrývali, aby kôrovec nemohol povyletovať. Tým jeho výskyt utlmili,“ tvrdí. Aktuálna situácia ho znepokojuje. Pripomenul, že úbytok lesného porastu môže v období silných dažďov spôsobiť záplavy. „No a suché drevo, ak sa odtiaľ neodstráni, zase letné požiare,“ vraví. „Speváčka Kristína pred pár rokmi nôtila, že najkrajšie stromy sú na Horehroní. Teraz bude treba ten text zmeniť, lebo už nie sú najkrajšie, ale najpľuhavšie,“ mieni pán František. „Počas môjho detstva a mladosti to tu vyzeralo úplne inak. V takomto stave naše hory ešte nikdy neboli,“ prízvukoval.
Miestni obyvatelia s obavami sledujú vývoj situácie. František Kováčik, 74-ročný pamätník, spomína na časy, keď bola starostlivosť o lesy lepšia a stromy boli husté, zelené a zdravé. Obáva sa, že úbytok lesného porastu môže spôsobiť záplavy a požiare.
Prečítajte si tiež: Obnova dôvery McDonald's
„Tak, ako to kedysi organizovali lesáci,“ pokračoval pamätník. „Už v školskom veku sme chodievali na brigády. Neskôr, aj keď som pracoval a oženil sa, som v tom pokračoval. Od detstva nám vštepovali, že o horu sa treba starať a zveľaďovať ju. Veď bola, pre všetkých obyvateľov Balogu, živobytím. Potrebovali sme ju na kúrenie, výstavbu domov a podobne,“ zhodnotil. Zároveň konštatoval, že teraz je práca jeho generácie zlikvidovaná lykožrútom. „Vyzerá to otrasne.
František Kováčik spomína na brigády v školskom veku a neskôr aj v dospelosti, kedy sa starali o lesy a zveľaďovali ich. Teraz je práca jeho generácie zlikvidovaná lykožrútom.
Snaha o riešenie a obnova lesov
Nedávno sa v Čiernom Balogu konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva. Vedenie obce sa uznieslo na nutnosti výrubu napadnutých lesov a ich následnej obnove. Tieto kroky žiadajú uskutočniť v čo najkratšom čase. Starosta Michal Vetrák vysvetlil, že štátnemu podniku Lesy SR adresovali požiadavky, ktoré zhrnuli do viacerých bodov - od protipovodňových opatrení, cez ochranu vodných zdrojov, ktoré tam majú, až po bezpečnosť dopravy.
Vedenie obce Čierny Balog si uvedomuje vážnosť situácie a prijíma opatrenia na riešenie krízy. Na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa uzniesli na nutnosti výrubu napadnutých lesov a ich následnej obnove v čo najkratšom čase. Starosta Michal Vetrák adresoval štátnemu podniku Lesy SR požiadavky, ktoré sa týkajú protipovodňových opatrení, ochrany vodných zdrojov a bezpečnosti dopravy.
Katarína Palková z odboru komunikácie Lesov SR reagovala, že písomné vyhotovenie uznesenia zatiaľ nemajú. V súvislosti so spracovaním kalamity, určenia ďalších postupov a celkovej organizácie s cieľom znižovania jej následkov však bol rozhodnutím generálneho riaditeľa zriadený kalamitný štáb. Súčasne s internými opatreniami prebiehajú intenzívne rokovania s externým prostredím v niekoľkých oblastiach. Konkrétne ide o prípravu projektov na protipovodňové a vodozádržné opatrenia, ktoré vypracuje Výskumný ústav vodného hospodárstva. Zamerajú sa tiež na identifikáciu skutočného rozsahu územia zasiahnutého podkôrnikovou kalamitou. „V záujme štátneho podniku je v čo najkratšom možnom čase kalamitu spracovať a tým zmierniť negatívne dopady voči všetkým dotknutým stranám,“ uviedla Palková.
Prečítajte si tiež: Kvalitný sypaný čaj
Štátny podnik Lesy SR zriadil kalamitný štáb a pripravuje projekty na protipovodňové a vodozádržné opatrenia. V spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva sa zamerajú na identifikáciu skutočného rozsahu územia zasiahnutého podkôrnikovou kalamitou. Cieľom je v čo najkratšom čase kalamitu spracovať a zmierniť negatívne dopady voči všetkým dotknutým stranám.
Krízová situácia v iných oblastiach Slovenska
Lokality napadnuté podkôrnym hmyzom sú aj v iných častiach Slovenska, no napriek rizikovej situácii je to tam menej kritické ako na Horehroní. Konkrétne ide o oblasti Nízkych Tatier na lesných správach Malužiná a Čierny Váh.
Lokality napadnuté podkôrnym hmyzom sa nachádzajú aj v iných častiach Slovenska, napríklad v Nízkych Tatrách na lesných správach Malužiná a Čierny Váh.
Zameranie na rozvoj a zveľaďovanie obce Malinov
Rozvíjame potenciál, vedomosti, zručnosti a postoje sociálne odkázaných ľudí od raného detstva po starobu, aby dokázali zveľaďovať svoje osobnostné, sociálne, duchovné i materiálne zdroje. Aktivity združenia zahŕňajú poradenské, vzdelávacie, sociálne a publikačné činnosti, medzinárodnú spoluprácu a organizovanie podujatí, ktoré napomáhajú dosahovaniu uvedeného cieľa.
Okrem riešenia krízovej situácie v lesoch sa obec Čierny Balog a okolité obce zameriavajú aj na rozvoj a zveľaďovanie svojich komunít. Rozvíjajú potenciál, vedomosti, zručnosti a postoje sociálne odkázaných ľudí od raného detstva po starobu, aby dokázali zveľaďovať svoje osobnostné, sociálne, duchovné i materiálne zdroje. Aktivity združení zahŕňajú poradenské, vzdelávacie, sociálne a publikačné činnosti, medzinárodnú spoluprácu a organizovanie podujatí, ktoré napomáhajú dosahovaniu uvedeného cieľa.
Odkaz SNP a zachovanie tradícií
V histórií Slovenska patrí SNP medzi najvýznamnejšie udalosti nášho národa. V tento deň vypuklo SNP, koré zmobilizovalo desaťtisíce ľudí proti bezpráviu, za slobodu a spravodlivosť.
Obyvatelia Čierneho Balogu a okolia si pripomínajú aj významné historické udalosti, ako je Slovenské národné povstanie (SNP). SNP zmobilizovalo desaťtisíce ľudí proti bezpráviu, za slobodu a spravodlivosť.
Pietneho aktu sa zúčastnili členovia ZO SZPB, zástupcovia spoločenských organizácií a občania Malinovej. Občanom sa prihovorili starosta obce Juraj Stiffel a predseda ZO SZPB Peter Benko. Vyzdvihli odvahu a obetavosť našich odbojárov vzoprieť sa a bojovať voči fašizmu. Bez povstania by sme sa priradili na stranu agresora a porazených, no my sme sa stali víťazmi, zdôraznili. Vážme si slobodu, pripomínajme najmä mladým ľuďom postoj k histórii vlastnej krajiny a odkaz SNP, v ktorom ľudia bojovali za ideály, trpeli i umierali. Členovia ZO SZPB navštívili pietne miesto našich odbojárov na cintoríne, kde zapálili kahanec na ich počesť.
Členovia ZO SZPB, zástupcovia spoločenských organizácií a občania si pripomínajú odvahu a obetavosť odbojárov, ktorí sa vzopreli a bojovali voči fašizmu. Pripomínajú najmä mladým ľuďom postoj k histórii vlastnej krajiny a odkaz SNP, v ktorom ľudia bojovali za ideály, trpeli i umierali.
Zachovanie kultúrneho dedičstva a folklóru
Slovenský deň kroja uviedol do života svoju knihu! Program Slovenského dňa kroja predčil očakávania Štartuje Slovenský deň kroja
Okrem historických udalostí si obyvatelia Čierneho Balogu a okolia pripomínajú aj kultúrne tradície a folklór. Slovenský deň kroja uviedol do života svoju knihu a program Slovenského dňa kroja predčil očakávania.
Aktivita miestnych organizácií
Už niekoľko rokov májový strom zabezpečuje zo SZPB, pod vedením predsedu p. Benka. Zorganizuje partiu chlapov, spília strom, dovezú a pripravia na stavanie. Tohto roku sa kvôli pandémií nekonali prvomájové oslavy a tradičné stavanie mája nahradil mechanizmus. Verím, že o rok sa vrátime k našim tradíciám a máj postavime podľa našich zvyklostí aj s výstavkou ručných prác, ktorú organizuje zo ÚŽS. Predseda zo SZPB a starosta, ďakujú všetkým, ktorí zabezpečili stavanie mája.
ZO SZPB, pod vedením predsedu p. Benka, zabezpečuje už niekoľko rokov májový strom. V roku 2025 sa kvôli pandémií nekonali prvomájové oslavy a tradičné stavanie mája nahradil mechanizmus. Predseda zo SZPB a starosta, ďakujú všetkým, ktorí zabezpečili stavanie mája.
Spolupráca a podpora komunity
Obecný úrad, SZPB, ÚŽS a ZTaŠČ v Malinovej usporiadali v sobotu 15. 2. 2020 obecnú zabíjačku, ktorú robíme tradične už niekoľko rokov pred obecným úradom. Schádzať sme sa začali pred siedmou hodinou, aby sme stihli navariť zabíjačkové špeciality. V kuchyni sa zvŕtali usilovné žienky, umývali krúpy a chystali všetko potrebné k zabíjačke. Pre „koštovačov“ špecialít pripravili mozočky, pečienku, podhrdlinu. Majstri mäsiari pod vedením Janka Bolfíka rozoberali mäso na všetky zabíjačkové špeciality. Pod vedením Petra Benka sa usilovne kúrilo pod kotlami. Postupne sa šírila vôňa kapustnice a varených dobrôt. Pastva pre oči aj žalúdok.
Obecný úrad, SZPB, ÚŽS a ZTaŠČ usporiadali obecnú zabíjačku, na ktorej sa podávali zabíjačkové špeciality.
Ocenenie a motivácia
Medaila Milana Rastislava Štefánika III. Stupňa Peter Benko predseda zo SZPB v Malinovej, si prevzal diplom aj medailu, ktorý mu udelila ÚR SZPB v Bratislave. Vyznamenanie si nesmierne váži, naďalej bude pokračovať pri šírení humanitných tradícií a odkazu boja za slobodu a proti fašizmu.
Peter Benko, predseda zo SZPB, si prevzal diplom aj medailu Milana Rastislava Štefánika III. stupňa, ktorý mu udelila ÚR SZPB v Bratislave. Vyznamenanie si nesmierne váži a naďalej bude pokračovať pri šírení humanitných tradícií a odkazu boja za slobodu a proti fašizmu.
Aktivity pre mládež a šport
Dňa 25.mája 2019 sa na strelnici v Malinovej uskutočnil 6. ročník streleckých pretekov, ktorý už tradične usporiadali Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Združenie technických a športových činností a Základná organizácia Únie žien Slovenska Malinová. S prípravou podujatia sa začalo niekoľko týždňov dopredu, nákup surovín na guláš a občerstvenie si vzala na starosti ÚŽ, prípravu areálu po technickej a organizačnej stránke si vzalo na starosti ZTŠČ a propagáciu a ocenenia malo na starosti SZPB. Už krátko po 13 hodine sa začali schádzať a zapisovať prví súťažiaci. Vyhlásených bolo päť hodnotených kategóríí: žiaci, juniori, ženy, muži a rodinné družstvá.
Na strelnici v Malinovej sa uskutočnil 6. ročník streleckých pretekov, ktorý usporiadali ZO SZPB, ZTŠČ a ZO ÚŽS. Vyhlásených bolo päť hodnotených kategórií: žiaci, juniori, ženy, muži a rodinné družstvá.