Kukurica siata je jednou z najpestovanejších rastlín na svete, a to vďaka jej všestrannému využitiu. Nachádza uplatnenie nielen v poľnohospodárstve, ale stala sa aj významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia. Pestovanie kukurice na Slovensku má dlhú históriu a prešlo rôznymi fázami vývoja. V súčasnosti čelí pestovatelia novým výzvam, ako sú klimatické zmeny, škodcovia a ekonomické faktory. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a zber kukurice na siláž, vrátane historického kontextu, súčasného stavu a výziev, ktorým čelia pestovatelia.
História pestovania kukurice na Slovensku
Kukurica je stará kultúrna rastlina, ktorú poznali už indiánske kmene pred viac ako 4 000 rokmi pred naším letopočtom. Je to rastlina Nového sveta a jej európska história je krátka, začala až v novoveku. Na naše územie sa dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo "Turkyňa". Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku a neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia sa pestovanie kukurice na Slovensku rozšírilo. Najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno sú v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu, kde sa pestovala viac ako v iných oblastiach vďaka vhodným klimatickým podmienkam. Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia. Predplodinou kukurice v tejto oblasti bolo obilie. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom bol maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou. Príprava pôdy na pestovanie kukurice spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala (nahrubo), na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo (okopávalo sa, „kopčilo“). Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ (40 cm v riadku aj od seba). Každý sedliak osial kukuricou cca 20-30% pôdy, ktorú obrábal. Do kukurice sa siali aj iné plodiny. Po vysiatí sa pôda ešte občas valcovala, no nebolo to striktne dodržiavaným pravidlom. Ohŕňanie sa väčšinou vykonávalo (cca 70cm).
Súčasný stav pestovania kukurice na Slovensku
Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice, ktorý sa venoval problematike pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoju cien kukurice na trhu a spracovaniu kukurice v spoločnosti Tate & Lyle v Bolerázi. Medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenalo Slovensko výrazný pokles pestovateľskej plochy kukurice, a to až o 64 717 hektárov. Osiate plochy kukurice klesli o tretinu a úrody sú nestabilné. V roku 2021 bola kukurica na zrno pestovaná na 203 085 hektároch, priemerná hektárová úroda dosiahla 7,86 tony a celkovo bolo vyprodukovaných 1 600 000 ton zrna kukurice. V roku 2022 plochy kukurice na zrno poklesli na 176 000 hektárov, avšak pozberaná bola len zo 158 700 hektárov (pre nepriaznivý vplyv počasia), priemerná hektárová úroda dosiahla 4,3 tony a celkovo bolo vyprodukovaných iba 683 700 ton, čo bolo najmenej za posledných 15 rokov. V roku 2023 bola kukurica na zrno zberaná v Bratislavskom kraji z plochy 11 246 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 6,25 tony. V Trnavskom kraji z 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony. V Trenčianskom kraji z 4 489 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 7,51 tony. V Nitrianskom kraji z 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony. V Žilinskom kraji z 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár. V Banskobystrickom kraji z 5 156 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 8,24 tony. V Prešovskom kraji z 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony. Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton) a Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji bola vo všetkých jeho okresoch dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton. Kukurica na siláž sa v roku 2023 celkovo pestovala na 63 200 hektároch, celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, pri priemernej hektárovej úrode 31,45 tony. Pestovanie kukurice čelí veľkým výzvam, ako sú vývoj cien na svetových trhoch, problémy poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou podnikania a vplyvy klimatickej krízy. Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, čo je o 60 tisíc hektárov menej ako v roku 2021. Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť a posledné ročníky býval odsušok na úrovni 4-5 percent, ale bežne sa odsúšalo aj 10 percent. K ďalším problémom, ktoré pestovateľov demotivovali, bolo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022, pričom peňazí sa dočkali len producenti kukurice, ktorí mali zároveň živočíšnu výrobu. Nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu, pričom pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe. V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Trnavský kraj má okolo 7 ton, nitriansky 6,8 tony a košický zatiaľ 9 ton z hektára - tam najviac pršalo. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton. Avšak pri horúčavách, ktoré sme tu mali, nebude 6,9 tony zlý výsledok. Keby nebolo v júni napršalo 100 mm, úroda kukurice by nebola, možno tak 3-4 tony z hektára. Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. Júl bol pre opelenie a optimálny vývoj zrnovej kukurice kľúčový, no práve v tomto období napršalo slabých sedem milimetrov zrážok. V júli boli výrazné horúčavy a peľ uschýnal, čo sťažilo podmienky na opeľovanie. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody. Kukurica sa v tomto roku pestuje na Slovensku na výmere obdobnej ako vlani, teda na ploche asi 140 000 hektárov (ha). Od extrémne suchého roku 2022 ide o pokles o 60 000 ha. Dôvodom je nevyspytateľné počasie a zvýšené náklady na sušenie v mokrom roku. Pritom celá južná časť Slovenska až po Košice či Trebišov má ideálne podmienky na pestovanie tejto plodiny. V suchých podmienkach výrazne trpí okrem kukurice aj slnečnica a sója. Porasty cukrovej repy potrebujú vodu priebežne, nie nárazovo. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy už niektoré porasty repy Slovenska zhadzujú spodné listy.
Kedy sa kosí kukurica na siláž
So zberom kukurice na siláž sa začína na začiatku septembra. Pri silážovaní sa zberajú a režú celé, ešte zelené rastliny, pričom rezanka sa následne tlačí do silážnej jamy. Je to technológia konzervovania krmiva. Po zbere siláže bude nasledovať zber kukurice na zrno. V tomto prípade sa mláti len zrno, suchá kukuričná slama sa poreže a následne zaorie do pôdy. Siláž a kukuričné zrno sa využíva ako krmivo dojníc.
Pestovanie kukurice v záhrade
Sladké šúlky sa vo veľkom predávajú na kúpaliskách, festivaloch a rôznych iných hromadných akciách, kúpiť si ju môžete aj surovú. Kukurica cukrová je však nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám. Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy. Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Ako na to? Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia. Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Škodcovia kukurice
Na porastoch kukurice stále viac pozorujeme imága chrobákov podobných kohútikom na obilninách a mnohí pestovatelia sa aj domnievajú, že majú na kukurici kohútikov. Požerky na listoch sú tiež podobné, len čiary sú krivolaké a nekopírujú žilnatinu tak ako od kohútikov. Chrobáky sú o trochu väčšie: od 4 do 7 mm a žlto-čierno pásikavé. Je to kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera). Do feromónových lapačov lieta tento rok veľmi silne a nie je výnimkou nájsť 50-60 imág za týždeň v kvitnúcich porastoch. Hlavným zdrojom obživy tohto u nás nového škodcu, nie sú totiž listy ale kvety, konkrétne peľ na metlinách a blizny na klasoch kukurice. Na niektorých lokalitách je rozšírenie škodcu také silné, že v čase vrcholu náletu sú klasy kukurice obsypané chrobákmi a výsledok ich žeru sú kukuričné šúľky bez zŕn. Imága dokážu lietať z porastu na porast, preletia až 20-80 km za vegetáciu. Chrobák sa rozšíril v Európe zo Srbska, kde bol zaznamenaný v blízkosti Belehradu v roku 1992. Predpokladá sa, že sa dostal do Európy leteckou dopravou zo Spojených štátov amerických, kde bol v tom čase už významne rozšírený. Na Slovensku bol zaznamenaný prvýkrát v roku 1999 v okrese Dunajská Streda, prah ekonomickej škodlivosti prekonal na viacerých miestach Slovenska v roku 2004. Dnes je rozšírený v celej strednej Európe a prenikol aj do Veľkej Británie, Belgicka a Holandska. Škodlivosť kukuričiara okrem poškodenia šúľkov kukurice je aj v poškodzovaní koreňovej sústavy kukurice pri jej vzchádzaní larvami škodcu. Vývoj vlastne prebieha tak, že samičky, ktoré teraz nalietavajú do porastov kukurice sa po asi týždňovom žere spária a po ďalšom týždni kladú do pôdy vajíčka. Vajíčka kladie samička postupne asi 20 dní v malých skupinkách až ich počet dosiahne 500-1000. Vajíčka musia prekonať zimnú diapauzu aby sa z nich na budúcu jar vyliahli larvy. Liahnu sa 6-8 týždňov po zasiatí kukurice. Larvy prekonávajú 3 vývojové obdobia - instary, podobne ako pásavka zemiaková. Do rovnakej čeľade liskavkovité oba druhy patria. Počas vývoja sa larvy kukuričiara živia koreňmi mladej kukurice. Vtedy je jeho nebezpečenstvo mimoriadne veľké, lebo rastliny bez koreňov sa nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe a porast poľahne. Po čase, keď sa larvy zakuklia a prestanú žrať, kukurica regeneruje. Ak je dostatok vlahy vyženie náhradné korene a poľahnutá rastlina sa začne narovnávať, pričom steblo zostáva zdeformované do tvaru tzv. husacieho krku. Takýmto spôsobom nemusia zregenerovať všetky rastliny a tie, ktoré zostanú sú trvalo poškodené. Na jednej rastline nie je výnimočné nájsť na koreni 50-70 lariev škodcu. Larvy sú biele až žltohnedé, 1,2 až 13 mm dlhé. Škodca má jednu generáciu do roka. Kukuričiar koreňový teda škodí na kukurici v dvoch etapách: pri vzchádzaní a pri kvitnutí kukurice. Významným spôsobom eradikácie tohto škodcu je dodržiavanie integrovanej ochrany: nepestovať kukuricu na tej istej ploche po sebe, hlboká orba pomáha rozptýleniu vajíčok v pôde, zastúpenie kukurice v osevnom postupe pod 50 %, pestovať skoré hybridy kukurice aby kvitli čo najskôr, neprehusťovať porasty, insekticídne moriť osivo, aplikovať pôdne insekticídy v čase liahnutia lariev, využívať feromónové lapače na zisťovanie početnosti imág v poraste, aplikovať insekticídy proti imágam počas kvitnutia kukurice. Ak sa nevyhnete pestovaniu kukurice v monokultúre, je potrebné urobiť insekticídne ošetrenie počas vrcholu náletu imág do porastu (Opatrenie ÚKSÚP OOR/1540/2007). Kritické číslo na ošetrovanie porastov v čase výskytu imág je 3-10 imág na rastlinu v osivovej kukurici a 8-10 imág v ostatnej zrnovej kukurici. Kritické číslo sa zisťuje spočítaním dospelcov na 10 rastlinách v riadku za sebou na 5 miestach v poraste. Povolené sú pyretroidy s kontaktným a požerovým účinkom DECIS EW 50, DELTA EW 50 a FURY 10 EW. Upozorňujem: nepoužívať tieto prípravky pri teplotách nad 23°C!, nepoužívať v čase letu včiel (prípravky sú zaradené ako Vč 3-riziko prijateľné pre včely, ale len za dodržania zásady, že včely nie sú na poraste. Po veľkom výpadku kvitnúcich lúčnych porastov na Slovensku, z dôvodu kosenia lúk, sa náhradným zdrojom obživy pre včely stala kvitnúca kukurica!). Pre zisťovanie početnosti imág v porastoch kukurice máme teraz v porastoch vyvesené feromónové lapače, je doporučené pri zistení viac ako 35 imág za týždeň vysievať v budúcom roku osivo namorené prípravkom PONCHO 600 FS v TM s Peridiam EW 25001 1x za 2 roky, ktorý je autorizovaný aj na vošky a drôtovce 1x za 4 roky alebo aplikovať v čase liahnutia lariev, teda 6-8 týždňov po sejbe, pôdne insekticídy FORCE 1,5 G alebo SANTANA (autorizácia aj na drôtovce a dlhánika kukuričného) 1x za 4 roky vo všetkých druhoch kukurice: na zrno, na siláž aj v cukrovej. Ďalším škodcom, ktorého larvy sú aktívne v tomto období a ktorého početnosť vzrastá v suchých oblastiach pri extrémne vysokých teplotách, je dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis). Dospelý chrobák je 6-8 mm dlhý, sivohnedej farby, má krátky nos a lomené tykadlá. Larva je žltohnedá a dorastá do dĺžky 6-9 mm. Prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20-40 cm. Koncom apríla a začiatkom mája vylieza z pôdy a migruje. Čím vyššia teplota, tým rýchlejšie sa pohybuje po pôde, denne prejde asi 20 m, lezie iba cez deň. Po úživnom žere na burinách sa imága pária a samičky kladú vajíčka do pôdy v blízkosti kukurice v počte 150 vajíčok jednotlivo alebo v skupinkách od mája do júla. Larvy sa liahnu po dvoch týždňoch a žerú asi 2-3 mesiace. Obžierajú listy kukurice tak, že sú do nich vyhryzené nepravidelné otvory, dokážu obžrať rastliny až po bázu stonky. Kuklia sa v auguste a ešte na jeseň sa vyliahnu imága, ktoré prezimujú. Má jednu generáciu do roka. Aj tento škodca je najviac rozšírený na juhu Európy a v Stredomorí. U nás zatiaľ neboli zaznamenané významné škody, ale tohtoročné počasie je pre jeho vývoj ideálne. Imága dlhánika požierajú vtáky (vrany, jarabice, bažanty). Jeho výskyt sa zvyšuje na poliach, kde sa pestuje kukurica v monokultúre. Chemické ošetrenie sa odporúča pri počte 3-4 imága na 1 m² na jar. Na Slovensku nemáme na aplikáciu proti imágam autorizovaný žiaden prípravok. Lepšia situácia je v moridlách, kde je autorizované insekticídne moridlo CRUISER 350 FS. Zasiahnuť proti larvám môžete použitím pôdneho insekticídu SANTANA, ktorého použitie je rovnaké ako pri kukuričiarovi.
Spracovanie kukuričného strniska
Spracovanie kukuričného strniska môže byť rýchle a efektívne. Nespracovaná pôda po zbere kukurice sa môže ľahko stať domovom rôznych škodcov, burín a v neposlednom rade aj ohroziť budúcu úrodu. Každý zodpovedný poľnohospodár by preto mal myslieť na rozdrvenie pozberových zvyškov a dôslednú starostlivosť o kukuričné strnisko. Je celkom prirodzené, že pôda si v rôznych obdobiach roka vyžaduje vždy rozdielny prístup a starostlivosť. Netreba preto zabúdať ani na kukuričné strniská, ktoré si veľmi ľahko podmaní celý rad škodcov. Snáď najväčším strašiakom je vijačka kukuričná, ktorá je pomerne odolná voči rôznym insekticídom. Vhodným spôsobom spracovania kukuričného strniska, a celkovo aj zvýšenia kvality pôdy, je využitie kvalitného mulčovača, s ktorým rýchlo a efektívne rozdrvíte a zapracujete pozberové zvyšky. Dramatický nárast šírenia vijačky kukuričnej ohrozuje pestovanie kukurice už aj v našich podmienkach. Nové „bivoltine“ druhy sú schopné vytvoriť novú generáciu ešte v aktuálnom roku, pričom priame chemické alebo biologické zásahy sa prejavia až koncom júna a júla a majú len obmedzený efekt. Účinný zásah musí prebehnúť podstatne skôr. Čím dlhšie zostáva na poli nenarušené strnisko, tým hlbšie vijačka migruje. Je preto veľmi dôležité konať ihneď po zbere kukurice na siláž. Steblá musia byť rozdrvené až tesne nad koreň. Toto si vyžaduje veľmi stabilné drviace náradie. Ideálne je nasadiť mulčovač hneď za rezačku, aby neprišlo k utláčaniu stebiel odvozovými vozidlami do pôdy a boli mulčovačom rozdrvené. Takto nemá vijačka kukuričná žiadnu šancu. Ak sa steblá kukurice zaorú bez mulčovania, zvyšuje sa riziko rozšírenia hubových ochorení na následnú plodinu. Dlhé, nezmulčované steblá preto predstavujú veľké riziko. Často sa považuje zaoranie dlhých kukuričných stebiel hlboko do pôdy za vyriešenie problému. Steblá sú však v pôde „zakonzervované“. Keď je pôda v ďalšom roku spracovávaná, dostávajú sa tieto steblá späť na povrch pôdy, kde môže dôjsť k infikovaniu následnej plodiny. Pri minimalizačných technológiách sa často nasadzujú radličkové podmietače. Čím dlhšie a hrubšie budú kukuričné steblá na povrchu, tým viac hrozí, že materiál nebude do pôdy zapracovaný, ale bude len rozhodený po povrchu. To následne spôsobuje problémy so zapracovaním osiva a pri klíčení. Najväčšie riziko však spočíva v infekcii následnej plodiny, pšenice, hubovými ochoreniami rodu Fuzária. Čím lepšie je kukurica rozdrvená, tým lepší výsledok dosiahneme podmietacím náradím, pretože rastlinné zvyšky budú rovnomerne zapracované do pôdy a nebudú len rozhrabané na povrchu. Veľký výnos pri pestovaní kukurice na zrno je spojený s problémami, ktoré je potrebné vyriešiť po zbere. Viac pozornosti je potrebné venovať boju proti vijačke kukuričnej a riziku fuzáriových ochorení. Taktiež musíme sledovať organizmy spôsobujúce škvrny na listoch (Turcicum), ktoré prežívajú v staršej kukuričnej slame, keď rastie nová kukurica. Existuje však len jedno riešenie: Mulčovanie - tak intenzívne ako je to možné. Všetok materiál musí byť rozdrvený tak rýchlo ako je to možné a to tak, aby bol „stráviteľný“ pre pôdne organizmy. Ak sa intenzívne mulčovanie podarí, dochádza k okamžitému procesu rozkladu vďaka priaznivému pomeru uhlíka a dusíka v pôde. Intenzívne mulčovanie a rovnomerné rozloženie pozberových zvyškov s mulčovačmi MU-FARMER hneď po žatve zaručuje bezproblémovú prípravu pôdy. Podľa princípu: jednoducho a dobre rozdrvený materiál, ktorý je následne zapracovaný a zamiešaný do pôdy aj za často komplikovaných podmienok počas jesene. To všetko nám zaručuje presné uloženie osiva a klíčenie následnej plodiny. Väčšinou nie je dostatok času, jednotlivé operácie sa často robia na tesno a PHM sú drahé. Riešením môže byť kombinovanie pracovných operácií. Vďaka dnešným výkonným traktorom je možné mulčovače MU-FARMER namontovať dopredu aj dozadu a môže byť skombinovaný s iným náradím po starostlivom zladení (hydr. spojenie, pracovná hĺbka, potrebná prac.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid