Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, čelí v posledných rokoch výzvam v oblasti potravinovej sebestačnosti. Jednou z kľúčových komodít, kde je táto otázka mimoriadne aktuálna, je mlieko a mliečne výrobky. V tomto článku sa pozrieme na súčasný stav dovozu mlieka na Slovensko, analyzujeme faktory, ktoré ho ovplyvňujú, a načrtneme možné budúce trendy.
Produkcia mlieka na Slovensku a vplyv vonkajších faktorov
Produkcia mlieka a mäsa na slovenských farmách môže klesnúť kvôli šíriacej sa nákaze slintačky a krívačky. Aktuálne (v čase písania pôvodných zdrojov) evidujeme 5 ohnísk nákazy. Pre porovnanie, pred 50 rokmi, keď epidémia zasiahla Československo, ich bolo až 173. V Británii pred 25 rokmi museli kvôli tejto nákaze poraziť až 6 miliónov zvierat, čo je päťnásobok celkových chovov kráv, prasiat, oviec a kôz na celom Slovensku.
V týchto týždňoch môžeme prísť o päť percent dojníc. Doteraz sme mali približne 115 500 kusov dojníc a okrem tritisíc dojníc, ktoré boli postihnuté v rámci štyroch fariem, sa objavila informácia o nákaze na Záhorí, ktorá postihla ďalších 1700 dojníc. Ročne Slovensko vyprodukuje približne 813-tisíc ton mlieka, čo predstavuje približne 0,56 % z celkovej produkcie Európskej únie.
Dovoz mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensko: Súčasný stav
Slovensko je pomerne samostatné, no situácia na pultoch obchodov závisí od viacerých faktorov. Prvým je, koľko kusov dojníc bude zabitých, čo ovplyvní objem importovaného mlieka. V roku 2017 sa na slovenský trh doviezlo 279,8 tisíc ton mlieka a mliečnych výrobkov, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 47,9 tisíc ton (o 20,7 %).
Podľa colných štatistík sa za obdobie január až november 2021 doviezlo na Slovensko mlieko v celkovej hodnote takmer 69 miliónov eur. Viac ako polovicu predstavoval dovoz z Českej republiky v hodnote 31,5 milióna eur. Medzi najväčších importérov patria susedné krajiny. Za prvé štyri mesiace 2020 nás najviac zásobili Česi, ktorí doviezli viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 miliónov eur. Nasleduje Maďarsko s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 miliónov eur a Poľsko s viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 miliónov eur. Denne sa na Slovensko dovezie približne 50 kamiónov s mliečnymi výrobkami.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Problémom je, že aj napriek tomu, že Slovensko vie vyprodukovať kvalitné mliečne výrobky, zaznamenáva vysoké navýšenie dovozu. Zo Slovenska sa vyvážajú komodity, ktoré sa ďalej spracujú v okolitých krajinách.
Faktory ovplyvňujúce dovoz mlieka
Dovoz mlieka na Slovensko ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré sú vzájomne prepojené:
- Produkcia mlieka na Slovensku: Ako už bolo spomenuté, šíriace sa nákazy môžu znížiť produkciu mlieka, čo vedie k potrebe dovozu. V prípade, ak sa nákaza rozšíri, bude potrebné dopyt slovenských domácností vykompenzovať importom z iných krajín.
- Cena mlieka: Cena mlieka na Slovensku a v zahraničí je dôležitým faktorom. Ak je dovoz lacnejší, obchodné reťazce uprednostňujú dovoz.
- Potravinová sebestačnosť: Nízka potravinová sebestačnosť Slovenska v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov vedie k závislosti od dovozu.
- Dopyt a ponuka: Rovnica dopytu a ponuky na trhu s mliekom ovplyvňuje cenu dovážaného mlieka. Ak sa výrazne zníži dopyt zo slovenskej strany, môže to ovplyvniť aj cenu, za ktorú sa mlieko nakupuje.
- Kvalita a bezpečnosť potravín: Spotrebitelia na Slovensku sú citliví na kvalitu a bezpečnosť potravín. Aféry so zahraničnými potravinami môžu viesť k uprednostňovaniu slovenských výrobkov, čo zníži dopyt po dovoze.
- Podpora slovenských výrobcov: Štátna podpora pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov je kľúčová pre zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie závislosti od dovozu.
Možné budúce trendy
Budúci vývoj v oblasti dovozu mlieka na Slovensko je ťažké predpovedať, no môžeme načrtnúť niekoľko možných trendov:
- Zvýšený dovoz: Ak sa nepodarí stabilizovať produkciu mlieka na Slovensku a zvýšiť potravinovú sebestačnosť, dovoz mlieka sa pravdepodobne zvýši.
- Zmena štruktúry dovozu: Môže dôjsť k zmene štruktúry dovozu, napríklad k zvýšeniu dovozu z iných krajín ako Česko, Maďarsko a Poľsko.
- Zmena spotrebiteľského správania: Ak spotrebitelia budú viac preferovať slovenské výrobky, dopyt po dovážanom mlieku sa môže znížiť.
- Zvýšená podpora slovenských výrobcov: Ak štát zvýši podporu pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov, môže sa im podariť zvýšiť produkciu a znížiť závislosť od dovozu.
Vplyv nákazy slintačky a krívačky na dovoz mlieka a ceny
V prípade, ak to zostane na súčasných úrovniach nákazy, vplyv na ceny by mal byť pomerne obmedzený. Zároveň je tu faktor, ako sa táto choroba rozšíri do zahraničia. Do hry vstupuje aj ďalšia neznáma: za akú cenu budeme vykrývať našu stratu dovezeným mliekom. Pokiaľ by totiž výrazne narástol objem importovaného dovážaného mlieka na trhoch, z ktorých dovážame, môže to ovplyvniť aj cenu, za ktorú sa to tam podľa trhových podmienok nakupuje. Analytik vyzýva ľudí, aby ostali pokojní, pokiaľ budeme na aktuálnych číslach nákazy. Nie je potrebné prepadať panike a vo veľkom vykupovať obchodné reťazce, čo sa na niektorých miestach deje.
Opatrenia na zlepšenie situácie
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), jej výrobné a spracovateľské zväzy a združenia vyzývajú vládu SR a ministerstvo pôdohospodárstva, aby urýchlene prijali systémové opatrenia na stabilizáciu agropotravinárstva a jeho postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu. Medzi prioritné témy patrí prerozdelenie štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo v roku 2020 a vyplatenie zelenej nafty pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu v roku 2020.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Zvolenská mliekareň ako príklad úspešného spracovateľa
Spoločnosť Zvolenská mliekareň ročne vykupuje takmer 30 miliónov litrov mlieka od slovenských farmárov. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek výživy. Zvolenská mliekareň je príkladom podniku s pridanou hodnotou, ktorý vykupuje mlieko od slovenských farmárov a poskytuje prácu obyvateľom z regiónu. Intenzívne komunikuje so spracovateľmi i reťazcami a hľadá možné prieniky v sortimente.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?