Jozef Gregor Tajovský je významný slovenský spisovateľ obdobia realizmu, ktorý sa vo svojej tvorbe často venoval zobrazeniu života dedinského ľudu a kritickým sociálnym pomerom v spoločnosti. Jeho poviedky pre deti, vrátane poviedky "Na chlieb" a "Horký chlieb", nie sú len jednoduchými príbehmi, ale hlbokými sondami do života chudobných a ich každodenného zápasu o prežitie.
Jozef Gregor Tajovský - Život a dielo
Jozef Gregor Tajovský sa narodil v roku 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Jeho otec bol remeselník a Jozef vyrastal ako najstarší z desiatich detí. Výchovu mu poskytol starý otec, ktorý ho oboznámil so základnými mravnými a sociálnymi hodnotami, ktoré sa neskôr prejavili aj v jeho literárnej tvorbe. Časť svojej tvorby venoval práve starému otcovi.
Študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a päť rokov pôsobil ako učiteľ. Kvôli nezhodám s vrchnosťou a pre svoje národné presvedčenie však učiteľstvo v roku 1898 zanechal a odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Tu pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal vplyv na jeho tvorbu. Po návrate pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Rumunsku. Oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová. Počas 1. svetovej vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom.
Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie. Sú napísané v 1. osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na ich dokumentárnosť - štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok (často vstupuje do deja i on sám). Rozprávanie autora vyvoláva ilúziu ústneho podania, má často anekdotický charakter a koncentruje sa okolo určitej postavy. To všetko umožnilo Tajovskému v plnej miere využiť spôsob ľudovej hovorovej reči.
Medzi jeho ďalšie významné diela patria:
Prečítajte si tiež: Hĺbka Jozefa Maka
- Maco Mlieč
- Horký chlieb
- Apoliena
- Mamka Pôstková
- Do konca
- Statky-zmätky
Poviedka "Na chlieb": Zápas o prežitie
Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského, vydaná v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá, zachytáva ťažký život dedinského ľudu a poukazuje na kritické sociálne pomery v spoločnosti. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909. Poviedka, ktorú ilustroval Jozef Vrtiak, má 184 strán a je súčasťou edície "Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ".
Literárny druh a žáner:
- Literárny druh: Epika
- Literárny žáner: Poviedka
Téma poviedky:
Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Hlavnou témou je zúfalý zápas chudobných ľudí o prežitie a ich snaha zabezpečiť si aspoň základné životné potreby.
Dej poviedky:
Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na ,chlebové‘ zmenky. Takto sa vybral požičať peniaze aj jeden muž. V prvej banke nepochodil a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal direktorovi.
Direktor sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorí sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal ,nie‘, nepovolená.
Po dvoch-troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje ,nie‘ na ,áno‘. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky.
Prečítajte si tiež: Jozef Hlad a Slovensko
Hlavné postavy:
- Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
- Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu. Je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti. Chce sa zachrániť spolu so svojou rodinou pred biedou na dedine a tak odchádza do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.
Poviedka "Horký chlieb": Obetavosť matky
Poviedka "Horký chlieb" je ďalším dielom Jozefa Gregora Tajovského, ktoré zobrazuje ťažký život a obetavosť matky pre svoje deti. Príbeh vdovy Mary Turjanky je silným svedectvom o láske a odhodlaní v ťažkých životných podmienkach.
Literárny druh: EpikaLiterárny žáner: Poviedka
Téma:Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Hlavná postava:Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Dej:V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi- Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu.,,Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.“
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom. Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom.
Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Prečítajte si tiež: Hudobný svet Jozefa Guláša
Idea:Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Obraz chleba v Tajovského tvorbe
Chlieb v tvorbe Jozefa Gregora Tajovského nie je len potravinou, ale symbolom základnej životnej potreby, prežitia a ťažkej práce. V poviedkach "Na chlieb" a "Horký chlieb" sa chlieb stáva ústredným motívom, ktorý odráža biedu, chudobu a obetavosť ľudí.
V poviedke "Na chlieb" je chlieb cieľom, pre ktorý je muž ochotný podstúpiť ponižujúce jednanie v banke a prosiť o pôžičku. Je to symbol nádeje na prežitie pre jeho deti. V poviedke "Horký chlieb" predstavuje chlieb ťažko zarobenú odmenu za nočnú prácu vdovy, ktorá sa obetuje pre svoje deti. Je to však zároveň aj "horký" chlieb, pretože je vykúpený jej zdravím a strachom o deti.
Maco Mlieč - obraz sluhu
Maco Mlieč - poviedka, je jednou z najlepších Tajovského dedinských próz. Zachytáva životný osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Maco bol od mladosti sluhom u bohatého richtára. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že celý život pracoval zadarmo, ba dokonca si zničil i zdravie. Poviedka sa končí paradoxom - Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že ešte on mu je dlžný trinásť zlatých. Macovi sa veľmi uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze riadne dal pochovať. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Celá dedina ho chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, „že však ha mal za čo pochovať“.
Apoliena - Ťažký osud dievčaťa
Apoliena - 15 ročná Apoliena z rovnomennej poviedky je slabá od hladu a hluchá od bitky otca - alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako - tak naje, ale i tu si užije dosť trápenia od pani majstrovej a učňov a napokon musí službu pre hluchotu opustiť.
Mamka Pôstková - Obetavá matka
Mamka Pôstková - poviedka. Mamka Pôstková mala tiež ťažký život. Mala za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, a často prepil i tých pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku pomáhala svojej neveste živiť deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala i perinu, aby mohla pôžičku splatiť a pokojne zomrieť.
Do konca - Filozofia starého otca
Do konca - v poviedke opísal Tajovský smrť starého otca. Je to majstrovsky napísaná poviedky. V skratke rekonštruuje životné osudy starého otca i jeho náhľady a vnútorný svet. Zobrazuje ho v rôznych životných situáciách, rozvádza jeho humorné i vážne úvahy, jeho figliarstvo a dôvtip, ale najmä jeho ľudskosť, sebaobetavosť a lásku k práci. Životnou filozofiou starého otca bola práca až do konca života.