Bratislava, historicky známa ako Prešporok, Pressburg alebo Pozsony, bola vždy multietnickým mestom, ktorého tolerantný duch sa rozvíjal aj vďaka živému obchodovaniu. Mesto vďačí za svoj význam strategickej polohe na križovatke obchodných ciest a pri brode cez rieku Dunaj. Už v roku 1291 získal Prešporok od uhorského kráľa Ondreja III. privilégium slobodného obchodovania a oslobodenie od platenia daní.
Trhy v Bratislave od stredoveku po súčasnosť
Trhy sa pôvodne konali v blízkosti brodu cez Dunaj, v okolí Katedrály svätého Martina. Neskôr sa hlavné týždenné trhy a jarmoky presunuli na Hlavné námestie. V stredoveku tu predávali pekári, medovnikári, súkenníci a do roku 1370 aj mäsiari, ktorí sa neskôr presťahovali za radnicu.
Významné trhovisko bolo na Rybnom námestí. Na území terajšieho Trnavského mýta sa nachádzal Dobytčí trh, na Suchom mýte Vápenný trh a na Hodžovom námestí Senný trh. Hlavné trhy sa konali na dnešnom Námestí SNP, ktoré vtedy nebolo jednotným celkom. Jeho horná časť sa volala Obilný trh a spodná časť Chlebný trh.
Medzi legendy prešporských trhov patrili bulharskí zeleninári, ktorých zelenina mala výnimočnú povesť. Prví bulharskí zeleninári prichádzali do Uhorska v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia ich v Bratislave žilo okolo 350, ktorí mali 26 záhrad.
Typickými postavičkami bratislavských trhov boli „kofy“, tetušky, ktoré predávali tovar na trhu a starali sa o zásobovanie obyvateľov mesta čerstvým tovarom.
Prečítajte si tiež: Obchodná akadémia Levice: 25 rokov
Tržné námestie na dnešnom Námestí SNP a Námestí Nežnej revolúcie bolo obľúbeným miestom nákupov, hoci po skončení trhu na ňom ostávalo množstvo zvyškov tovaru a špiny. Najväčším problémom vonkajších trhov bolo počasie, ktoré spôsobovalo výkyvy v zásobovaní mesta čerstvým tovarom.
Na začiatku 20. storočia vznikol plán na vybudovanie krytého trhoviska pre verejnosť. V roku 1903 mesto Prešporok vypísalo anonymnú architektonickú súťaž na projekt krytej tržnice, ktorá mala stáť na mieste tradičného Chlebného trhu. Výstavba prebiehala v rokoch 1908 - 1910 a tržnica bola dokončená 31. októbra 1910. Krytá tržnica poskytovala na ploche 1 000 m2 zázemie pre trhovníkov v každom počasí.
Trhy v Prešporku sa stali príkladom symbiózy spolužitia všetkých národností mesta. Na trhoch panovala tolerantná atmosféra a zákazník bol vždy pánom, bez ohľadu na jeho národnosť.
Predaj rýb v Bratislave
Predaj rýb mal v Bratislave dlhú tradíciu. Významné trhovisko bolo na Rybnom námestí. Svoje dnešné meno dostalo námestie len v novších časoch, keď sa sem presťahoval z Františkánskeho námestia predaj rýb. V roku 1776 bolo Rybné námestie známe pod menom Fletzerstadl, lebo neďaleko trojičného stĺpa pristávali dunajskí pltníci.
V priemere sa tu ročne predalo asi 24 000 kg kaprov, 1 200 kg dunajských zubáčov, 1 200 kg šťúk, 8 000 kg sumcov, 160 kg jeseterov. Mesto využívalo svoje zemepanské práva a robilo si nárok na ryby, čo sa dochovali na jeho území. V priekopách, jamách, rybníkoch, všade sa chovali a lovili ryby.
Prečítajte si tiež: Bratislavská gastronómia - pohľad
V dnešných časoch Prešporok už nemá ryby na vývoz, naopak, jeho trh zväčša zásobujú tovarom cudzie vody a chovné rybníky. Kedysi sa míňalo aj hodne rakov, lebo v horských potokoch sa výborne darilo rakom s chutným mäskom. Dnes sa na prešporských rybných trhoch raky už nepredávajú.
V minulosti bol na Nedbalovej ulici obchod pána Gardonya. To všetko však boli pre mňa božské vône v porovnaní s tým, čo vychádzalo z obchodu Ryba. Bol umiestnený na prízemí bývalého hotela Rudolf na dolnom konci Námestia SNP pri začiatku Dunajskej ulice. Aj obchod Ryba neskôr presťahovali na Nedbalovu ulicu.
Vznik a vývoj tresky v majonéze
"Desať deka tresky a dva rožky" je jedinečný symbol a pojem slovenskej gastronómie. Tento pokrm je dodnes v sortimente každého bufetu či predajne lahôdok a za obdobia socializmu sa na neho ako aj na iné šaláty z morských rýb chodilo najmä do predajní Ryba.
Treska v majonéze, ako jednoduché jedlo v ponuke lahôdok, má svoju tradíciu len u nás na Slovensku. Dá sa o nej hovoriť aj ako o tradičnom jedle, keďže má svoju popularitu, viaže sa na Slovensko, má určitý vek, ba dokonca vieme presne zdokumentovať jeho pôvod, predaj, úspech, skrátka poznáme ako je len možné. Jedlo vytvorené z vareného rybieho mäsa, varenej zeleniny, majonézy a octu niekomu chutí, niekomu menej.
Podnik Ryba vznikol v Bratislave v 40-tych rokoch a v roku 1946 firma otvorila závod v Košiciach, v rokoch 1946 - 1947 dva závody tvorili 70 % celkovej produkcie na Slovensku. V roku 1949 bol k Rybe pričlenený aj znárodnený závod v Žiline, ktorý tu už fungoval od roku 1924.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyznať v predpisoch pre balenie jedla?
Autorom pôvodnej receptúry šalátu je bratislavský kuchár a cukrár Július Boško (1918 - 2002) z Nového Mesta nad Váhom, ktorý ju vytvoril na objednávku od národného podniku Ryba. Prvé zmienky o výrobe tresky v majonéze pochádzajú z roku 1954, pričom sa začala vyrábať vo všetkých závodoch národného podniku Ryba, teda v Žiline, v Bratislave a v Košiciach. V tomto období sa treska v majonéze nazýva treska v remuláde.
Pridaním cibule, marinovanej koreňovej zeleniny, horčice, octu, čierneho korenia a iných prísad vznikol pokrm, ktorý sa stal kultovým a je predmetom nostalgie a túžby po domove mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí.
Treska sa za komunistického režimu predávala viacmenej výhradne na Slovensku, v Česku len v Ostrave, kde si ju vyžiadali miestni Slováci, ktorí pracovali v ostravských baniach. Podiel ryby v pokrme bol vysoký - až 50 percent.
Súčasnosť a budúcnosť tresky v majonéze
Ten časom poklesol, no v súčasnosti oba fungujúce závody - v Košiciach i v Žiline, ktoré sú dnes nezávislé ekonomicky samostatné subjekty, vyrábajú tresku v majonéze so 45%, respektíve 46% podielom rybacieho mäsa. Ryba Žilina bola prvá spoločnosť, ktorá sa v roku 2001 uviedla na trh tresku v majonéze vyššej kvality s vyšším, až 45-percentným podielom mäsa - Tresku Exklusiv.
Na výrobu šalátu sa používa mäso tresky aljašskej, ktorá sa spracováva na mori hneď po výlove pre udržanie tej najvyššej kvality. Tá v závode po rozmrazení prechádza procesom varenia, neskôr sa do nej pridáva zelenina - cibuľa, spracované uhorky a mrkva, nakoniec sa do mäsa so zeleninou primieša majonéza.
V súčasnosti je treska v majonéze stále obľúbeným jedlom na Slovensku a Ryba Žilina si udržiava popredné miesto na trhu s podielom viac ako 63 percent. Spoločnosť sa snaží inovovať a prinášať nové produkty, ako napríklad Treska Cottage Exklusiv a vegánska alternatíva Vegan Exklusiv.
Treska v majonéze sa dostala aj do rebríčka sto najlepších šalátov sveta, kde obsadila 72. priečku.
Treskáreň na Herlianskej
V Bratislave sa nachádza aj nostalgická prevádzka Treskáreň na Herlianskej, ktorá sa nachádza na rohu budovy obchodného domu Helios. Navštevuje ju verná a špecifická klientela, ktorá si ju obľúbila už v 80. rokoch. Mnohí zákazníci si tu kupujú šaláty do práce a obľubujú aj zavináče.