Práca opatrovateliek v Rakúsku je pre mnohé Slovenky dôležitým zdrojom príjmu. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na problematiku stravného pre opatrovateľky v Rakúsku, ako aj na ďalšie aspekty ich pracovných podmienok.
Daňové povinnosti opatrovateliek
Príjem opatrovateľky zo živnosti dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí sa považuje za zdaniteľný príjem. Ak celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 €, vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2024. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahŕňa aj príjem zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Daňovník môže daň zaplatenú v Rakúsku započítať na úhradu dane na Slovensku, najviac však do výšky dane, ktorá môže byť v Rakúsku vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
V daňovom priznaní na Slovensku si môžete uplatniť daňový bonus na deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie, najviac však do 25 rokov veku, ak tento daňový bonus nepoberá druhý z rodičov. Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
Výška daňového bonusu je 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku; za mesiace január až apríl iba v prípade, ak sa na vyživované dieťa neposkytla dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Základ dane u SZČO sa vypočíta ako podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky. Ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky, tak podnikateľské príjmy sa znížia o 60 % z týchto príjmov mínus odvody zaplatené do Sociálnej či zdravotnej poisťovne za SZČO. Paušálne výdavky sú síce na jednej strane výrazne výhodné (znižujú základ dane a teda aj daň), no na druhej strane nevýhodné, pretože čím je nižší základ dane, tým skôr môže obmedziť sumu prípadného daňového bonusu.
Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti spočítajú od oboch rodičov. Za splnenia podmienok a spočítania čiastkových základov dane si môže daňový bonus na vyživované dieťa uplatniť len jeden z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti. Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods.
K daňovému priznaniu v Rakúsku je potrebné doložiť Váš príjem z opatrovania (napr. Honorarnote, alebo tabuľku príjmu) za príslušný rok, kópie dokladov o zaplatených odvodoch do SVS (napr. šeky, výpisy z účtu), po prípade aj kópie dokladov o zaplatenej doprave, zaplatené WKO, poplatky agentúre (ak si chcete uplatniť v daňovom priznaní skutočné výdaje). Ak ste poberali v Rakúsku nemocenské dávky z dobrovoľného pripoistenia (Unterstutzunggeld) je to považované za zdaniteľný príjem. Skutočne vynaložené výdavky na odvody na sociálne poistenie príp. alebo skutočne vynaložené výdavky, ktoré súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa napr.
Daňové bonusy v Rakúsku
- Daňový bonus pre poberateľov rodinných prídavkov - nazýva sa aj „Negatívna daň“.
- Alleinverdienerabseztbetrag - bonus pre samoživiteľov rodín. Nárok na tento bonus má vydatá/ženatý, partner/partnerka (ktorí žijú v spoločnej domácnosti) - ak ho nepoberá druhý z partnerov, za splnenia týchto podmienok. V prípade cudzincov musí druhý manžel/ka - parner/ka doložiť potvrdenie o výške svojho príjmu na tlačive E9 (Bescheinigung EU/EWR).
- Alleinerzieherabsetzbetrag - bonus pre samoživiteľov detí. Nárok na tento bonus majú slobodné a rozvedené matky a otcovia, vdovy, vdovci. Tento bonus nahrádza doteraz uplatňovaný Kinderfreibetrag (440,- eur ročne) a tiež aj výdavky na opatrovanie detí-Kinderbetreuungskosten. Do 18. roku veku dieťaťa sa znižuje daň o 166,68 eur mesačne (2.000,16 eur ročne), a to aj za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18. roku veku. Po 18. roku veku sa bonus neuplatní, čiže sa nevypláca, ak z dôvodu nízkeho príjmu nevznikne daňová povinnosť.
- Familienbonus Plus sa uplatňuje len za tie mesiace, za ktoré sú vyplácané rodinné prídavky. Uplatňuje sa v daňovom priznaní formulárom L1k, resp. si ho môžu dať zamestnanci uplatniť formulárom E30 počas roka u zamestnávateľa.
Vrátenie dane z Rakúska
O vrátenie dane prostredníctvom podania daňového priznanie zo závislej činnosti je možné požiadať v Rakúsku spätne za posledných 5 rokov. V rámci daňového priznania si môžete uplatniť vyplatenie daňových preplatkov a bonusov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania. K žiadosti o vrátenie dane je v prvom rade potrebný formulár EU/EWR (E9). Daňovník pracujúci v Rakúsku si od svojho zamestnávateľa vyžiada potvrdenie o zdaniteľnej mzde (Lohnzettel), potom musí najprv daňové priznanie z príjmov z Rakúska na Slovensku a následne musí požiadať slovenský daňový úrad o vydanie potvrdenia E9. Formulár E9 slúži na zistenie všetkých príjmov daňovníka dosiahnutých v kalendárnom roku aj mimo územia Rakúska. Bez tohto formuláre nie je možné požiadať o vrátenie dane z Rakúska. Ak by sa nedoložil formulár E9, tak v rakúskom daňovom priznaní by nemusel vzniknúť preplatok, preto je dôležité ho doložiť. V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok.
Daňový preplatok je vyplatený priamo rakúskym finančným úradom na účet klienta/daňovníka. Úhrada preplatku po podaní daňového priznania môže trvať 2-6 mesiacov, v závislosti od vyťaženosti finančného úradu.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
V rámci spracovania daňového priznania a vrátenia dane je možné zabezpečiť vybavenie rodinných prídavkov v Rakúsku, pozastavenie/obnovenie živnosti, zrušenie živnosti s alebo bez daňového čísla, založenie, resp.
Stravné (diéty) pri pracovných cestách do Rakúska
Pracovné výjazdy do Rakúska sú pre mnohých Slovákov bežnou súčasťou pracovného života. Či už ide o stretnutia s partnermi, školenia alebo technické výjazdy, často sa vynára otázka stravného. Slovenská legislatíva umožňuje uplatniť nárok na stravné (diéty), ak sa zamestnanec alebo podnikateľ zdržiava v zahraničí za účelom pracovnej cesty. Výška príspevku a podmienky nároku sa riadia aktuálnym opatrením Ministerstva financií SR.
Stravné ako finančná pomoc
Stravné pri ceste do Rakúska môže predstavovať významnú finančnú pomoc. Pri dlhších cestách, najmä tých nad 18 hodín, je možné dosiahnuť maximálne zahraničné diéty, ktoré sú podľa aktuálnej legislatívy stanovené vo výške 45 eur na deň. Ak je pobyt kratší, uplatňuje sa príslušné časové pásmo a stravné sa adekvátne kráti.
Podmienky nároku na stravné
Nárok na diétu sa viaže na povahu zahraničnej cesty. Zamestnanec či živnostník musí preukázať, že pobyt v Rakúsku nebol súkromný, ale spojený s výkonom pracovných činností alebo účasťou na pracovnom jednaní.
Zaznamenanie času odchodu a návratu
Základným predpokladom nároku na diétu je presné zaznamenanie času odchodu a návratu. Aj keď hraničné kontroly už väčšinou nepečiatkujú cestovné doklady, je dôležité uchovávať si presné údaje o čase vycestovania a návratu. Nárok na diétu vzniká už po prekročení hranice, no na jej finálnu sumu vplývajú tri časové pásma.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
Časové pásma a výška stravného
Ak je pobyt v Rakúsku kratší ako 6 hodín, stravné sa neuplatňuje. Pri intervaloch od 6 do 12 hodín a od 12 do 18 hodín sa uplatňujú čiastkové hodnoty, a až pri pobyte nad 18 hodín má zamestnanec nárok na maximálnu dennú diétu.
Uplatnenie stravného a zabezpečenie stravy
Stravné sa môže uplatniť aj vtedy, ak si človek počas pobytu zabezpečil vlastné jedlo alebo jedol v zariadeniach, ktoré akceptujú platby v eurách bez prirážok. Nie je potrebné predkladať účtenky z reštaurácií, zákon to nevyžaduje.
Stravné pri prenocovaní
Ak je pobyt spojený s prenocovaním, nárok na diétu zostáva v platnosti podľa rovnakých pravidiel. Ubytovanie sa účtuje zvlášť, pričom niektoré rakúske hotely a penzióny ponúkajú raňajky v cene. V takom prípade sa stravné môže primerane znížiť.
Krátenie stravného
V prípade, že firma má s rakúskymi partnermi dohodnuté spoločné obedy či večere hradené hosťujúcou stranou, stravné sa kráti, pretože časť jedál zamestnanec nedofinancoval sám. Ak ide iba o drobné občerstvenie a hlavné jedlá si pracovník hradí sám, väčšinou sa ponecháva diéta v plnej výške.
Stravné a typ vozidla
Použitie osobného alebo služobného vozidla ovplyvňuje náhradu za použitie vozidla, nie samotné stravné.
Krátke a opakované výjazdy
Pri pravidelných krátkych výjazdoch, napríklad servisných technikov, vodičov či obchodných zástupcov, sa stravné odvíja od časových pásiem. Ak každý výjazd nedosiahne aspoň 6 hodín, nárok na diétu nevzniká. Dôležité je viesť záznamy o odpracovanom čase a dokázať, že sa medzi krátkymi výjazdmi pracovník nevracal na Slovensko, prípadne že sa domov vrátil až po absolvovaní viacerých servisných zásahov.
Legislatíva a ceny v Rakúsku
Legislatíva zohľadňuje vyššie ceny jedla a životné náklady mimo Slovenska. Stravné pri ceste do Rakúska je upravené rovnako ako pri iných krajinách EÚ, no s konkrétnou sadzbou, ktorá zodpovedá priemerným cenám stravovania v tejto krajine. V rakúskych reštauráciách a gastrozariadeniach môžu byť ceny mierne vyššie ako na Slovensku, predovšetkým vo väčších mestách, ako je Viedeň či Salzburg. Preto je vhodné overiť si, aké sumy si môže človek uplatniť vo forme diét a či bude mať nárok na maximálne stravné.
Výplata stravného a daňové hľadisko
Zamestnávateľ vypláca zamestnancom diétu samostatne k výplate na základe cestovného príkazu. Pri správnej evidencii je stravné oslobodené od dane a odvodov. Živnostníci majú pri zahraničných cestách podobné pravidlá ako zamestnanci, rozdiel je v spôsobe vykazovania nákladov v účtovníctve.
Živnostníci a stravné
Ak si živnostník vedie jednoduché účtovníctvo a cestuje do Rakúska za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, môže si do daňových nákladov zahrnúť výšku diét podľa platných legislatívnych sadzieb. Musí poskytnúť dôkazy o čase odchodu a návratu, napríklad evidenciu jázd. Stravné si tak môže uplatniť ako daňový výdavok, čím si zníži daňovú povinnosť. Ak používa paušálne výdavky, nedá sa osobitne účtovať o diétach a iných nákladoch, pretože všetky výdavky nahrádza paušálna suma.
Doklady a transparentnosť
Pre každého, kto do Rakúska vycestuje, je dôležité mať usporiadané všetky doklady. Zamestnanec vyhotoví cestovný príkaz, kde uvedie dôvody cesty, miesto a čas konania, ako aj presný harmonogram. Po návrate ho vyúčtuje, pričom k nemu pripojí prípadné doklady o zaplatení mýta, parkovného alebo iných nákladov.
Povaha pracovnej činnosti
Dôležitá je aj povaha pracovnej činnosti. Ak ide o krátke stretnutie v prihraničných oblastiach, nemusí to postačovať na vznik nároku na plnú diétu.
Interné smernice podnikov
Podniky, ktorých zamestnanci často cestujú do Rakúska, mávajú vypracované interné smernice, ktoré môžu detailnejšie rozpísať pravidlá krátenia diét v prípade hradenej stravy, no nesmú byť v rozpore s platnou legislatívou.
Maximálne stravné a viacdňové cesty
Maximálne stravné vo výške 45 eur za deň platí vtedy, ak pracovná cesta v zahraničí presiahne 18 hodín v rámci jedného dňa. Ak ide o viacdňovú cestu, posudzuje sa každý kalendárny deň zvlášť.
Pre uznanie diét je kľúčová transparentnosť. Pri odchode z firmy je dobré spísať cestovný príkaz, pri návrate ho vyúčtovať a nezabudnúť uviesť žiadne dôležité detaily týkajúce sa cesty. Stravné pri ceste do Rakúska je určené na pokrytie zvýšených nákladov na jedlo v zahraničí a je oslobodené od zdanenia, pokiaľ sa dodržiavajú stanovené limity.
Ďalšie aspekty pracovných podmienok v Rakúsku
Okrem stravného je dôležité poznať aj ďalšie aspekty pracovných podmienok v Rakúsku, ktoré môžu ovplyvniť celkový finančný prínos práce v tejto krajine.
Pracovná doba a nadčasy
Práca v Rakúsku zahŕňa štandardnú pracovnú dobu 40 hodín týždenne. Ak dôjde k jej prekročeniu, tieto hodiny spadajú do nadčasov. Práca nadčas vzniká vždy vtedy, keď si zamestnanec odpracuje určený časový fond vyplývajúci z pracovnej zmluvy. Za prácu presahujúcu obvyklú pracovnú dobu prináleží zamestnancovi zvláštna odmena. Zákon určuje príplatok vo výške 50% k mzde/platu. Vo väčšine kolektívnych zmlúv je určený pre niektoré činnosti príplatok vo výške 100 % (nadčasy v časovom úseku medzi 20:00 a 6:00 hodinou, nadčasy v nedeľu atď.). Medzi zamestnávateľom a pracovníkom môže byť namiesto vyplácania nadčasov dohodnuté náhradné voľno. Pre určenie trvania náhradného voľna platia rovnaké pravidlá ako pre vyplácanie nadčasov (to znamená: 1 nadčasová hodina s príplatkom 50 % zodpovedá 1,5 hodiny náhradného voľna).
Dovolenka
Počas prvých šiestich mesiacov vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku podľa doby trvania pracovného vzťahu. Za každý odpracovaný mesiac má zamestnanec nárok na 2 dni dovolenky. Od druhého roku má nárok na dovolenku v plnej výške minimálne 5 týždňov (30 pracovných dní) a po 25 odpracovaných rokoch vzniká nárok na 6 týždňov (36 pracovných dní).
13. a 14. plat
Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne zakotvená v zákone, upravuje sa v kolektívnych zmluvách. V nich je zakotvené aj vyplácanie 13. a 14. platu, ako aj iné benefity, ktoré práca v Rakúsku ponúka. 13. plat predstavuje vianočnú prémiu a 14. plat zase dovolenkovú prémiu. Samotná výška je stanovená v závislosti od platnej kolektívnej zmluvy. Jej výška sa však zvykne pohybovať na úrovni jedného mesačného platu, nie nižšie, ako je uvedené v kolektívnej zmluve. V prípade, že ste neodpracovali celý kalendárny rok, 13. a 14. plat vám bude vyplatený v alikvotnej čiastke v závislosti od počtu odpracovaných mesiacov. Nárok vám vznikne po 5 odpracovaných mesiacoch.
Práceneschopnosť (PN)
V prípade choroby, pracovného úrazu, choroby z povolania či potreby odpočinku a rekonvalescencie, máte nárok na pravidelné vyplácanie dávok na 6 týždňov plne platenej PN a 4 týždne polovičnej PN v priebehu pracovného roka. Dávky vám vypláca inštitúcia, ktorá poskytuje zdravotné poistenie. Ich výška závisí od vášho zárobku v poslednom mesiaci pred ochorením. Ako zamestnanec ste povinný informovať svojho zamestnávateľa o práceneschopnosti.
Prídavky na deti
O prídavky na deti je možné požiadať 5 rokov spätne od mesiaca, v ktorom žiadosť prijme rakúsky daňový úrad kompetentný na prídavky na deti. O rodinné prídavky môžete požiadať do 18. roku veku dieťaťa, resp. do jeho 24. roku veku, ak je študentom denného štúdia na VŠ. Nárok na rodinné prídavky má rodič dieťaťa, adoptívny rodič, nevlastný rodič alebo osoby, do ktorých starostlivosti je dieťa zverené.
Ochrana tehotných žien a rodičovská dovolenka
Ochranné obdobie pre tehotné ženy začína 8 týždňov pred očakávaným narodením dieťaťa a končí 8 týždňov po ňom, čo predstavuje mzdu vo výške 100% po dobu 16 týždňov. Rodičia majú nárok na neplatenú rodičovskú dovolenku pokým dieťa nedovŕši 2 roky. Minimálne obdobie rodičovskej dovolenky je 2 mesiace. Počas tejto doby sa môžu čerpať príspevky na starostlivosť o dieťa.
Dôchodok
Ak ste si platili dôchodkové poistenie v Rakúsku viac ako 1 rok, vznikne Vám nárok na alikvótnu čiastku rakúskeho dôchodku. Ak máte platené dôchodkové poistenie menej ako 1 rok, zaplatené mesiace sa Vám nestratia, ale prirátajú sa k zaplateným slovenským mesiacom. Do roku 2024 bude zákonný vek odchodu do dôchodku pre ženy v 60. rokoch, od roku 2033 to bude v 65. rokoch. Pre mužov sa vek nemení, zákonný vek odchodu do dôchodku bude vždy v 65.
Pracovné voľno na opatrovanie
Ak sa staráte o člena rodiny žijúceho s vami v domácnosti, môže vám byť poskytnuté voľno pričom naďalej dostávate svoj plat, za určitých podmienok. Pracovné voľno na opatrovanie je poskytované po dobu 1 týždňa. V prípade detí, ktoré vyžadujú starostlivosť, ďalší týždeň za kalendárny rok, je možný, ak dieťa, ktoré vyžaduje starostlivosť ešte nedosiahlo dvanásť rokov veku.
Vecný príjem (Sachbezug) a opatrovateľská činnosť na živnosť
Je potrebné objasniť, čo je to vlastne Sachbezug. Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný prijem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný prijem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung.
Väčšina opatrovateliek ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung- na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí z jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon. V rámci toho je najlepšie, ak sú podmienky odmeny za poskytnuté služby uzatvorené zmluvne- nie je to ale povinnosť. Je to ale nevyhnutné napr. pri žiadosti o rod. prídavky v rakúsku a pod.
Je teda jasné, že ak si živnostník v rakúsku dohaduje svoju odmenu za svoju prácu sám, nie je povinní automaticky priznávať do prijmú niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti.
V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a zverejnilo aj odporúčanie ohľadom príjmu resp. ako si počítať príjmy a odrátavať výdavky. Odporúčanie z roku 2008 bolo aktualizovane k dátumu 01.01.2021 resp. staré odporúčanie bolo odkopírované a uvedený nový dátum. Je to len odporúčanie, nie zákon a ani nariadenie. Viac ako toto odporúčanie, je potrebné sa riadiť znením zákona, pretože aj toto odporúčanie je neúplne a dosť zavadzajúce pre tých, ktorí nepoznajú znenie zákonov.
Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. Ak si to niekto nevie obhájiť pred finančným úradom a chce si to dať radšej do príjmu, má možnosť si uviesť namiesto plnej sumy 196,20Eur, len sumu za stravu, čo prestavuje 8/10 z celkovej sumy, teda - 156,96Eur. V každom prípade sa každý prípad posudzuje zvlášť a živnostník - v našom prípade opatrovateľ- musí sám zhodnotiť, aké sú podmienky v mieste výkonu práce, čo všetko má k dispozícii a v akom rozsahu, a v prvom rade, či si klient uplatňuje aj výdavky vo vlastnom daňovom priznaní za poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravu.
Podpora 24-hodinovej opatery v Rakúsku
Ministerstvo sociálnych vecí v Rakúsku vytvorilo model, ktorý slúži na poskytnutie dávok z fondu podpory pre osoby v núdzi so zdravotným obmedzením alebo ich rodinných príslušníkov. Okrem príspevku na opatrovanie rozdeleného na základe siedmich stupňov (takzvaná odkázanosť na opateru) existuje možnosť požiadať aj o podporu 24-hodinovej opatery.
Na to, aby osoba, ktorá starostlivosť potrebuje, mohla získať príspevok podpory, musí mať uznaný príspevok na opateru pri minimálne treťom stupni. Alternatívou je situácia, kedy si chorý vyžaduje nepretržitú opateru kvôli prítomnosti demencie. Navyše pacient sa musí preukázať tým, že medzi ním a druhou osobou jestvuje opatrovateľský vzťah.
Výška príspevku je 550 eur mesačne na dve samostatne zárobkovo činné opatrovateľky. Na jednu opatrovateľku to činí teda 275 eur mesačne. Na to, aby bola dotácia poskytnutá, treba zdokumentovať odbornosť opatrovateľky (absolvovanie opatrovateľského kurzu) alebo je nevyhnutné, aby mala s opatrovaním aspoň šesťmesačné skúsenosti.
Tieto prostriedky sa však nedajú uplatniť pre toho istého opatrovateľa v rámci rovnakého mesiaca na viacerých miestach. To znamená, že ak opatrovateľka v Rakúsku počas mesiaca vystrieda dve rodiny, iba jedna rodina môže jej výplatu čiastočne pokryť týmito dávkami.
V prípade, že je nutná hospitalizácia v nemocničnom zariadení alebo kúpeľná liečba opatrovanej osoby a náklady spojené s pobytom hradí štát, sociálna alebo zdravotná poisťovňa, poberanie ošetrovného sa od druhého dňa pobytu preruší počas jeho trvania.
Stupeň odkázanosti na opateru v Rakúsku určujú lekári alebo kvalifikované zdravotné sestry. Inštitúcie sociálneho poistenia ich poveria, aby urobili odborný posudok na základe vyšetrenia osoby, ktorá žiada opateru, buď vo svojej ordinácii alebo počas návštevy u pacienta doma. Lekársky posudok o zdravotnom stave klienta je podkladom pre určenie výšky príspevku na opatrovanie. Rakúsky zákon o ošetrovnom vymedzuje činnosti, ktoré sa pri výpočte zohľadňujú. Berie sa do úvahy čas, ktorý je potrebný na realizáciu týchto úkonov. Ide o pomoc s činnosťami ako prezliekanie, každodenná starostlivosť o telo, príprava jedál, pomoc s kŕmením alebo na toalete, užívanie liekov, pomoc s premiestňovaním a polohovaním, pranie bielizne, upratovanie, zaobstaranie potravín a liečiv.