Ján Hus, významný český teológ, kazateľ a reformátor, sa narodil v južných Čechách v Husinci, v roku 1369. Zomrel v Kostnici (Nemecko) 6. júla 1415. Jeho život a dielo mali hlboký dosah na náboženské, kultúrne a politické pomery v Čechách a v celej Európe.
Raný život a štúdium
Ján Hus sa narodil v Husinci pri Prachaticiach, v južných Čechách. Hoci sa tradične uvádza rok 1369 ako rok jeho narodenia, najnovšie vedecké bádania ho považujú za pochybný. Odborníci na základe rôznych prameňov usudzujú, že sa narodil medzi rokmi 1364 a 1376. V mladom veku sa presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné.
V Prahe študoval na Karlovej univerzite, kde v roku 1393 získal titul bakalára umení a v roku 1396 titul magistra slobodných umení. V roku 1400 bol vysvätený za kňaza. Po skončení štúdia na pražskej univerzite sa stal majstrom slobodných umení (vysokoškolským učiteľom).
Pôsobenie na Karlovej univerzite a v Betlehemskej kaplnke
V univerzitnom živote bol Hus silným stúpencom Čechov. Univerzita bola organizovaná podľa tzv. akademických národov na český, poľský, saský a bavorský. Vo filozofickom spore o univerzálie stál na strane filozofických realistov a bol výrazne ovplyvnený spismi Johna Wyclifa. Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wyclifových téz, Hus preložil Wyclifov „Trialogus“ do češtiny a pomáhal pri jeho šírení.
V rokoch 1402-03 sa stal rektorom univerzity. Zhruba v tej istej dobe bol vymenovaný za kazateľa v novo postavenej Betlehemskej kaplnke v Prahe v Starom Meste. Jeho kázne v Betlehemskej kaplnke si získali veľkú popularitu medzi pražskými obyvateľmi českej národnosti. Vo svojich kázňach vyčítal cirkevný a svetský feudalizmus, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal, že iba spravodliví a ctnostne žijúci pán môže poddaným vládnuť. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl v bohatstve cirkevných hodnostárov. Husov program nápravy kresťanstva sa tešil sympatiám na kráľovskom dvore Václava IV., v politický vplyvných kruhoch českej šľachty i medzi pražskými obyvateľmi českej národnosti, ktorým sa páčilo oslabenie politických pozícií duchovenstva.
Husove reformné snahy a konflikt s cirkvou
Hus ako kňaz kritizoval úpadok cirkvi, v dôsledku čoho od roku 1408 začali prichádzať na neho prvé žaloby zo strany kňazstva. Z kazateľnice ostro kritizoval morálku duchovenstva, biskupov a pápežstva, čím sa aktívne zapojil do hnutia za reformu Cirkvi in capita et membris.
Arcibiskup Zbyněk bol k Husovi tolerantný, podporil ho vymenovaním za kazateľa na bienálnej synode. Pápež Inocent VII. však arcibiskupovi (24. júna 1405) nariadil prijať opatrenia proti Wyclifovým bludom, najmä proti doktríne impanácie v Eucharistii. Arcibiskup vyhovel a vydal synodálny dekrét proti týmto omylom - zároveň zakázal akékoľvek ďalšie útoky na duchovenstvo. V nasledujúcom roku (1406) priniesli dvaja českí študenti do Prahy dokument s pečiatkou Oxfordskej univerzity, ktorý Wyclifa oslavoval a Hus ho z kazateľnice triumfálne prečítal.
V roku 1408 dostal Zbyněk list od Gregora XII., v ktorom stálo, že Svätý Otec je informovaný o ničím nehatenom šírení Wyclifovej herézy, a najmä o sympatiách kráľa Václava k týmto sektárom. To podnietilo kráľa k prijatiu opatrení proti wyclifovcom a na univerzite to vyvolalo túžbu očistiť sa od podozrenia z herézy. Na júnovej synode univerzita nariadila odovzdať všetky Wyclifove spisy arcibiskupskej kancelárii na opravu. Hus vykonal tento príkaz, pričom vyhlásil, že odsudzuje akékoľvek chyby, ktoré tieto spisy obsahujú.
Zhruba v tej istej dobe vypukol nový, na národnostnej báze založený spor. Kráľ súhlasil s plánom „neutrality“, ktorý navrhli secesionisticki kardináli na koncile v Pise a snažil sa ho presadiť aj na univerzite. Česi sa pridali k jeho želaniam, ale tri ďalšie akademické „národy“ odmietli. Kráľ následne dekrétom (18. januára 1409) nariadil, že na univerzitných zhromaždeniach budú mať Česi tri hlasy, pričom ostatné „národy“ budú mať len jeden. V dôsledku toho veľký počet nemeckých magistrov a študentov (čísla sa rôznia od 5 000 až 20 000) opustil Prahu a odišiel do Lipska, Erfurtu a ďalších univerzít na severe. Kráľ teraz zakázal komunikáciu s Gregorom XII. a zasiahol proti tým, ktorí jeho zákaz ignorovali.
V reakcii na kráľov postup uvalil arcibiskup na Prahu a jej okolie interdikt, čo viedlo k strate pozícií a majetku mnohých verných kňazov. Husa, ktorý sa znovu stal rektorom univerzity, arcibiskup obvinil z wyclifovských tendencií a na obvinenie Rím reagoval bulou z 20. decembra 1409, ktorou Alexander V. nariadil arcibiskupovi zastaviť akékoľvek kázanie okrem katedrál, kolegiátnych, farských a kláštorných kostolov a zabezpečiť, aby boli Wyclifove spisy stiahnuté z obehu. V súlade s bulou arcibiskup na synode v júni 1410 nariadil Wyclifove spisy spáliť a obmedzil kázanie na vyššie uvedené kostoly. Hus proti tomu z kazateľnice vystúpil a so svojimi sympatizantmi z univerzity poslal pápežovi Jánovi XXIII. protest. Dňa 16. júla 1410 ho arcibiskup exkomunikoval.
Hus, ktorého kráľ chránil, pokračoval v agitácii a podpore Wyclifovho učenia, ale na konci augusta bol predvolaný, aby sa osobne dostavil pred pápeža. Požiadal pápeža, aby mu osobnú návštevu odpustil a poslal zástupcov, ktorí by ho zastupovali. Vo februári 1411 bola proti nemu vyhlásená exkomunikácia a 15. marca bola zverejnená vo všetkých pražských kostoloch. To viedlo k novej eskalácii problémov medzi kráľom a arcibiskupom, v dôsledku čoho Zbyněk opustil Prahu a vybral sa k uhorskému kráľovi Žigmundovi. Na ceste však 23. septembra zomrel.
Hus medzitým otvorene obhajoval Wyclifa a to najmä proti Johnovi Stokesovi, licenciátovi z Cambridge, ktorý pricestoval do Prahy a tvrdil, že v Anglicku je Wyclif považovaný za heretika. Hus rovnako ostro zaútočil na bulu (9. septembra a 2. decembra 1411), v ktorej Ján XXIII. vyhlásil odpustky pre všetkých, ktorí by prispeli na krížovú výpravu proti Ladislavovi Neapolskému. Hus a jeho spoločník Hieronym Pražský vyburcovali univerzitu a obyvateľstvo proti pápežskej komisii, ktorá s oznamom o odpustkoch prišla do Prahy, a jej členovia boli vystavení rôznym urážkam.
Správa o týchto udalostiach podnietila rímske autority k ráznej akcii. Nielenže bola exkomunikácia proti Husovi opätovne potvrdená, ale bol vyhlásený automatický interdikt nad každým miestom, kde sa práve nachádza. Nakoniec pápež nariadil Husovo uväznenie a zničenie Betlehemskej kaplnky. Tento príkaz nebol splnený a Hus na konci roku 1412 opustil Prahu a uchýlil sa na Kozí hrádok na juhu krajiny.
Pobyt v exile a literárna činnosť
Pod hrozbou zákazu slúženia bohoslužieb odišiel Jan Hus v novembri roku 1412 z Prahy do vyhnanstva na Kozí Hrádek. Tu napísal svoje hlavné dielo „De ecclesia“ (O cirkvi). Keďže kráľ nesplnil pápežský edikt, Hus sa vrátil do Prahy koncom apríla 1414 a vyvesil na steny Betlehemskej kaplnky svoju rozpravu „De sex erroribus“ (O šiestich chybách, čes. O šesti bludech). Z toho a z „De ecclesia“ vybral Ján Gerson množstvo tvrdení, ktoré predložil arcibiskupovi Konrádovi (bývalému olomouckému biskupovi) s upozornením na ich heretický charakter.
Počas svojho pobytu v exile dokončil svoj rozsiahly spis "Výklad viery, desatera božieho, přikázanie a motliby páně". V nasledujúcom roku tam napísal ďalšie diela, medzi nimi napríklad "O svatokupectví", či "O církvi = De ecclesia".
Kostnický koncil a Husova smrť
V novembri bol zvolaný koncil v Kostnici a Hus, pod tlakom kráľa Žigmunda, sa rozhodol predstúpiť a vysvetliť svoju doktrínu. Jedenásteho októbra 1414 sa Jan Hus vydal na cestu do Kostnice a prišiel tam 3. novembra. Kráľ Žigmund, zaručil Husovi bezpečnú cestu do Kostnice a späť. Husov život sa skončil dňa 6. júla 1415 , zatiaľ čo jeho druh Jeroným Pražský zomrel 30. mája 1416.
O 25 dní bol Hus predvolaný pred kardinálov a krátko na to uväznený. V máji požiadalo české a moravské panstvo o vypočutie Husa. V júni bol Hus verejne vypočutý, potom jeho spisy odsúdené. Prvého júla 1415 bol Hus naposledy pred kardinálskym zborom. Keďže neodvolal svoje učenie, bol koncilom v Kostnici 6. júla 1415 odsúdený na smrť upálením. Ešte na popravisku mu ponúkli odvolanie, Jan Hus ho však odmietol a tak hranicu zapálili. Zomrel v Kostnici - Konstanz na juhovýchode Nemecka - 6. júla 1415.
V Kostnici bol súdený, odsúdený a 6. júla 1415 upálený na hranici. Rovnaký osud postihol aj Hieronyma Pražského 30. mája 1416.
Husov prínos k českému jazyku a kultúre
Významne sa zaslúžil o zavedenie diakritiky do českého pravopisu, čím prispel k rozvoju českého jazyka. Medzi jeho najvýznamnejšie diela a prínosy patria kázania v češtine, reformné spisy a zavedenie diakritiky do českého pravopisu, ako aj významný príspevok k prekladu Biblie do ľudového jazyka. Hus výrazne ovplyvnil nielen náboženský život, ale aj českú kultúru a jazyk, keďže sa stal priekopníkom v šírení vieroučných myšlienok dostupných širokej verejnosti v rodnom jazyku. Husova česky komponovaná díla vznikla z většiny v krátkém období let 1412-1415 a představují jazykově jednolitý celek.