Alergia na jedlo je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Mnoho ľudí to dobre pozná. Stačí pár zahryznutí, prípadne ochutnanie zakázanej potraviny a nepríjemné prejavy sú na svete. Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií je stále častejšie.
Úvod do potravinových alergií
Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Aj napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie. Potravinová alergia býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Intolerancia potravín je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.
Genetická predispozícia
Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.
Imunitný systém a alergické reakcie
Pri PA naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné. Známe sú tiež ako alergie včasného typu a prejavujú sa bezprostredne po konzumácii problémových potravín. Poznáme však aj non IgE alergie (oneskoreného typu), kedy je alergén rozpoznaný ako potenciálna hrozba až v priebehu tráviaceho procesu.
Prejavy alergie na potraviny
Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého. Prejavy a celkový priebeh alergickej reakcie sa vekom menia.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Okamžité a oneskorené reakcie
Ak zjeme potravinu, na ktorú sme alergickí, prvé príznaky sa môžu objaviť okamžite, do niekoľkých minút. Stačí, ak sme čo i len v kontakte s danou potravinou. Ak je napríklad dieťa alergické na arašidy a rodič ich predtým zjedol, k vyvolaniu okamžitej alergickej reakcie stačí aj kontakt s pokožkou rodiča. Aj bozk či inhalácia pár môže spôsobiť alergickú reakciu. S takýmito reakciami sa stretávame pri alergii na ryby či dary mora. Okamžitá reakcia sa prejaví do niekoľkých minút, najneskôr však do dvoch hodín. Následne sú to neskoré reakcie, ktoré vznikajú po dvoch hodinách, ale môžu tiež vzniknúť po niekoľkých dňoch. Zároveň aj dlhšie pretrvávajú.
Postihnuté orgánové systémy
Potravinová alergia môže postihnúť všetky orgánové systémy. Môže sa prejaviť tak na dýchaní, ako aj na trávení ina koži. Málokedy však zasiahne len jeden jednu orgánovú sústavu. Alergická reakcia však najčastejšie, až v 50% prípadoch, postihuje pokožku. Tráviaci trakt zasiahne v 25%, dýchanie v 20%. Reakcie sa nevyhýbajú ani srdcovocievnemu systému a najzávažnejším prípadom je anafylaktická reakcia.
Tráviace ťažkosti
Ak alergia zasiahne tráviaci trakt, pri okamžitej reakcii sa dostaví sa vracanie, hnačka či akútne bolesti brucha. Prejavom u malých detí môže byť krv v stolici a tá sa môže vyskytnúť aj uplne dojčených detí. V tom prípade by dojčiaca mamička mala vysadiť potraviny s obsahom bielkoviny kravského mlieka a u väčšiny detí tieto príznaky vymiznú.
Orálny alergický syndróm
Miernejším prejavom je takzvaný orálny alergický syndróm. Prejavuje sa svrbením v ústach, alebo opuchom pier a väčšinou vymizne spontánne. S týmto symptómom sa stretávame zvyčajne u peľových alergikov a často ide o skríženú peľovo-potravinovú alergiu. Alergici na jarné stromy môžu reagovať na kôstkové ovocie alebo na jablká či niektoré druhy zeleniny. Alergici na ambróziu môžu reagovať na melóny, cukety, uhorky, banány. Palinoví alergici môžu zareagovať na zeler, mrkvu, petržlen či horčicu.
Dýchacie problémy
Dýchacie problémy spôsobené alergénmi sú menej časté. Môže sa vyskytnúť prejav alergickej nádchy alebo rôzne ďalšie symptómy ako kašeľ či astma. V prípade astmy vyvolanej alergiou na potraviny ide o ťažšie prípady. Tieto príznaky sa objavujú aj v spojení s inými orgánovými systémami. Zriedkavo sú len izolovaným príznakom potravinovej alergie. Napríklad spúšťačom astmy, spôsobenej potravinovou alergiou, býva vaječný bielok. U niektorých ľudí s predispozíciou môže vzniknúť aj chronická astma, ak sa vystavujú alergénom. Pozorujeme to často u pekárov, ktorí bývajú vystavení múčnemu prachu. Prejavuje sa sťaženým dýchaním alebo dlho trvajúcim kašľom.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Anafylaktický šok
Anafylaktický šok je život ohrozujúcou reakciou a predstavuje multiorgánové zlyhanie. Väčšinou sa objavuje náhle, v neočakávanej situácii, ako napríklad pri konzumácii potraviny, ktorá môže byť len kontaminovaná alergénom. Môže to byť čokoláda, ktorá neobsahuje alergén, alebo bola spracovaná na linke, kde boli predtým spracovávané orechy, na ktoré je človek alergický. Reakcia môže prísť do niekoľkých sekúnd po zjedení potraviny a príznaky môžu byť rôzne: od náhlej nevoľnosti, cez slabosť, kolapsový stav až po silné svrbenie pokožky, kožný výsev, opuch mäkkých tkanív, tlak na hrudníku, pískanie. Dostaviť sa môže aj vracanie, hnačka, pokles tlaku a nedostatočné prekrvenie dôležitých orgánových systémov. Silný alergik preto musí byť vybavený balíčkom prvej pomoci. Jeho základom je adrenalínové pero. Teda injekcia, ktorú si pacient dokáže aplikovať sám alebo v prípade dieťaťa ju aplikuje rodič. Adrenalínové pero musí alergik vždy nosiť pri sebe, aby mu vprípade potreby mohlo kedykoľvek zachrániť život.
Diagnostika potravinovej alergie
Aby sme sa mohli problémom spojeným spotravinovou alergiou vyhnúť, potrebujeme ju najskôr diagnostikovať. Diagnostika potravinovej alergie je náročná. Lekárom pomáha podrobná anamnéza od rodiča a potravinový denníček. Doňho by si mali rodičia zaznamenávať, čo dieťa jedlo, či a kedy sa vyskytla reakcia, aké mala prejavy, ako zasiahol rodič a či boli prítomné aj ďalšie faktory. Úplne inak totiž telo reaguje na alergén počas choroby alebo teploty. Tiež záleží aj na tom, či predtým dieťa trpelo hnačkami alebo bralo nejaké lieky. To všetko totiž môže mať vplyv na výskyt a priebeh alergickej reakcie. Reakcia na potraviny sa môže objaviť napríklad len v spojitosti s fyzickou námahou.
Testy na alergie
Testy, ktoré vykoná lekár v ambulancii, majú rôznu formu. Môžu byť laboratórne - na základe odberu krvi alebo sa robia kožné testy. Pri nich sa v pichujúpod kožu pomocou ihličiek drobné vzorky podozrivej potraviny zmiešanej s vodou. A využíva sa aj takzvaný eliminačno-expozičný test, kedy rodič dieťaťa pozoruje, či sa po zaradení podozrivej potraviny stav dieťaťa zhoršil a po vylúčení zlepšil. Ten sa robí vtedy, ak krvné testy nepreukážu citlivosť na danú potravinu.
Dôležitosť anamnézy
Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
Eliminačná diéta u dojčiat
U dojčiat sa na určenie diagnózy používa tzv. eliminačná diéta. Ak sa u bábätka objavili príznaky alergie, lekár odporučí mamičke 2 - 3 týždňovú diétu a vynechanie určitých potravín zo stravy.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
Liečba potravinovej alergie
Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia.
Vyhýbanie sa alergénom
Keď sa potravinová alergia potvrdí, jedinou spoľahlivou radou je vyradiť danú potravinu z jedálnička. Lieky sa podávajú až v prípade, že z nejakého dôvodu dieťa alergén zje a prejaví sa alergická reakcia. Alergia znamená obmedzenia v jedle. Je nutné vždy starostlivo sledovať zloženie potravín a jedál. Ak dieťa nastupuje do škôlky či školy, dohodnite sa, či si bude nosiť vlastné jedlo alebo či vám školskej kuchyne vyjdú v ústrety. V takom prípade si radšej pripravte podrobný zoznam potravín, ktoré vaše dieťa nemôže.
Alergénová imunoterapia
Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Lieky na alergiu
V prípade alergických prejavoch na pokožke je vhodné použiť Fenistil gél, ktorý sa aplikuje lokálne, nepoužíva sa však na rozsiahle plochy kože. Systémové antihistaminiká sú liečivá, ktoré účinkujú veľmi efektívne na prejavy alergie. Prvá generácia H1 antihistaminík je najstaršia a i keď sú dobre účinné na alergické prejavy, vyskytujú sa u nich častejšie nežiadúce účinky, resp. horšia znášanlivosť. Keďže vedľajšie účinky sa prejavovali ako útlm a navodenie spánku, niektoré z nich sa využívajú na nespavosť. Druhá generácia H1 antihistaminík zahŕňa liečivá, ktoré majú menšie množstvo nežiadúcich účinkov v porovnaní s prvou generáciou, pričom antialergický účinok ostáva. Je to spôsobené tým, že ide o molekuly, ktoré sú selektívnejšie na histamínové receptory v periférii a neviažu sa tak intenzívne na receptory v centrálnom nervovom systéme. Vďaka tomu nemajú výrazné utlmujúce nežiaduce účinky. Najčastejšie používanými liekmi z tejto skupiny sú Zodac, Zyrtec a Claritine. Sú vhodné na zmiernenie nosových a očných príznakov sezónnej a celoročnej alergickej nádchy, tiež ich možno použiť ako pomoc pri zmiernení príznakov žihľavky (svrbenie, začervenanie a počet a veľkosť vyrážok). Tretia generácia H1 antihistaminík je najnovšia a zaraďujeme sem liečivá, ktoré sú, laicky povedané, vylepšenou formou molekúl liečiv 2. generácie tak, aby sa zvýšil antialergický účinok a znížili nežiadúce účinky.
Alternatívne možnosti liečby
Ectoin je prírodná látka, ktorá sa nachádza v niektorých druhoch baktérií. Objavená bola v roku 1985 a odvtedy je predmetom skúmania, keďže vďaka svojim účinkom predstavuje veľký potenciál aj v liečbe alergie. Používa sa vo forme očných kvapiek Vividrin, ktoré zmierňujú svrbenie, pálenie, slzenie a začervenanie očí. Pomáha pri zápaloch spojiviek, ak sú vyvolané alergénom. Vividrin existuje aj ako nosový sprej, ten sa odporúča pri kýchaní, upchatom nose, nádche a pri svrbení nosa. Sprej pôsobí regeneračne na nosovú sliznicu. Novinkou na trhu sú LIVSANE Antialergické pastilky na cmúľanie s obsahom ectoinu. Sú veľmi dobrým prostriedkom pri inhalačných alergénoch, akými sú peľ, prach a srsť zvierat.
Trvanie potravinovej alergie
Neexistuje žiadna definitívna odpoveď na otázku, či sú alergie na celý život. Alergie na mlieko, vajcia, pšenicu a sóju môžu v priebehu života zmiznúť. Avšak alergie na arašidy, orechy, ryby a mäkkýše majú celoživotnú tendenciu.
Alergie, z ktorých deti vyrastú
Hovorili ste, že z niektorých alergií deti vyrastú, ale existujú aj celoživotné alergie, pri ktorých je potrebné vyhýbať sa konkrétnej potravine už navždy. Je to pravda. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie.
Prevencia
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
Faktory ovplyvňujúce trvanie alergie
Áno, pretože okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle.
8 najčastejších alergénov
Vaše dieťa môže byť alergické na akúkoľvek potravinu. Tieto potraviny však spôsobujú alergické reakcie u 90 % detí s potravinovou alergiou:
- mlieko
- vajíčka
- arašidy
- sója
- pšenica
- orechy (vlašské alebo kešu)
- ryby
- mäkkýše (napr. krevety)
Alergia a tehotenstvo
Bez obmedzenia sa môžu podávať niektoré inhalačné kortikosteroidy a inhalačné lieky na uľavenie od príznakov alergie. V určitých obdobiach tehotenstva je možné používať aj niektoré antihistaminiká.