V posledných rokoch si na Slovensku čoraz väčšiu obľubu získava losos. Ako vnútrozemská krajina už dlhodobo patríme k štátom s podpriemernou konzumáciou rybacích pokrmov, len 4,8 kg na osobu a rok. Len 35 % Slovákov jedáva rybu aspoň raz týždenne. Ryby minimálne raz do týždňa konzumuje len 14 % detí, aspoň podľa štúdie, ktorá pred rokmi mapovala stravovacie návyky žiakov základných škôl na Slovensku. Tento článok sa zameriava na výskyt lososa, jeho význam v slovenskej prírode a jeho využitie v gastronómii.
Výživové hodnoty a benefity lososa
O omega-3 a omega-6 mastných kyselinách sa asi netreba podrobnejšie rozpisovať. Najmä v prípade školákov sa často hovorí o vplyve omega-3 a omega-6 nenasýtených mastných kyselín, konkrétne tzv. DHA a EPA, na výživu mozgu, schopnosť koncentrácie, pamäti, koordinácie. Telo si ich nevie vyrobiť samo a nachádzajú sa predovšetkým v mäse tučných rýb, resp. v rybom tuku. Bolo zistené, že u detí s poruchami učenia je veľmi často prítomná znížená hladina EPA, ktorej úlohou je zabezpečiť komunikáciu medzi nervovými bunkami. Benefity však majú aj v neskoršom veku: znižujú hladinu rizikového LDL, riziko krvných zrazenín, regenerujú cievny epitel a sú tak prevenciou infarktu či mozgovej príhody. Pôsobia antidepresívne, prospievajú pokožke atď. Tieto tzv. polynenasýtené mastné kyseliny totiž musíme nevyhnutne prijímať vo forme stravy, resp. aspoň v kvalitných doplnkoch výživy, telo si ich samo nevie vytvoriť. Aj preto sa im hovorí prívlastkom esenciálne. Ich pozitívne účinky dokázalo viac ako 10-tisíc štúdií.
Jeho výhodou je fakt, že je chutný, nesmrdí po typickej rybacine a ako tučná morská ryba by mal prospievať zdraviu. Sú domácnosti, kde dokonca aj tradičného kapra nahrádzajú lososom, pričom jedným z dôvodov je menší výskyt nebezpečných kostí.
Kontroverzie okolo chovu lososov
Jedným dychom sa však šíria aj poplašné správy o škodlivosti lososov pochádzajúcich z rybích fariem. Bezpečné ryby v tomto smere sa snaží ponúkať napríklad reťazec IKEA. Losos podávaný v jej reštauráciách a obchodíku so švédskymi špecialitami pochádza z tzv. certifikovaného chovu, to znamená fariem, kde by mali rešpektovať životné prostredie. V Nórsku a vo Švajčiarsku sa tehotným a dojčiacim ženám odporúča znížiť konzumáciu tučných rýb. Nehovorí sa tu výlučne o lososoch, do danej kategórie patrí aj makrela, úhor, tuniak, sardinky či slede. Na kŕmenie sa v Nórsku pri produkcii jednej tony lososa spotrebujú necelé dve tony rýb alebo takmer 1,5 tony suchého krmiva. Krmivu môžu lososy vďačiť aj za svoju farbu. V roku 2015 v USA a tento rok aj v Kanade povolili predaj geneticky modifikovaného lososa atlantického.
Najnovší časopis D-test si zobral na mušku údeného lososa. Časopis dal v laboratóriách analyzovať desať vzoriek údených lososov (9 nórskych a 1 škótskeho) pôvodom z farmového chovu, ktoré by mali byť z pohľadu možnej kontaminácie najrizikovejšie. Autorov zaujímala v prvom rade chemická bezpečnosť z pohľadu možnej kontaminácie. Zisťovali prítomnosť 16 chemických látok, ale ani jedna sa nenašla v detekovateľnom množstve. Týkalo sa to aj merania obsahu ťažkých kovov - olovo ani kadmium sa nenašli vôbec a ortuť sa v niektorých vzorkách objavila vo výrazne podlimitnom množstve.
Prečítajte si tiež: Život v Mariánskej priekope
Dôležité z hľadiska obsahu výživovo najzaujímavejších živín, konkrétne obsahu omega mastných kyselín sú nasledujúce informácie: Údený losos pôvodom z farmového chovu by mal obsahovať okolo 0,5 % EPA A 0,9 % DHA. Vo výrobkoch boli namerané len zlomky týchto hodnôt. Podobne dopadlo zisťovanie celkového obsahu omega-3 nenasýtených mastných kyselín. Vedecké zdroje uvádzajú priemerný 2 % obsah, ale v teste sa pri jednom druhu lososa dosiahlo maximálne 1 %. Takisto sa nedarí dosahovať výživovo výhodný pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Čím väčšia je prevaha omega trojok v lososovi, tým lepšie. Chovaný losos by mal mať pomer omega-3 ku omega-6 aspoň dva ku jednej. Priemerné hodnoty testovaných vzoriek dosiahli tento pomer 0,8 ku jednej. Pritom divoký losos má 21 : 1! Lenže v obchodoch najčastejšie narazíte na lososy z fariem, ktoré produkujú tisíckrát viac lososov než rybolov. Na druhej strane - následkom nadmerného lovu divokých lososov je nežiaduce znižovanie ich populácie vo svetových moriach. Nájsť teda v obchode voľne uloveného lososa atlantického je vzácnosť.
Profesori Harris zo Standfordskej univerzity a Von Shacky z Mníchovskej univerzity skúmali 30 rokov kardiovaskulárne ochorenia a omega-3. Vyvinuli tzv. omega-3 index -systém na zistenie obsahu omega-3 mastných kyselín DHA a EPA v krvi. Zisťuje sa z krvi, ale vzorky sa dajú vyhodnotiť len v Mníchove. Tento rok v októbri uskutočnila firma Naturamed prieskum, keď dali odmerať tento index 50 dobrovoľníkom, ktorí neužívali rybí tuk v tobolkách. Všetci sa pohybovali v kritickej, resp. nepostačujúcej hladine omega trojky. S výnimkou Vianoc, keď je na tanieri tradičný kapor, Slováci konzumujú málo rýb a málo prospešných omega mastných kyselín. Aj sladkovodné ryby však majú svoju nezanedbateľnú výživovú hodnotu! Málokto pozná tzv. sumčeka afrického, ktorý je napriek svojmu názvu rybou chovanou už aj na Slovensku v rámci tzv. akvakultúrneho chovu rýb bez medikácie či chémie. Táto druhá najchutnejšia ryba v celoeurópskej gurmánskej súťaži má navyše vysoký obsah omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Vákuované filety s názvom Klárka možno nájsť napríklad v predajniach Starý Otec, od iného dodávateľa pod názvom Sumček Omega zas v sieti predajní Kaufland a v niektorých predajniach živých rýb, ochutnať ho možno vo vybraných reštauráciách.
Vyhynutie rýb na Slovensku
Keď sa povie vymieranie živočíšnych druhov, len málokto pomyslí na našu krajinu. Takéto veľké zásahy do prírody predsa malé Slovensko urobiť nedokáže, alebo áno? Pravdou je, že i naša príroda postráda niekoľko druhov zvierat, ktoré kedysi žili na Slovensku, no dnes ich tu už nenájdete. Dopátrať sa k vyhynutým a ohrozeným druhom rastlín, húb a živočíchov na Slovensku je pomerne jednoduché. Stačí si preštudovať Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska v ktorom človek nájde všetko čo potrebuje. Na Slovensku pritom vyhynulo už niekoľko druhov zvierat - 6 druhov rýb, 2 druhy cicavcov a 2 druhy vtákov, pričom desiatky ďalších patria k druhom ohrozeným.
Kedysi obyvateľ i slovenskej časti rieky Dunaj, no dnes len náš ďalší vyhynutý druh. Jeseter ruský sa po Dunaji proti prúdu dostával dokonca i na Moravu, no i tam je dnes už len legendou. Tento druh jesetera patrí k tým väčším. Jeho dĺžka dosahuje až 2 metre a hmotnosť aj 100 kg. Na Slovensku boli na začiatku 20. storočia bežné úlovky vážiace 80 až 90 kg. A príčina zníženia populácie? Typická východoeurópska ryba, ktorá sa dnes ešte stále ojedinele objaví i vo vodách Dunaja, kedysi doplávala i k Slovenským hraniciam. Jeseter hladký je od jesetera ruského o niečo menší a dorastá do maximálnej dĺžky asi 160 centimetrov. V slovenskom úseku Dunaja bol jeseter hviezdnatý vždy vzácnou návštevou, no už niekoľko rokov je u nás pokladaný za oficiálne vyhynutý druh. Pôvodne sa tento druh vyskytoval v Čiernom, Egejskom, Azovskom a Kaspickom mori a vo veľkých riekach, ktoré sa do nich vlievajú. Vyza veľká je často mylne považovaná za najväčšiu sladkovodnú rybu, čo však nie je celkom presné, pretože sa nejedná o čisto sladkovodný druh. Nič to však nemení na tom, že vyza veľká je skutočne obrovská. Najväčší jedinec vážil až 1571 kg. Vyza veľká sa dožíva i 120 rokov a dosahuje dĺžku až 8,5 metra. Tento druh sa v minulosti vyskytoval v slovenskej časti Dunaja a objavoval sa dokonca i na dolnom toku Váhu.
I keď je losos atlantický ryba, ktorá žije väčšinu svojho života v mori, dospelí jedinci počas svojho života migrujú proti prúdu riek za účelom trenia hlboko do vnútrozemia. Práve rieky a sladká voda je teda rodiskom lososov. Losos atlantický sa kedysi v hojnom počte vyskytoval i na Slovensku či v Čechách. Podobný osud ako lososa atlantického postretol na Slovensku i pstruha morského. Po prehradení riek sa už pstruh za cieľom trenia do našich riek nedostane, a tak sa musíme „uspokojiť“ s nemigrujúcim druhom, a teda pstruhom potočným. Medzi kriticky ohrozené druhy rýb na našom území patrí celkom 6 druhov.
Prečítajte si tiež: Vplyv parazitov na zdravie človeka
Takmer štvrtine sladkovodných rýb na svete hrozí vyhynutie v dôsledku globálneho otepľovania, nadmerného rybolovu a znečistenia. Vyplýva to z prvého hodnotenia červeného zoznamu Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN).Takmer pätina všetkých ohrozených sladkovodných druhov je priamo ovplyvnená zmenou klímy. Napríklad poklesom hladiny vody, zmenou ročných období a pohybom morskej vody pozdĺž riek, píše The Guardian. Z najnovšieho hodnotenia tiež vyplýva, že lososy atlantické a korytnačky zelené sú čoraz viac ohrozené.Losos atlantický, kedysi bežný a klasifikovaný druh, je teraz na Červenom zozname IUCN ako takmer ohrozený. Jeho celosvetová populácia klesla o 23 percent.Ryba, ktorá žije v sladkej aj slanej vode, bola postihnutá rozsiahlym úbytkom biotopov.
Rybolov na Slovensku
Rybolov je na Slovensku obľúbenou aktivitou, ktorá spája relax, zábavu a možnosť dosiahnuť pozoruhodné úlovky. Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie.
Slovensko, krajina bez prístupu k moru, sa môže pochváliť bohatým a rozmanitým svetom rýb vo svojich riekach, jazerách a priehradách.Tieto vody poskytujú domov pre širokú škálu druhov, od malých pstruhov v horských potokoch po majestátne sumce v hlbokých priehradách. Slovenské vody ponúkajú jedinečné príležitosti pre rybárov, milovníkov prírody a všetkých, ktorí si cenia biodiverzitu a ekologickú rovnováhu.
Losos je hovorový názov pre niektoré druhy rýb z čeľade lososovité (Salmonidae), najmä z rodov Salmo a Oncorhynchus. Najčastejšie sa týmto názvom označujú druhy ako losos atlantický (Salmo salar) a rôzne druhy lososov pacifických (Oncorhynchus spp.). Slovo losos sa používa na označenie ryby ako živočícha, ale aj mäsa z tejto ryby, ktoré je cenené pre svoju chuť a nutričnú hodnotu. Slovo losos je podstatné meno mužského rodu, neživotné.Slovo losos má pravdepodobne staroslovanský pôvod. Pochádza zo slova *loso, ktoré malo podobný význam. Predpokladá sa, že toto slovo má indoeurópsky pôvod, avšak presný etymologický koreň je neistý.
Najväčšie ryby Slovenska
Slovenské vody sú domovom niekoľkých druhov rýb, ktoré dosahujú úctyhodné rozmery. Medzi najväčšie patria:
Prečítajte si tiež: Ako dlho žijú Betty?
- Sumec západný (Silurus glanis): Kráľ slovenských vôd
- Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Tradičná vianočná ryba
- Šťuka severná (Esox lucius): Dravý predátor rybníkov
- Hlavátka podunajská (Hucho hucho): Vzácny a chránený druh
Je dôležité poznamenať, že presné údaje o najväčších ulovených rybách sa môžu líšiť a závisia od konkrétnych záznamov a evidencií rybárskych organizácií.
Sumec západný: Kráľ slovenských vôd podrobnejšie
Sumec západný (Silurus glanis) je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe. Široká nízka hlava prechádza nenápadne do pretiahnutého tela, kryté slizkou kožou bez šupín. Rozoklaná tlama je vybavená dvomi dlhými chrupavčitými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími v čeľusti dolnej. Slúžia ako chemoreceptory a sú v nich chuťové bunky.
Najväčší sumec na Slovensku bol ulovený v Sekuliach na Šutrovni. Obrovský sumec mal 274 cm a 109 kg. Rybárovi trvalo 3 hodiny, kým ho s pomocou ďalších rybárov vytiahol z vody.
Zaujímavý úlovok sumca bol aj v Kozárovciach. Gabriel Kovančík a Matúš Nemec zažili nezabudnuteľnú rybačku, keď chytili 65 kilogramov vážiaceho a 213 centimetrov dlhého sumca. S rybou sa pasovali dve hodiny, kým ju dostali do loďky.
Rybárovi Milanovi Dudášovi sa podarilo uloviť na výpustnom kanáli Zemplínskej šíravy vyše dvojmetrového sumca, ktorý vážil 44 kilogramov. S rybou zápasil vyše 45 minút.
Podľa Vladimíra Šaffu z MsO SRZ, Šírava ukrýva ešte väčšie kapitálne úlovky, s jedincami vážiacimi vyše 50 kíl a merajúcimi viac ako 2,5 metra. Sumce sa zdržujú na dne v hlbinách a sú aktívne najmä v noci, hoci na jar po prezimovaní lovia aj cez deň. Ich potravou sú najmä ryby, ale aj vtáky.
Kapor obyčajný: Tradičná vianočná ryba
Kapor obyčajný je ďalšou z väčších rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku. Hoci divoké formy kapra pochádzajú z úmoria Čierneho a Kaspického mora, vyšľachtené druhy sa bežne chovajú v rybníkoch. Kapor je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej vianočnej večere a je známy svojou kostnatosťou.
Kapor je teplomilná ryba, ktorej vyhovuje teplota vody medzi 18 a 28 °C. Je to všežravec, ktorý sa živí planktónom, bentosom, obilninami, strukovinami a kŕmnymi zmesami. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom a v našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Môže sa dožiť viac ako 40 rokov a dosiahnuť hmotnosť viac ako 30 kilogramov.
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi.
Šťuka severná: Dravý predátor
Šťuka severná je dravá ryba, ktorá sa vyskytuje v mnohých slovenských vodách. Je známa svojou agresivitou a schopnosťou uloviť korisť, ktorá je často rovnako veľká ako ona sama.
Rybár pri prečesávaní vody na plytčine pri ostrovčeku zažil okamžitý záber a vytiahol šťuku, ktorá merala 133 cm a vážila 26,7 kg. Šťuka, ktorá sa zapísala na prvé miesto svetových rekordov, merala 133 cm a vážila 26,7 kg.
Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to dravá stanovištná ryba, ktorá väčšinu dňa trávi ukrytá vo svojom teritóriu, odkiaľ vyráža na lov. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť.
Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode. Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov. Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.
Šťuka sa neresí skoro na jar, keď teplota vody dosiahne 6-9 °C. Samička kladie ikry na rastlinný podklad a plôdik sa živí zooplanktónom, neskôr prechádza na konzumáciu menších rýb. Šťuka je absolútny dravec a kanibalizmus je bežný najmä u plôdika.
Hlavátka podunajská: Kráľovná slovenských vôd
Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy. Obýva čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu sa darí udržiavať a obnovovať stavy hlavátky v riekach. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu.
Najväčšia hlavátka ulovená na Slovensku vážila vyše 30 kilogramov a merala viac než 140 centimetrov.
Vyza veľká: Kedysi aj v slovenských vodách
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.
Základné údaje o vyze
| Parameter | Priemerná hodnota | Obvyklé maximum | Rekordné hodnoty |
|---|---|---|---|
| Dĺžka | 150 až 300 cm | do 500 cm | asi 850 cm |
| Hmotnosť | 30 až 200 kg | do 1000 kg | okolo 2500 kg |
Význam revitalizácie mokradí pre rybolov
Revitalizácia mokradí má zásadný význam pre zachovanie a podporu biodiverzity, vrátane rybej populácie. Mokrade slúžia ako prirodzené filtre vody, znižujú riziko povodní a poskytujú životný priestor pre mnohé druhy rastlín a živočíchov.
Príkladom úspešnej revitalizácie je Chránená prírodná rezervácia Žitavský luh neďaleko Vrábeľ, kde sa po novom dostáva voda do vzácnych mokradí ľahšie a prirodzenejšie.
Okrem revitalizácie mokradí je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom ochrany prírody, ako je odstraňovanie inváznych rastlín (napr. bolševník obrovský) a riešenie problémov so suchom.
Ochrana a podpora hlavátky podunajskej nie je len úlohou odborníkov, ale aj nás všetkých, ktorí si vážime prírodu a pestrosť našich vôd.
Ďalšie zaujímavé druhy rýb
Okrem vyššie uvedených druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších zaujímavých rýb, ako napríklad:
- Amur biely: Kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami.
- Lipeň tymianový: Pekne sfarbená lososovitá ryba, charakteristická pre podhorské potoky.
- Lieň: Má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi.
- Mieň sladkovodný: Ryba, ktorá kladie najviac ikier spomedzi rýb žijúcich na Slovensku, až 3 milióny.
- Mrena severná: Ryba, ktorá dobre žije v silnom prúde väčších tokov.
- Pstruh potočný: Ryba, ktorá dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h a žije v čistej studenej vode bohatej na kyslík.
- Pstruh dúhový: Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania.
- Sivoň americký: Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním.
- Úhor európsky: Ryba, ktorá pripomína skôr hada ako rybu a v čase neresenia tiahne z riek cez Atlantický oceán až k Bermudám.
- Zubáč: Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch.
Chránené druhy rýb na Slovensku
Slovensko si uvedomuje dôležitosť ochrany svojich vodných ekosystémov a rýb, ktoré v nich žijú. Medzi chránené druhy patria:
- Blatniak tmavý (Umbra krameri)
- Čík európsky (Misgurnus fossilis)
- Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni)
- Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser)
- Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus)
- Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii)
- Jeseter jadranský (Acipenser naccarii)
- Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii)
- Jeseter veľký (Acipenser sturio)
- Kolok rhônsky (Zingel asper)
- Kolok veľký (Zingel zingel)
- Kolok vretenovitý (Zingel streber)
- Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi)
- Mihuľa potočná (Lampetra planeri)
- Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae)
- Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi)
- Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus)
- Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica)
- Sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchu)
Dôležitosť ochrany rýb a ich biotopov
Je dôležité si uvedomiť, že populácie mnohých druhov rýb na Slovensku sú ohrozené v dôsledku znečistenia vody, straty biotopov a nadmerného rybolovu. Preto je nevyhnutné prijímať opatrenia na ochranu rýb a ich životného prostredia. Medzi tieto opatrenia patrí:
- Zlepšovanie kvality vody v riekach a jazerách.
- Obnova prirodzených biotopov rýb.
- Regulácia rybolovu a ochrana ohrozených druhov.
- Podpora environmentálneho vzdelávania a osvety.
Slakovodné ryby ako potravina
Sladkovodné ryby sa považujú za jednu z najstarších potravín na svete. Už pred niekoľkými tisícročiami ich chytali a potom sušili, aby ich zakonzervovali na dlhé pochody. Dnes sa sladkovodné ryby väčšinou profesionálne chovajú v chovných akváriách. Sladkovodné ryby majú svoju sezónu predovšetkým na jeseň. Keďže sa chovajú väčšinou v chovných nádržiach, sú v predaji po celý rok. Po vylovení sa sladkovodné ryby dostávajú buď čerstvé alebo priemyselne zabalené priamo do obchodov. Od rybacej polievky až po grilovanú či marinovanú rybu, sladkovodné ryby sú už neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálneho lístka.
Bez ohľadu na spôsob prípravy je prvým krokom vždy ich čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí. Rybie pokrmy sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Poskytujú esenciálne aminokyseliny, takzvané stavebné kamene proteínov, a sú dobrým zdrojom cenných omega 3 mastných kyselín. Tie sú olejom pre motor nášho tela. Podporujú veľa telesných funkcií a chránia srdce.
Ako rozpoznať čerstvú rybu? Oči musia byť číre a nezakalené. Ak ich mierne stlačíte, mali by byť pružné a mali by sa poddať iba mierne. Rozhodujúca je aj farba kože. Musí mať svoje prirodzené sfarbenie a musí sa mierne lesknúť. Nesmie mať žiadne poškodenia, pretože tu sa môžu mimoriadne rýchlo množiť baktérie. U čerstvých rýb je koža potiahnutá priehľadným slizom.