Hericium, známe aj ako levia hriva, opičia hlava alebo koralovec ježovitý, je výnimočná jedlá huba s nezameniteľným vzhľadom pripomínajúcim jemnú bielu „hrivu“. Táto huba je nielen chutná, ale aj cenná pre svoje liečivé vlastnosti.
Koralovec jedľový: Huba s dlhou históriou
Hericium je jedlá huba, ktorá má viac ako 30 rôznych aromatických látok. V tradičnej čínskej medicíne (TCM) sa používa už stovky rokov na to, aby vrátil ľudský organizmus do harmonickej rovnováhy. V Japonsku je dlhodobo cenená ako významná huba pri ťažkostiach tráviaceho traktu.
Zloženie a účinky koralovca jedľového
Koralovec jedľový obsahuje draslík, zinok, železo, germánium, selén, fosfor a je takmer bez sodíku. Prispieva k regenerácii mozgového tkaniva, čoho sa môže využiť u chorých ľudí trpiacich Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.
Kulinárske využitie koralovca jedľového
Koralovec jedľový má chuť pripomínajúcu vyprážané držky, čo ho robí zaujímavou ingredienciou pre rôzne recepty.
Recept: Vyprážaný koralovec jedľový
Ingrediencie:
- Mladý korálovec bukový
- Strúhanka
- Vajce
- Múka
- Soľ
Postup prípravy:
- Korálovec rozoberieme na ružičky, ako karfiol.
- Vo vriacej slanej vode ich chvíľočku povaríme, aby zmäkol.
- Necháme odkvapkať.
- Obaľujeme v múke, vajíčku a strúhanke.
- Vyprážame do zlata.
- Pri obaľovaní dbáme na to, aby múky bolo radšej pomenej a pre vložením do oleja pritlačíme korálovec o dosku aby bol plochejší.
Ďalšie tipy na prípravu koralovca jedľového
- Držková polievka: Koralovec je predurčený na prípravu držkovej polievky, keď je nakrájaný. Neda sa rozoznat od origos drziek (uz len hliva je prirodzenejsia jak drzky).
- Držkový guláš: Koralovec sa dá použiť aj na prípravu držkového gulášu.
- Zeleninová polievka: Koralovec sa dá pridať aj do zeleninovej polievky s nejakými drobkami alebo cestovinami z hrubej múky. Môžete ho variť vo vývare hovädzom (masox) a podobne kocky vývarové.
Ako a kde nájsť koralovec jedľový
Sezóna hubárčenia sa pomaly blíži a vy sa neviete dočkať, kedy zahájite pátranie po hubách? Ako iste viete, hubári si veľmi dobre strážia svoje obľúbené miesta a preto ich len tak ľahko nenájdete.
Prečítajte si tiež: Overený recept
Rozdiely medzi hríbmi a hubami
Prvým krokom k úspešnému poznávaniu rozdielov medzi druhmi húb je, že si budete musieť zadovážiť odbornú literatúru (lexikón alebo kľúč na poznávanie húb) a postupne sa naučíte rozpoznávať odlišnosti medzi jednotlivými druhmi v teréne. Huby ako také tvoria veľký celok, do ktorého patria hubové organizmy, rastliny a plesne. Typickým znakom húb sú lupene umiestnené pod klobúkom. Jednoduché platné pravidlo hovorí aj to, že nie každá huba môže byť hríbom. Hríby ako také sa zaraďujú do celku húb. V teréne hríby spoznáte aj tak, že im pod klobúkom rastú tzv. rúrky, ktoré má väčšina zbieraných druhov masliakov, suchohríbov, kozákov, dubákov a pod..
Obdobie výskytu hríbov
Na jar, teda v období od januára do apríla sa môžete tešiť na pestrú nádielku zdravej hlivy ustricovej, lievikovitej či závojovej. Pre labužníkov sa kdesi nájde aj prenikavo aromatická hľuzovka. Nezabudnite sa v tomto období poobzerať po smrčkoch. V letnej sezóne (jún, júl, august, prvá polovica septembra) sa môžete tešiť na nádielku jedlých húb, ako napr. čiaška vosková, hliva buková a hliva lievikovitá, hnojník obyčajný. Hríby na Slovensku rastú väčšinou na miestach, kde sa udrží dobrá vlhkosť pôdy a vzduchu, pod konármi stromov v polotieni. Určite sa zamerajte na tieto ľahko rozpoznateľné druhy: suchohríb hnedý, kuriatka jedlé, bedľa vysoká a kozák brezový, masliak obyčajný a hríb dubový. Spolu so správnym atlasom húb, mobilnou aplikáciou “Na huby” a skúseným zberateľom hríbov sa vám miesta s lesnými klenotmi odhalia rýchlejšie.
Kde rastú hríby? Kedy začínajú rásť huby?
Slovensko je bohatá krajina na vhodné lokality, ktoré sú obsypané nielen nejedlými a jedovatými hubami, ale i tými jedlými. Pre zber jedlých húb si určite vyberajte záveterné juhozápadné a severozápadné svahy s dostatkom vlhkosti a chladnejšou klímou. Vhodné lokality nájdete v regiónoch Slovenska, ako napr.:
- Turiec
- Tatry a Liptov
- Orava a Kysuce
- Záhorie
Ak sa vyberiete na huby na jar a začiatkom leta, vyhľadávajte slnečné stanovištia na okrajoch lesov, lúk, pri rôznych lesných cestách. Musíte mať však šťastie na dobré počasie s dostatočnou vlhkosťou. Počas suchého a veľmi horúceho leta sa hubám až tak nedarí, preto vyhľadávajte vlhkejšie doliny Slovenska. Na jeseň sa vyberte za hubami do hustejšieho porastu, kde sa im v tomto období veľmi darí. K nájdeniu vhodných lokalít vám okrem mobilnej aplikácie s miestami výskytu húb pomôžu aj rôzne diskusné fóra, kde si ľudia vymieňajú osobné skúsenosti.
Lokality výskytu húb na Slovensku
- Východné Slovensko: Vo Vyšných Hágoch a okolí sa vyskytuje hríb zrnitohlúbikový. V blízkosti Popradu rastie hríb dubový a hríb smrekový, hríb zrnitohlúbikový a masliak zrnitý, suchohríb hnedý a kozák brezový. Okolie Sniny je bohaté na trsy hlivy bukovej a hlivy lievikovej. V Slanských vrchoch nájdete kozák osikový a kozák dubový, kuriatka jedlé a hríb zrnitohlúbikový - “modrák”, rýdzik pravý, masliak obyčajný a masliak smrekovcový. V okolí obce Poproč sa vyskytujú rôzne druhy suchohríbov a plávok. V Hanušovciach nad Topľou nájdete hríb dubový, kozák osikový a kozák topoľový. V Michalovciach, časť Topoľany rastú rôzne druhy kozákov, napr. taký kozák topoľový je zaiste dobrota!
- Záhorie: Na Záhorí môžete nájsť hríby v období od mája do septembra v zmiešaných lesoch a pieščitých pôdach, v okolí močiarov. Druhové zloženie húb zo Záhoria pozostáva z týchto pokladov: hríb dubový, hríb sosnový (borovicové lesy) a hríb zrnitohlúbikový masliak obyčajný a masliak strakatý (mladé borovicové lesy) kozák brezový a kozák osikový suchohríb hnedý rôzne druhy plávok a kuriatok. Za záhorácke hľadané delikatesy sa považuje aj kučierka veľká, tzv. barania hlava a jesenná čírovka zelenkastá, tzv. sviňúrka. Aj počas zimy tu nájdete zimný druh, plamienku zamatovohlúbikovitú, tzv. vianočnú hubu. Skvelým tipom na výlet je aj Lakšárska Nová Ves, ktorá je bohatá na rôzne odrody hríbov. Avšak v tejto lokalite zbierajte huby len tam, kde je to povolené.
- Bratislava, Trnava: Neďaleko hlavného mesta Slovenska môžete zájsť do lesov, kde určite narazíte na trsy hlivy lievikovej, ako aj na hríb smrekový. V okolí Trnavy sa nachádzajú oblasti Buková a Jahodník, ktoré poskytujú útočisko hríbom dubovým, suchohríbom plstnatým a kuriatkam jedlým, kozákom hrabovým a kozákom osikovým. Ak chcete ísť na huby do Malaciek a do Pezinku či na huby do Modry, počítajte s tým, že v týchto oblastiach západného Slovenska nájdete podobné druhy, aj keď bohatosť nazbieranej nádielky bude závisieť od podmienok prostredia.
- Trenčín, Prievidza: Neďaleko mesta módy sa nachádza prekrásna príroda, ktorá ponúka hubárčenie v Hornej Súči a Chocholnej (hliva ustricová). Vyberte sa na huby do Trenčína a jeho okolia a nájdete aj uchovec bazový (tzv. Judášovo ucho), hríb dubový a kozák osikový, kuriatka jedlé, bedľu vysokú a lievik trúbkovitý. V zimnom období tu natrafíte aj na plamienku zimnú. Čo sa týka Prievidze, tam nie sú lokality pre zber húb až tak známe. Nájdené druhy: suchohríb hnedý rýdzik pravý bedľa vysoká kozák smrekový a kozák osikový
- Kysuce: Severozápadný región Slovenska ponúka širokú škálu druhov húb a hríbov, ktoré ľudia veľmi radi zbierajú. Medzi najznámejšie druhy, ktoré tu objavíte patria: hríb smrekový a suchohríb hnedý, čírovka buková a bedľa vysoká, kozák hrabový a kozák osikový, šiškovec šupinatý a tanierovka oranžová.
- Bytča: Ak sa vyberiete na Javorníky stredného Považia, sme si istí, že narazíte na množstvo skvelých jedlých druhov húb. Na huby do Štiavnika neďaleko Bytče sa vám oplatí ísť nazbierať hríb zrnitohlúbikový a hríb dubový, hríb sosnový a suchoríb hnedý, kozák topoľový a bedľu vysokú.
- Stredné Slovensko: V obci Dubové, ktorá sa nachádza v tom chladnejšom pásme, môžete nájsť bedľu vysokú, hríb zrnitohlúbikový a hríb sosnový, kozák osikový a rôzne druhy plávok. V teplejšom pásme prírody Banskej Štiavnice sa vyskytuje hríb smrekový, kozák hrabový a kozák osikový, kuriatka jedlé. Na sopečných vrchoch mierne teplej oblasti mesta Zvolen a okolia (Detva, Budiná, Blažková jama, Sekierska dolina) sa nachádzajú rýdziky pravé, rôzne druhy plávok, kuriatka jedlé, kozáky osikové, hríby smrekové a suchohríby plstnaté.
- Levice, Topoľčany: Severovýchod Podunajskej pahorkatiny ukrýva mesto Levice a jeho vhodné lokality pre zber bedlí vysokých a suchohríbov hnedých, číroviek topoľových a hríbov dubových, hlív lievikových a hlív bukových, kozákov smrekových a kozákov osikových. Dve horské pásma, Tribeč a Považský Inovec, chránia mesto Topoľčany spolu s hubárskymi lokalitami (napr. Medvedí vrch) pred nepriazňou počasia a doprajú tak pocit šťastia všetkým vášnivým hubárom, ktorí sa tešia zberu hríbov dubových, kuriatok jedlých a rôznych druhov suchohríbov a masliakov.
Tipy pre úspešný zber húb
- Mykotická symbióza: Výskyt hľadaných húb je viazaný na existenciu mycélia, teda podhubia materskej huby. Keď sa v prírode nachádza dostatok mycélia, môžete sa v prípade priaznivých podmienok tešiť na pestrú škálu plodníc v okolí stromov a krovín, potokov a močiarov. Zaujímavosťou je fakt, že rozvetvený koreňový systém stromov spolupracuje s mycéliom húb. Tento vzťah sa nazýva mykotická symbióza. Strom, ako dobrý hostiteľ, dodáva mycéliovým vláknam dostatočnú výživu a spokojné mycélia im na oplátku poskytujú taktiež vhodné dobroty.
- Podmienky ekosystému: Výskyt húb nezáleží len od symbiózy, ale i od podmienok ekosystému, v ktorom sa mycélia vyvíjajú. Preto sa pred zberom húb uistite aké počasie prevládalo pred nedávnym dažďom a overte si rozdiely teplotných zmien medzi dňom a nocou. Ak by tieto rozdiely neboli príliš vysoké, nádielka húb bude určite bohatá.
- Názvoslovie húb: Dobrým tipom je aj fakt, že existencia konkrétneho podhubia na koreňový systém konkrétneho druhu stromu zaručuje istotu opakovaného zberu húb z toho istého miesta. Pomôckou pre vás môže byť aj názvoslovie húb, ktoré sa častokrát odvíja od miesta, v ktorom rastú. Ku príkladu uvádzame napr.: kozák hrabový, masliak smrekovcový, hríb dubový alebo hríb sosnový.
- Mapa výskytu: V mape si nezabudnite označiť miesta výskytu konkrétnych druhov húb, ktoré ste našli, a o rok ich môžete opäť navštíviť a tešiť sa z nádielky hríbov. Práve v tomto princípe tkvie tajomstvo úspechu hubárov, ktorí si každoročne odnášajú plné košíky týchto darov prírody.
Prales ako domov pre huby
Pralesy sú lesy, ktoré bez zásahu človeka alebo s minimálnymi zásahmi prežili do dnešných čias. V minulosti pokrývali väčšinu dnešného Slovenska.
Prečítajte si tiež: Vianočné medovníčky
Význam pralesov
Pralesy sú ako Noemove archy - posledné ostrovy pôvodnej biodiverzity, pestrosti života na našom území, ktoré sú obklopené morom lesov viac alebo menej pozmenených človekom.
Pralesy na Slovensku
Mapovanie slovenských pralesov prebiehalo v rokoch 2009 až 2015 a preukázalo, že sa u nás zachovalo približne 10 500 hektárov pralesov a pralesových zvyškov. Z toho bola až tretina nechránených alebo nedostatočne chránených. Rozhodnutím o ochrane pralesov prispieva Slovensko k plneniu cieľov, ktorými sa aj naša krajina zaviazala napríklad v Karpatskom dohovore alebo v stratégii EÚ v oblasti ochrany biodiverzity do roku 2030.
Príklad: Prales Dolný Chlm
Územie Pralesy Slovenska Dolný Chlm sa nachádza v južnom svahu Vápennej doliny v katastri obce Ihráč (okres Žiar nad Hronom). Ide o najrozsiahlejšiu plochu „divočiny“ v západnej časti Kremnických vrchov. Cez toto výnimočné územie nevedie žiadny turistický chodník, teda je pre verejnosť neprístupné.
Charakteristika pralesa Dolný Chlm
- Mierne chladná a veľmi vlhká horská klíma s priemernou ročnou teplotou vzduchu dva až štyri stupne Celzia.
- Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 110, počet letných dní okolo 30 až 50.
- Priemerný vek stromov sa pohybuje v rozpätí 150 až 170 rokov, najstaršie jedince sú staršie ako 300 rokov.
- Výskyt vzácnych organizmov, rastlín a húb.
Prečítajte si tiež: Kotlíkový Guláš