História je plná fascinujúcich príbehov, ktoré sa časom menia a dopĺňajú, často zahalené rúškom mýtov a legiend. Jedným z takýchto príbehov je aj príbeh Alžbety Bátoryovej, známej ako grófka Drakula. Jej život a činy sa stali predmetom mnohých diskusií a špekulácií, pričom sa miešajú fakty s výmyslami. Podobne aj zemiaky, bežná súčasť našej stravy, majú svoju vlastnú históriu a zaujímavosti, ktoré stoja za preskúmanie.
Alžbeta Bátoryová: Medzi faktami a mýtmi
Alžbeta Bátoryová, známa aj ako Čachtická pani, je jednou z najkontroverznejších postáv v slovenskej histórii. Obklopuje ju aura krutosti a sadizmu, pričom sa hovorí o jej kúpaní sa v krvi mladých dievčat, pití krvi a vytrhávaní mäsa zo živých obetí. Tieto hrôzostrašné príbehy ju vykresľujú ako pohlavne úchylnú sadistku, upírku a grófku Drakulu. Ale čo z toho je dokázateľná pravda a čo len výmysel?
Dopátrať sa pravdy po 400 rokoch je takmer nemožné, najmä bez jednoznačných historických dôkazov. Prípad Alžbety Bátoryovej sa dostal do nových dimenzií vďaka spolupráci Pavla Dvořáka, autora literatúry faktu, a fotografa Karola Kállaya, ktorí sa snažili odhaliť skutočnú tvár tejto kontroverznej postavy.
Zemiaky: Od Andských vrcholov na stoly po celom svete
Zemiaky, na rozdiel od krvavých legiend o Alžbete Bátoryovej, majú oveľa prízemnejší, no rovnako zaujímavý príbeh. Ich pôvod siaha do Južnej Ameriky, kde ich domestikovali obyvatelia dnešného Peru približne pred 5000 rokmi. Dnes sú zemiaky jednou z najdôležitejších plodín na svete a bežnou súčasťou stravy mnohých kultúr.
Pestovanie zemiakov: Od výsadby po úrodu
Na Slovensku bežný konzument rozlišuje dva základné typy zemiakov - žlté a ružové. Pestovanie zemiakov je pomerne jednoduché a pri dodržaní niekoľkých zásad sa dá dopestovať bohatá úroda aj v domácich podmienkach.
Prečítajte si tiež: Cesta na vrchol v zmrzlinovom biznise
V priaznivých rokoch sa zemiaky môžu sadiť už v prvej polovici marca. Dôležité je dodržiavať rozostupy medzi riadkami (60 - 70 cm) a medzi jednotlivými rastlinami v riadku (minimálne 30 cm). Pri skorej výsadbe je potrebné vybrať skoré odrody s vegetačným obdobím 80 až 100 (120) dní. Vďaka tomu je možné prvú úrodu zbierať už koncom mája. Vegetačné obdobie neskorých odrôd je dlhšie, až 160 dní, a preto sa vysádzajú koncom apríla až začiatkom mája.
Pred samotnou výsadbou je vhodné sadbové zemiaky vystaviť na týždeň-dva dennému svetlu v nevykurovanej chodbe. Vytvoria sa tak krátke pevné klíčky, ktoré sa pri výsadbe nelámu. Zemiaky sa sadia plytko (do hĺbky asi 5 centimetrov) a opakovane sa vysoko nahŕňajú, aby zostali nad pôdou trčať iba vrchné lístky. Nahŕňanie zemiakov zároveň zabezpečuje ich odburiňovanie.
Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov
Okrem tradičného pestovania v hriadkach existujú aj menej rozšírené spôsoby, ako napríklad pestovanie zemiakov v slame alebo vežičkové pestovanie. Domorodci v Latinskej Amerike pestujú zemiaky pri skalkách a kameňoch vyčnievajúcich zo zeme, čo im zabezpečuje rovnomerný prísun vlahy.
Príbuzní zemiakov: Melok hľuznatý
V Latinskej Amerike sa okrem zemiakov pestujú aj rôzne okopaniny s jedlými hľuzami. Najpodobnejší zemiakom je melok hľuznatý (Ullucus tuberosus), ktorý však botanicky patrí do inej čeľade - bazelovité (Basellaceae). Zemiaky patria do čeľade Solanaceae, do ktorej patria aj rajčiny a baklažán. Melok má jedlé hľuzy aj vňať a na rozdiel od zemiakov znesie slabšie mrazíky.
Zemiaky v histórii: Od kráľovského stola po hladomory
Zemiaky sa do Európy dostali vďaka Kolumbovi a Cortézovi. V roku 1565 dostal španielsky kráľ Filip II. darom väčšiu zásielku zemiakov z Cusca. Do Anglicka sa zemiaky dostali v roku 1585 a v Írsku sa začali vo veľkom pestovať v druhej polovici 17. storočia.
Prečítajte si tiež: Soľ a korenie Kráľ a Kráľovná – Recenzia
V našich končinách sa s nimi stretávame až v roku 1754. Ich plošné pestovanie nariadila Mária Terézia po hladomoroch v rokoch 1771 a 1773. Z histórie sú známe aj prípady otráv zemiakovou vňaťou. Najznámejší príbeh sa spája s anglickou kráľovnou Alžbetou I., ktorej zemiaky do daru priviezol pirát Francis Drake. Kráľovná nechala zemiaky vysadiť a vňať si nechala slávnostne pripraviť, čo ju takmer stálo život.
Kráľovné a zemiaky: Zaujímavé spojenia
Zemiaky sa teda objavujú v zaujímavých spojeniach s kráľovnami. Alžbeta I. takmer zomrela na otravu zemiakovou vňaťou a Mária Terézia nariadila ich plošné pestovanie na záchranu pred hladomorom. Okrem toho existujú aj ďalšie zaujímavosti o kráľovnách a ich vzťahu k jedlu. Napríklad, kráľovná Alžbeta II. si na cesty brávala osobného kuchára, aby jej pripravoval jej obľúbený čokoládovo-sušienkový koláč. Zároveň nemala v láske zemiaky, cestoviny a cesnak.
Alžbeta II. a Londýn: Moderná kráľovná a pulzujúce mesto
Kráľovná Alžbeta II. bola ikonickou postavou britskej monarchie a jej život bol úzko spätý s Londýnom, pulzujúcim mestom plným histórie, kultúry a moderného života. Londýn, založený Rimanmi, prešiel mnohými premenami a katastrofami, no vždy sa dokázal obnoviť a stať sa jedným z najvýznamnejších miest na svete.
Medzi najznámejšie pamiatky Londýna patrí Westminsterský palác s Big Benom, Buckinghamský palác, Londýnske oko, Trafalgarské námestie, Katedrála sv. Pavla, Tower of London a Tower Bridge. Londýn je tiež mestom parkov, ako napríklad Hyde Park a Greenwich Park, kde sa nachádza Nultý poludník.
Prečítajte si tiež: Tragický koniec Márie Antoinetty