Jednoročné drobné ovocie: Druhy a pestovanie

Rate this post

Pestovanie drobného ovocia je obľúbená činnosť záhradkárov, pretože vyžaduje minimálny priestor, väčšina druhov je úrodná a nenáročná na pôdu a klimatické podmienky. Plody sú atraktívne, chutné a majú vysokú nutričnú hodnotu. V tomto článku sa zameriame na pestovanie jednoročného drobného ovocia, s dôrazom na rez, výsadbu a ochranu rastlín.

Rez bobuľovín

Pri bobuľovinách rozlišujeme dva termíny rezu: po zbere a v zimnom období. Rezom regulujeme rast, vitalitu rastlín, množstvo a kvalitu úrody.

Ríbezľa čierna

Cieľom rezu pri čiernych ríbezliach je vytvorenie presvetlenej koruny, ktorá bude bohato rodiť v celom svojom objeme. Ideálny mesiac na rez je január, kedy ešte výhonky nie sú narašené. Po vypučaní listov bude energia kra prúdiť už iba do perspektívnych výhonov. Čierna ríbezľa sa vyznačuje pomerne skorým pučaním a oneskorený zimný rez by mohol spôsobiť problémy s hojením rán.

Odstraňujeme konáriky, ktoré sú staršie ako tri roky, čím udržujeme rastlinu zdravú a vitálnu. Na čiernej ríbezli by nemali byť výhony staršie ako 4 roky. Čierna ríbezľa rodí na najmladších, jednoročných výhonoch, ktoré odlíšime podľa svetlého sfarbenia. Pri reze vyberieme staršie výhony, najmä z vnútornej časti koruny, aby sme dosiahli dobré presvetlenie kra. Tie následne odstraňujeme pri povrchu pôdy. Ak by sme takýto rez nevykonávali pravidelne, časom začne vnútorná časť koruny vysychať vplyvom nedostatku svetla. Odstraňujeme tiež všetky krížiace sa a zahusťujúce výhony.

Ak sa počas minulej sezóny objavili na ríbezliach alebo egrešoch vošky, pokrútené konce mladých výhonov je dobré pri zimnom reze zakrátiť. Odstránené časti výhonov je nevyhnutné zlikvidovať, napríklad spáliť.

Prečítajte si tiež: Tipy pre chutnú tortu pre ročné dieťa

Ríbezľa červená a biela

Pre červenú a bielu ríbezľu je charakteristické, že rodia na dvojročnom dreve. Ker by mal mať zhruba 12 až 15 výhonov. Ak je ker ríbezle príliš prehustený, pri zimnom reze odstránime všetky prestarnuté, križujúce a zahusťujúce výhony na konárový krúžok. Platí zásada, že najstaršie drevo, ktoré sa na červených a bielych ríbezliach nachádza, by malo byť 5 ročné.

Pri letnom reze akéhokoľvek druhu ríbezlí odstraňujeme z krov všetky vyrodené, alebo prestarnuté výhonky, ale aj tie, ktoré sú mechanicky poškodené, či napadnuté voškami. Rez musí byť čistý, pričom využívame rez na konárový krúžok, alebo rez na prevod na vhodný silný výhonok.

Egreš

Poznáme množstvo obľúbených odrôd egrešov, ktoré v posledných rokoch trpia následkom napádania americkej múčnatky. V prípade takýchto odrôd, ktoré nie sú voči americkej múčnatke rezistentné, sa odporúča pri zimnom reze zakrátiť konce výhonkov, na ktorých sa huba najčastejšie vyskytuje. Každý výhon môžeme skrátiť zhruba o 5 cm. Po tomto úkone je dobré odstrihnuté časti spáliť. Egreše môžeme pred touto nepríjemnou chorobou, ktorá znehodnocuje úrodu chrániť aj rezom, ktorého cieľom by malo byť dobré presvetlenie koruny.

Pri odrodách, ktoré sú voči americkej múčnatke rezistentné sa snažíme rezom regulovať správne rozložený tvar koruny, odstraňujeme všetky krížiace sa a zahusťujúce výhony. Či už sa jedná o odrodu rezistentnú, alebo nie, platí, že ker by mal mať maximálne 8 až 10 výhonov, aby sme zaistili správny pestovateľský tvar, dobré presvetlenie kra, ale aj kvalitu úrody. Pri letnom reze odstraňujeme všetky vyrodené, prestarnuté alebo poškodené výhonky.

Maliny a černice

Výhodou malín a černíc je, že si vystačia s rezom po uplynutí zimných mrazov, ktorým si zabezpečíme vhodný tvar a dobrú úrodu. Černice navyše správnym rezom ochránime pred výskytom nežiadúcich plesní, ktoré znehodnocujú úrodu. Černice sú charakteristické vysokou vitalitou rastu. Tú môžeme pozorovať na jednoročných výhonoch, ktoré dokážu za jednu sezónu narásť aj o niekoľko metrov. Pri reze odstránime všetky odrodené konáre, takisto aj všetky neperspektívne a poškodené výhony. Na rastline ponechávame maximálne 6 až 8 výhonkov. Postranné výhonky následne skracujeme na 20 až 30 cm, čím dosiahneme dobrú kvalitu úrody. Rez černíc je nevyhnutné vykonávať každoročne.

Prečítajte si tiež: Jednoročná zelenina pre začiatočníkov

Pri malinách rozlišujeme dva druhy, a to raz rodiace a remontantné odrody. Jedenkrát rodiace odrody malín sa vyznačujú tým, že v prvom roku vytvoria výhon, ktorý následne v druhom roku zarodí. Po odrodení týchto výhonov pristúpime k ich odstráneniu na úroveň pôdy. Mladé jednoročné výhony skrátime na cca 120 cm. Jeden raz rodiaca je napríklad obľúbená odroda ´Rubín´. Remontantné odrody rodia už v prvom roku. Pri týchto odrodách je starostlivosť z pohľadu rezu veľmi jednoduchá, pretože si vystačíme s pokosením porastu každú jar. Medzi takéto odrody patria napríklad ´Polka´, ´Poľana´, ´Medea´ alebo ´Pokusa´.

Výber a výsadba malín a černíc

Pri výbere vhodnej odrody maliny do záhrady je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Základné rozdelenie odrôd je na jedenkrát rodiace (letné) a viackrát rodiace (remontantné). Jedenkrát rorodiace maliny prinášajú úrodu v prvej polovici leta a plodia na dvojročných výhonkoch. Sú vhodné pre záhradkárov, ktorí chcú získať bohatú úrodu naraz, napríklad na zaváranie. Viackrát rodiace (remontantné) maliny začínajú rodiť v strede leta a pokračujú až do jesene, pričom plodia na jednoročných výhonoch. Tieto odrody sú ideálne pre tých, ktorí chcú dlhé obdobie čerstvého ovocia a jednoduchší rez. V chladnejších oblastiach sa viac osvedčujú jedenkrát rodiace odrody, ktoré dozrievajú skôr.

Maliny sú svetlomilné rastliny, ktorým najviac vyhovuje slnečné stanovište chránené pred silnými vetrami. V tieni býva znížená tvorba kvetov, predlžujú sa vzdialenosti medzi listami, a rastliny sú náchylnejšie na hubové ochorenia. Ideálne bývajú aj svahy s miernym sklonom, kde je zabezpečený odtok prebytočnej vody. Pestovateľ by mal zvážiť, či chce zberať úrodu raz za sezónu, alebo uprednostní remontantné odrody s opakovaným rodením od leta až do jesene. Kombináciou oboch typov možno zabezpečiť kontinuálnu úrodu od júna až do októbra. Odporúča sa tiež výsadba na miestach, kde sa aspoň 5 rokov nepestovali maliny ani príbuzné druhy.

Pred výsadbou pôdu dôkladne prekypríme do hĺbky 30-40 cm. Odstránime všetky trváce buriny, najmä pýr plazivý a pupenec, ktoré by neskôr konkurovali malinám o vodu a živiny. Maliny vytvárajú dlhé, mäkké výhony, ktoré potrebujú oporu. Najčastejšie sa používa vedenie na drôtenke s dvoma až tromi lankami vo výške 50-180 cm nad zemou. Kľúčovým obdobím pre hnojenie je predjarné obdobie, kedy rastlina tvorí základ pre generatívne orgány. Používame viaczložkové granulované hnojivá (napr. NPK s vyšším obsahom draslíka) alebo organominerálne hnojivá. Nedostatok bóru sa prejavuje deformovanými plodmi a slabým vývojom kvetov. Korene kríkov malín sú citlivé na výkyvy vlhkosti. Zavlažujeme radšej hlbšie a menej často, ako plytko a denne. V letných mesiacoch sa odporúča aplikovať mulč (napr. slama, piliny), ktorý pomáha udržiavať vlhkosť a obmedzuje rast burín.

Správna technika rezu je zásadná pre tvorbu kvalitných a zdravých výhonov. Jedenkrát rodiacim malinám po zbere odstránime dvojročné výhonky až po zem. Remontantné (viackrát rodiace) maliny možno rezať buď úplne (tzv. jesenný rez), alebo ponechať spodnú časť výhonkov, ktoré prinesú úrodu v nasledujúcom roku (tzv. dvojitý rez). Staršie porasty po 8-10 rokoch postupne strácajú vitalitu.

Prečítajte si tiež: Drobné zemiaky zapečené: Inšpirácie

Maliny sú náchylné na viaceré choroby: Didymella applanata (spôsobuje odumieranie výhonkov), hrdza malinová, múčnatka či vírusové zakrpatenie. Základom ochrany je prevencia: dobré vetranie v poraste, pravidelný rez a likvidácia chorých rastlín. Pravidelné sledovanie rastlín umožňuje včasné zistenie problému. Namiesto opakovaných chemických zásahov možno použiť aj biologickú ochranu.

Černice: Pestovanie a odrody

Černice sú na pestovanie veľmi nenáročné a jeden či dva korene by nemali chýbať v žiadnej záhradke. Na pôdu a polohu nemajú černice špeciálne nároky, mali by sme sa však vyhnúť polohám s výskytom pravidelných silných jarných mrazov, mrazovým kotlinám, rovnako ako aj pôdam zamokreným či príliš suchým. Pokiaľ máte možnosť, vyberte pre pestovanie polohu slnečnú. Korene černíc sú silno odolné voči mrazu, u výhonov a kvetných pukov je odolnosť rozdielna v závislosti od odrody. Optimálne pH pôdy je 6 - 6,5.

Ako výsadbový materiál sa používajú jednoročné sadenice, zvyčajne v štandardných 9 cm kontajneroch. Kontajnerovaný materiál nám umožňuje vysádzať černice prakticky kedykoľvek, s výnimkou zimného obdobia s trvale premrznutou pôdou. Najčastejšie je však termín výsadby černíc, rovnako ako u iných ovocných druhov, v jesennom alebo jarnom období. Pre výsadbu v záhrade vyberáme miesto s ohľadom na budúci rast a vývoj rastliny. Černica vytvára až 2 - 3 m dlhé výhony, ktoré je potrebné vyväzovať, preto ju sadíme ku plotom, múrom, altánkom alebo k opornej konštrukcii. Hĺbka výsadby je o pár centimetrov väčšia ako rástla rastlina v kontajneri. Pri pásovej výsadbe doporučujem sadiť rastliny od seba 3 m, v prípade že máte opornú konštrukciu prispôsobenú na vertikálne pestovanie môže byť táto vzdialenosť 1 až 1,5 m. Na hnojenie a závlahu špeciálne nároky nemajú, v suchých rokoch je však potrebná doplnková závlaha v období dozrievania plodov.

Černice rastú veľmi bujne. Z jedného kra vie vyrásť 10 až 20 výhonov, ktoré treba pravidelne prerieďovať. Černice sú kry s dvojročným cyklom. To znamená, že tohoročné výhony zarodia v budúcom roku. Na tento fakt je potrebné myslieť pri pravidelnom reze. Ten vykonávame koncom zimy, kedy sú už opticky poznateľné prípadné škody spôsobené mrazom. V prvom rade odstránime z kra všetky poškodené a namrznuté výhony. Následne sa od bázy odstránia všetky vyrodené výhony. Po týchto úkonoch na kre ostanú už iba zdravé vlaňajšie letorasty, ktoré majú v danom roku zarodiť. Na plnú úrodu postačí ponechať 5 až 6 výhonov, preto vyberieme tie najsilnejšie, najperspektívnejšie či najlepšie umiestnené výhony a všetky ostatné odstránime. Poslednou fázou rezu je úprava týchto ponechaných výhonov. Tie už majú zvyčajne vyrastenú z pazúch listov druhú generáciu konárov. Hlavné výhony skrátime na 1,5 až 2 metre, sekundárne konáre skrátime za štvrtým až šiestym očkom /30-40 cm/. Takto upravené výhony vyviažeme k opore do požadovaného tvaru /vejárovo, kordón, palmeta, atď./. Rez môžeme čiastočne vykonávať už v letnom období, kedy sú už vyrastené nové letorasty. Tieto môžeme, v prípade ich väčšieho množstva, preriediť, aby neodčerpávali zbytočne vodu a živiny perspektívnejším výhonom.

Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť hrdza, byľomor alebo krasoň ostružinový, či pleseň sivá spôsobujúca hnilobu plodov. Na choroby a škodcov však vo všeobecnosti nie sú černice zvlášť náchylné, preto sa v domácich podmienkach chemická ochrana prakticky nepoužíva. Skôr sa doporučujú preventívne opatrenia ako udržiavanie rastlín v dobrej kondícii, pravidelný a precízny rez a udržiavanie vzdušného a presvetleného porastu.

Zber plodov začína v lete a trvá cca 2 až 7 týždňov. Vykonáva sa ručne. Spracovanie plodov je veľmi univerzálne. Možno ich využiť na kompótovanie, mrazenie, výrobu džemov, marmelád, vína, sirupov, vynikajúce sú v čerstvom stave alebo ako súčasť koláčov či iných cukroviniek.

Výber odrôd černíc

Ako u každého ovocného druhu aj u černíc je paleta odrôd pomerne veľká. Z tých známejších spomeniem aspoň odrody Aurora, Black Satin, Delcada, Dirksen, Gazda, Čačanská beztŕnna, Hull, Jumbo, Loch Ness, Oregon, Orkan, Theodor Thornfree, Thornless Evergreen, Thornfree, zo starších odrôd sú to najmä Wilsonova skorá, Theodor Reimers, Lukrécia, Taylorova úrodná či Lavtonova. V okolitých krajinách sú bežne dostupné aj tzv. Loganberry, z najznámejších odrôd uvediem aspoň Bojsen. Loganberi a Njulongan. Z u nás zatiaľ nedostupných noviniek spomeniem japonskú červenoplodú černicu druhu Rubus phenocolasius, ktorá sa napríklad v Srbsku distribuuje pod názvom Crvena kupina. Nie všetky sú však vhodné pre pestovanie v našej oblasti, ale najmä výsadbový materiál nie každej odrody je bežne dostupný. Bližšie preto opíšme len tie najrozšírenejšie a najdostupnejšie.

Wilsonova skorá

Stará americká odroda, vyšľachtená pred vyše 150 rokmi. Vytvára stredne pevné výhony, husto pokryté tŕňmi, kry silno zahusťujú. Plody sú stredne veľké, priemernej hmotnosti 3,2 g, lesklé, čierne, tupo kužeľovitého tvaru. Chuť je sladká, jemne aromatická. Plody dozrievajú rovnomerne, neprezrievajú, zberové obdobie trvá 12 až 14 dní. V praxi sa už prakticky nepoužíva, nakoľko bola vytlačená novšími odrodami, veľa záhradkárov ju však stále pestuje a amatérsky rozmnožuje.

Thornfree

Pomerne nová americká odroda, silne rozširovaná u nás v posledných 20-tich rokoch. Rastliny majú rozložitý, stredne hustý habitus, výhony sú silné, dlhé až 4 metre, beztŕnne. Sekundárne konáre rozvetvujú zvyčajne až po prezimovaní. Plody sú veľké /až 5,3 g/, tupo kužeľovité až guľaté, lesklé, fialovo čierne. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá. Zber začína v polovici augusta, plody sa zberajú postupne asi 3 týždne. Rodivosť je vysoká, v rokoch bez silnejších mrazov pravidelná. Nevýhodou odrody je skon k namŕzaniu, čo dokáže v tuhých zimách zdecimovať takmer celú úrodu a to i napriek tomu, že odroda kvitne pomerne neskoro. Nevýhodou je tiež náchylnosť k hnilobe plodov a ťažšia oddeliteľnosť plodov od stopky.

Orkan

Pomerne nová a u nás len v posledných rokoch rozširovaná poľská odroda vyšľachtená vo výskumnom ústave v Brzezne. Vytvára kry silného vzrastu, nie však veľmi zahusťujúce. Výhony sú beztŕnne, dobre obrastajú sekundárnym obrastom a to najmä v terminálnej časti. Odporúča sa preto letorasty po dosiahnutí veľkosti 1,5 - 2 m skrátiť, aby sa podporila lepšia tvorba sekundárnych výhonov aj v bazálnej časti. Plody sú veľmi veľké /5,5 g/, podlhovasté, čierne, lesklé, aromatickej kyslastej chuti. Zber začína začiatkom augusta a trvá 6 až 7 týždňov. Úrodnosť je veľmi vysoká, vo vyšších oblastiach sa pre udržanie jej pravidelnosti odporúča zimná ochrana krov proti mrazom.

Gazda

Odroda má rovnaký pôvod ako odroda Orkan, vyšľachtená bola v roku 1985 vo výskumnom ústave v Brzezne. Vytvára silné výhony s malým množstvom nevýrazných tŕňov, zreteľnejšie tŕne sú však na listoch a stopkách. Sekundárny obrast je pomerne krátky, s rovnomerne rozmiestnenými súplodiami. Zber plodov začína začiatkom augusta a trvá asi 6 týždňov. Plody sú malej až strednej veľkosti /2,5 g/, čiernej farby so silnejším oinovatením, guľatého tvaru. Chuť plodov je veľmi dobrá. Výhodou odrody je silná odolnosť proti mrazom, rovnomerné dozrievanie a ľahká oddeliteľnosť plodov od stopky. Záhradkári ocenia tiež jednoduchý spôsob rozmnožovania koreňovými oddelkami.

Black Satin

Odroda vytvára výhony dlhé 2 až 3 metre, veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, dozrieva v prvej polovici augusta. Je veľmi úrodná, úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej chuti. Cenená je najmä pre vysokú úrodnosť a dobrú chuť plodov.

Ďalšie tipy pre pestovanie drobného ovocia

  • Alternatívne pestovanie: Ovocné stromy a kry je možné pestovať aj v okrasnej záhrade, priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami.
  • Opeľovanie: Pre dobrú úrodu je dôležité zabezpečiť opelenie ovocných stromov a kríkov. Niektoré druhy sú samoopelivé, iné vyžadujú opeľovača.
  • Podpníky: Pri výbere ovocného stromu je dôležitý aj podpník, ktorý ovplyvňuje rast a rodivosť stromu.
  • Výsadba drevín: Rastliny zakúpené v plastových nádobách je možné vysádzať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
  • Starostlivosť po výsadbe: Každá rastlina potrebuje po vysadení istú mieru starostlivosti, vrátane zálievky, hnojenia a rezu.
  • Pestovateľské tvary: Ovocné stromy je možné pestovať v rôznych tvaroch, ako sú palmeta, kordón alebo štíhle vreteno.
  • Letný rez: Po zbere úrody je dôležité vykonať letný rez, ktorý presvetlí korunu a zabezpečí úrodu v nasledujúcom roku.
  • Výživa rastlín: Na jar je potrebné do pôdy dodať živiny, potrebné pre rast a rodivosť rastlín.
  • Ochrana proti škodcom: Pred a po odkvitnutí ovocných drevín je potrebné stromy chrániť proti škodcom a chorobám.
  • Príprava pôdy: Pred výsadbou je potrebné pôdu pripraviť tak, aby vysadené stromčeky mali možnosť dobre zakoreniť, rásť a prinášať úrodu.