Slintačka a krívačka (SLAK) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce prežúvavce, najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. Táto choroba, ktorá sa v Európskej únii objavila po vyše dvoch desaťročiach, predstavuje vážnu hrozbu pre slovenské chovy a môže mať rozsiahle ekonomické dopady. Vypuknutie slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedlo k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom priame a nepriame náklady sa priblížili k šiestim miliardám eur.
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Pôvodcom je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ).
Príznaky a prenos
Prejavy choroby sú už v názve. Nakazené zvieratá nadmerne slintajú a krívajú pre bolestivé lézie na paznechtoch. Okrem toho sa prejavuje vysokou horúčkou - od 40 do 41 °C. Rozpoznať sa dá aj cez pľuzgiere v ústnej dutine, na jazyku, papuli či rypáku.
Slintačka a krívačka je jednou z najviac nákazlivých chorôb zvierat a ľudí vôbec na svete, čo je dané rýchlym a jednoduchým prenosom. Šíri sa veľmi ľahko a rýchlo, buď priamym kontaktom s infikovanými zvieratami cez sliny, moč, trus alebo mlieko. Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Vírus schopný infikovať ďalšie jedince sa vylučuje najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov, ako aj mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom. Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.
Ohrozenie zvierat a ľudí
Napriek pomerne malej úmrtnosti dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), postihnuté farmy väčšinou pristupujú k usmrteniu všetkých zvierat z nakazeného chovu. Častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky. Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.
Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Pečeňového Červa
Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
Situácia na Slovensku a v Európe
Už začiatkom tohto roka zaznamenali v prvej polovici januára výskyt tohto mimoriadne nákazlivého ochorenia hospodárskych zvierat v Nemecku v čriede byvolov na farme v meste Hönow neďaleko Berlína a začiatkom tohto mesiaca sa objavila nákaza SLAK na farme chovu hovädzieho dobytka pri maďarskom Kisbajcsi, asi 2,5 kilometra od hraníc so Slovenskom. Nákaza, ktorá môže paralyzovať živočíšnu výrobu, bola potvrdená už aj na Slovensku. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) potvrdil v piatok výskyt slintačky a krívačky (SLAK) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda.
Predtým v Európe bola naposledy zaznamenaná v roku 2011 v Bulharsku. V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.
Reakcia Slovenska a opatrenia
Štátna veterinárna a potravinová správa SR odporúča nasledovné opatrenia na ochranu chovov:
- Uzatvorte farmu a zabráňte prístupu nepovolaných osôb a zvierat.
- Zabezpečte kvalitné oplotenie.
- Obmedzte vstup osôb a vozidiel na farmu a veďte ich evidenciu.
- Zabezpečte prezliekanie návštev.
- Obmedzte premiestňovanie zvierat, ich účasť na výstavách a trhoch.
- Zavádzajte karanténu po prísune zvierat.
- Pravidelne kontrolujte zdravotný stav zvierat.
- Dezinfikujte vozidlá prichádzajúce na farmu.
- Aktivujte dezinfekčné brody a rohože.
Slovensko bude musieť uzavrieť zasiahnutú farmu a vyhlásiť karanténnu zónu. Nasledovať bude usmrtenie všetkých infikovaných a ohrozených zvierat, zákaz vývozu mäsa, mlieka a živých zvierat, zrušenie trhov, výstav a podujatí so zvieratami. Štát bude pravdepodobne riešiť situáciu aj s EÚ, ktorá by mala pomôcť s prípadnými kompenzáciami.
Prečítajte si tiež: Všetko o kŕmnej mrkve
Možné dopady na ceny mäsa a mlieka
Choroba so sebou prináša obrovské škody. Chovateľom hrozia výrazné finančné straty. Slintačka a krívačka môže ovplyvniť aj ceny mäsa - mohlo by ho byť nedostatok a ceny by mohli výrazne narásť. Hrozí, že by sme ho museli vo väčšom objeme dovážať zo zahraničia, vrátane vzdialenejších trhov. Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka prišla kríza v najhoršom možnom období pre sektor. Vlani sa po dlhých rokoch podarilo spomaliť tempo úbytku fariem s dojnicami. Kým v minulých rokoch ich brány definitívne zavrelo v priemere dvadsať podnikov, v roku 2024 „len“ štyri. Za ostatných 17 rokov nevznikla žiadna nová farma s mliekovým dobytkom. Počty kráv sa vlani znížili o 2 700 kusov na celkový počet 179 tisíc.
Prevencia a budúcnosť
Keď sa nákaza zanesie do chovu, je už na riešenie neskoro. Preto sú kľúčové preventívne opatrenia: prísna kontrola vstupu na farmy a neustály monitoring zvierat. Pre tieto situácie v Únii funguje systém rýchleho varovania na oznamovanie nákazy v členských krajinách. Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát. Musí pri tom dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení.
V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby.
Slovenskí farmári ale od EÚ budú žiadať ešte jednu pomoc. Gajdoš hovorí, že Česko a Poľsko zákazom dovozu rizikových potravín zo Slovenska porušuje pravidlá európskeho trhu.
Prečítajte si tiež: Benefity čierneho čaju