Úvod
Kostolná Ves, malebná obec s bohatou históriou a prírodnými krásami, sa nachádza v srdci Slovenska. Táto oblasť prešla mnohými zmenami, od klimatických výkyvov až po hospodárske transformácie, ktoré ovplyvnili život jej obyvateľov a prírodu. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty obce, od jej prírodných charakteristík, cez historický vývoj, až po súčasné udalosti a zaujímavosti. Zameriame sa aj na faunu a flóru, poľnohospodárstvo a v neposlednom rade aj na jedlé oplatky lienka sedembodková, ktoré súvisia s prírodou obce.
Klimatické Zmeny a Prírodné Katastrofy
Klimatické podnebie v obci prešlo výraznými zmenami od roku 1920 do roku 1974. V rokoch 1920-1942 boli letá horúce so silnými búrkami a zimy mrazivé so snehom. Neskôr sa letá stali menej horúcimi a zimy miernejšími, s menším množstvom snehu. Rok 1947 bol poznačený veľkým suchom, kedy korytá riek takmer vyschli.
V roku 1966 obec zasiahla prietrž mračien, ktorá naplnila potoky do výšky 3 metre a viac. Príval vody zmietol železobetónový most vo Veľkej Jalšine na ceste do Prievidze a podomlel polovicu cesty. Následne bol postavený nový most s novými brehmi a korytom, ktoré bolo vydláždené kameňom a betónovými dlaždicami.
Fauna a Flóra
V chotári obce sa vyskytuje rôznorodá lesná zver. Častejšie možno stretnúť diviaka, jeleňa, srnca, zajaca, králika a líšku. Menej časté sú kuna lesná, lasica, tchor, syseľ, potkan a ojedinele škrečok. V okolí riek žijú vydra a ondatra. V ihličnatých porastoch sa vyskytuje veverička, lesná myš, krtko, slepúch a jašterička zelená a hnedá.
Pôda je ílovitá, kyslá a menej úrodná, vyžaduje si veľa prihnojovania umelými hnojivami. Obecný pahorok je na severozápadnej strane zložený z bridličnatých hornín a mastných ílov, severozápadná strana je z červenice a východná až južná zo štrkov a valúnov štrku. Nerastné bohatstvo sa zatiaľ nepodarilo objaviť.
Prečítajte si tiež: Torty s jedlými kvetmi
Medzi typické dreviny patria jelša, bôra, dub, jedľa, breza a smrek. Ojedinele sa nachádza dielske drevo, mukiňa (divá čerešňa), jaseň, javor a vŕba rôznych druhov. Z kríkov sú to lieska, čierny tŕň (trnka), lôh, divý šíp, baza čierna, epreš divý, divá čierna malina a červená malina. Z ovocných stromov sa pestujú jabloň, hruška, čerešňa, ringlota, prlenica, volové oko, gurandzia a bystrická slivka.
Poľnohospodárstvo a Družstevníctvo
Za súkromného hospodárenia roľníkov boli háje ušetrené veľkého výrubu, ale pasením dobytka sa znemožňovalo samozarastaniu. Pri zakladaní Jednotného roľníckeho družstva (JRD) sa začalo vyrubovať vo veľkom. Po založení JRD háje začali samozarastať, najmä holé plošiny, keďže JRD pasienky pre dobytok využívalo veľmi málo.
V roku 1942 Štátne majetky (ŠM) uskutočnili rozsiahlu rekultiváciu niektorých pasienkov a zmenili ich na ornú pôdu. Prvú rekultiváciu urobili členovia telovýchovnej jednoty (TJ) v Homoleje háji. Ďalšie rekultivácie urobili ŠM za pomoci Strojovej a traktorovej stanice (STS).
Pred rekultiváciou bol Homoleje háj porastený jalšinou, jedličiny a dubinou, Židové háje jalšinou a dubinou, Dubičiny jalšou a brezou, Ďureje háj dubom, Okrúhly háj brezou, jalšou a bôrou, Dlžínska zem bola plešina a Príkra plešina. Ešte za tzv. slovenského štátu miestny statkár - žid Šimko, ale i skôr orával Príkru a Richtárske.
Roľníci pestovali najčastejšie zemiaky, kŕmnu repu, cukrovú repu, cvikľu, repku, mrkvu, kvaku, petržel, cibuľu, cesnak, mak, hrach, fazuľu, bôb, šošovicu, cícor, kôpor, uhorky, tekvicu, kukuricu, konope, ľan, žito, pšenicu, jačmeň a ovos.
Prečítajte si tiež: Najlepší čas na probiotiká
Hmyz a Jeho Význam
V obci sa vyskytuje rôznorodý hmyz, vrátane chrústa, roháča, ovada, strečka, muchy domácej, strevlíka, tesárika, hrobárika, lajniaka, žitniaka, mandelinky zemiakovej, lienky sedembodkovej, nosatca, húseníc, vážky, moľa, kliešťa, motýľov a spriadača.
Lienka Sedembodková (Panbožková Kravička)
Lienka sedembodková, známa aj ako "pánbožková kravička," je obľúbený hmyz, ktorý patrí medzi chrobáky. Má okrúhle a vypuklé telo, pronótum často prekrýva hlavu. Je lesklá a hladká, niekedy ochlpená. Článkované tykadlá majú krátke kyjačikovité zakončenia. Vyskytuje sa v rozličných biotopoch od nížin až po horské oblasti. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy aj imága prenasledujú vošky. Dospelé imága lienky sa prebúdzajú v prvých teplých jarných dňoch. Spočiatku sa živí aj peľom a nektárom, no keď sa objavia prvé vošky, postupne sa stávajú iba tie jej hlavnou potravou. Denne zožerie až 50 vošiek. Lienky, ktoré zimujú v budovách môžu byť aktívne aj počas zimy.
Lienka sedembodková je nielen užitočný pomocník v boji proti voškám, ale aj symbol šťastia a ochrany. Deti si s ňou často spájajú riekanky a želania.
Ostatný Hmyz
Komáre sú rozdelené na samičky a samčeky. Samičky pijú krv a živia sa ňou, zatiaľ čo samčekovia sa živia rastlinnou šťavou. Dažďovky prevzdušňujú pôdu a sú veľmi citlivé na svetlo. Včely opeľujú kvety a vyrábajú med. Mravce žijú v mraveniskách a sú veľmi dôležité pre náš metabolizmus. Muchy sa živia výkalmi a môžu prenášať infekcie. Chrústy sú neškodné a vyskytujú sa najčastejšie v pralesoch. Vážky lovia iné druhy hmyzu a dosahujú vysoké rýchlosti letu. Motýle sú mierumilovné a opeľujú kvety.
História Obce Kostolná Ves
Podľa archívneho materiálu múzea v Bojniciach a spisu č. j. 240/73 odd. histor. Počiatok obce Kostolná Ves je nasledovný: listinný výskyt osád v Nitrickej doline, ktoré patrili rodu Diviackých sa začína až v polovici 13. storočia, keď bolo osídenie doliny dokončené a vtedy sa už rod delil na viac odnoží - Bossányi, Rudnay, Ujfáry.
Prečítajte si tiež: Kulinárske využitie fialiek
Najneskoršie v polovici 12. storočia muselo dôjsť k deľbe práce a povinností cirkevných obvodov. Vtedy vznikla Kostolná Ves, ktorej bol cirkevne pridelený ľavý breh Nitrice, kým pôvodná fara - ústredná fara v Diviakoch si ponechala ľavý breh riečky.
Kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický zo 14. storočia, bol upravovaný v rokoch 1515, 1742, 1773 a opravovaný v 19. storočí a v roku 1933.
Prvá výstavba obce sa grupovala v blízkom okolí kostola a tak vznikol stav kruhovej dedinky, ktorý ráz si obec zachovala i do týchto rokov započatia písania kroniky. Domky boli zväčša hlinené, pokryté slamou alebo šindľom. Dvory boli pozdĺžne, kde bývalo niekoľko rodín - najbližších. Prístavby sa robili podľa stavu rozširovania čeľade. Jeden domček pozostával obyčajne z jednej izby a komôrky.
Zvláštnu kuchyňu mávali iba zámožnejší gazdovia, ale aj tá slúžila na spávanie členov rodiny. Tento stav trval ešte i v 19. storočí. Kúrenie a vykurovanie izieb sa robilo primitívne, oheň sa kládol v miestností a dym sa len ťažko dostával malými okienkami von. Takéto izby sa nazvali čierne izby.
Na začiatku 20. storočia takéto bývanie vystriedalo bývanie kultúrnejšie, čierne izby ustúpili a stavali sa murované sporáky. Objavili sa i kovové sporáky - Herkulesy. Na stenách bolo navešané množstvo svätých obrázkov, pátričky a krížiky, ale i fotografie svadby, ale i vojaka často tvorili súčasť svätcov nad posteľami.
Sa až do roku 1930 orientovala len v okolí kostola a v priľahlých dvoroch pôvodnej obce. Až po roku 1930 započalo sa stavať i na južnú stranu chotára na Podjarčie. Z počtu čísiel 82 v roku 1934 sa do roku 1970 zvýšil stav na 150. Po konfiškácii židovského majetku sa výstavba rozšírila na Podjarčí i na druhu stranu od priehrady, kde prví obyvatelia dostali od MNV pridelené pozemky. Tak vznikla ucelená ulica Podjarčie. Po ukončení tejto výstavby začalo sa stavať nad priehradou a za novopostavenou školou ZDŠ - 1-5 ročník. V roku 1950 výstavba sa pretiahla aj na horný koniec k Tehelni, smerom na obec Seč a na dolný koniec obce pozdĺž cesty k obci Dlžín - Podstránie.
Kostol postavený v strede obce je chránený pamiatkovým úradom. V jeho okolí bol asi do roku 1890 miestny cintorín, z ktorého posledný kamenný pomník bol ešte v roku 1940 zachovalý. Pod kostolom je krypta, kde boli pochovávaní vznešení kňazi. Nový cintorín založili občania pod Hôrkou, ktorý obsadili smrekmi začiatkom prvej polovice 20. storočia. V obci je miestny katolícky farár a fara. Do kostola chodia občania z obcí - Kostolná Ves, Dlžín, Seč, Nevidzany a Dobročná - dnes už pripojená k obci Liešťany.
Donedávna bol chránený i rodinný dom č.55 Pánisa Michala, pri potôčiku naproti fare a vedľa cesty do Seče. Dom mal zvláštne riešenie pece v pitvore a klenutý vchod.
Obchod a Pohostinstvo
V roku 1966 začala sa výstavba nového obchodu a pohostinstva. Ešte za čias Rakúsko - Uhorska i za prvej republiky bol jediným obchodníkom a krčmárom miestny žid Capko. Prvým súkromným obchodníkom z obce bol Ignác Sobota nar. r.1855, ktorý započal obchodovať s drobným tovarom ako podomový obchodník. Takýchto obchodníkov v tom čase volali Lacný Jožko. Svoj obchod otvoril vo vlastnom dome č.88.
Ignác Sobota si postavil vlastný rodinný domček s poschodím zo surovej tehly. Na prízemí mal krám - obchodík a krčmu, na horných izbách býval s rodinou. Obchod niekoľko krát prerábal a upravoval. Neskôr sa v pohostinstve konali i tanečné zábavy a obecné schôdze. Dnes je táto stavba zbúraná v roku 1972.
Obchod sa presťahoval do starého organistovho bytu na dedine, ale to už bol obchod štátny, ktorého hospodárom bola Jednota Prievidza. Keďže stavba chátrala a obchod bol zrušený a len pohostinstvo zostalo v prednej časti stavby až do jej úplného rozpadu. Na žiadosť občanov bol núdzovo privezený do obce bufet, kde sa okrem liehovín predával chlieb, mlieko a konzervovaný tovar. V pohostinstve i obchode sa vystriedalo viac predavačov.
Ako došlo k výstavbe nového obchodu a pohostinstva: Občania boli nespokojní, že v obci nie je obchod a za nákupmi musia chodiť do okolitých obcí, najmä do Nitrianského Rudna a Seče. Miestny národný výbor preto, za predsedníctva Babaštu Viliama a tajomníka MNV Pánisa Vojtecha urobil prvé kroky aby v obci bola povolená výstavba obchodu. Bolo to v r. 1959.
Ešte v roku 1960 bol zvolený nový výbor MNV a jeho predsedom sa stal znova Babašta Viliam a tajomníkom Sobota Alojz. Znova sa popísalo veľa na nadriadené orgány Okresného národného výboru ONV, Krajského národného výboru KNV, aj na ústredné vyššie štátne orgány o povolenie stavby. Do obce chodili komisie, skúmali porebu obchodu, sľubovali riešenie až na koniec začali spolu s Jednotou v Prievidzi hľadať vhodný stavebný pozemok. Prvý bol vyhliadnutý pri kostole na mieste zvalenej starej školy a učiteľského bytu, ale tento nevyhovoval pre malé rozmery. MNV preto navrhol pozemok dnešný na Židovej záhrade, kde boli voľné ešte tri stavebné pozemky. Pozemok vyhovoval a súhlas k stavbe bol daný. Stavbu prevádzal okresný stavebný podnik OSP v Prievidzi, investorom bola Jednota Prievidza. Riaditeľom OSP bol v tom čase Krajčík Ľudovít. Na výstavbe sa podieľali aj miestni občania, ako zamestnanci OSP, najmä ženy: Pánisová Helena - Hopčekeje, tragicky zahynula ako 42 ročná v závode Porobetón v Zemianských Kostoľanoch, Pánisová Bohumila rod. Mišovicová pochádza z Nirianského Rudna, Anna Majerská a iné. V roku 1967 bol obchod i pohostinstvo skolaudovaný a daný do prevádzky. Prvou vedúcou bola Slavomíra Šimorová, rod. Šimorová - miestna občianka a prvou vedúcou pohostinstva Gizzela Mederová, rod.Pánisová - Hopčekeje.
Školstvo a Kultúra
bola postavená v r. 1956 ( jej počiatky a život spomínam na inom mieste ). Pôvodne bola oplotená latkami a časom sa rozpadali, takže oplotenie neslúžilo svojmu účelu. Bolo potrebné urobiť oplotenie nové s pevným pletivom. Akcia sa musela urobiť svojpomocne t. j. vlastnými silami občanov. Náklady na materiál hradil ONV. Aktivita občanov sa tu ukázala veľká. Po vyhlásení obecnej brigády sa ihneď tejto akcie zúčastnilo 68 občanov a tak za dve nedele mohlo byť celé oplotenie školy 10.4.1967 odovzdané do užívania.
Pre potreby vyučujúcich bola svojpomocne vybudovaná na chodbe školy riaditeľňa. Pôvodne bola škola jednotriedna s materskou školou, ale uskutočnila sa i tu prestavba s pomocou občanov a učiteľov tak, že priečka z materskej školy sa posunula a vznikli dve triedy ZDŠ. MŠ - materská škola sa vybudovala čiastočne na chodbe a z pôvodného kabinetu v r. 1964. V tomto období bol predsedom MNV Babašta Viliam, tajomníkom Sobota Alojz, účtovníkom Pánis Vojtech, predseda DO KSS Hopko Rudolf, riaditeľ školy Daniška Július, učiteľkou Danišková Mária, riaditeľka MŠ Strmeňová Mária z Nitrianského Rudna.
Infraštruktúra
Do roku 1966 nebol položený základný kameň k výstavbe vodovodu. Voda pre domáce potreby sa čerpala z obecných studní a to zo studne pri cirkevnej fare, terajšej budove MNV a potoka, na Šimôr.
Jedlé Oplatky Lienka Sedembodková v Kultúre a Zábave
Motív lienky sedembodkovej sa často objavuje v detskej kultúre a zábave. Kúzelná Beruška a Čierny Kocúr sú fenoménom, ktorý si získal srdcia detí po celom svete. Ak je vaše dieťa fanúšikom Berušky a Čierneho kocúra, usporiadajte narodeninovú oslavu na túto tému a vezmite všetkých hostí do fascinujúceho sveta rozprávkových hrdinov. Vytvorte nezabudnuteľnú výzdobu izby a stola v čiernej a červenej farbe. Pridajte doplnky zo série Miraculum z našej ponuky.
Torta Miraculous Beruška
Torta s motívom Kúzelnej Berušky a Čierneho Kocúra je skvelý spôsob, ako prekvapiť deti na narodeninovej oslave. Môžete si objednať tortu s jedlým papierom s motívom Berušky alebo si ju vyzdobiť figúrkami a sviečkami.
Pri objednávke torty je dôležité zvážiť veľkosť torty, chuť torty a prípadné špeciálne požiadavky, ako sú bezlepková alebo bezlaktózová varianta.
Výzdoba a Doplnky pre Oslavu
Na výzdobu oslavy s tematikou Miraculum použite dominantné farby čiernu a červenú. Doplnky ako narodeninové taniere, papierové poháre a obrúsky s motívom Miraculum dodajú oslave ten správny rozprávkový nádych. Miestnosť môžete ozdobiť transparentom s nápisom Happy Birthday zo série Miraculum, čiernymi a červenými rozetami a papierovými bambuľkami.
Kuchárske Inšpirácie pre Deti
Zapojte deti do prípravy torty a pečenia! Existuje mnoho kuchárskych kníh a receptov, ktoré sú určené priamo pre deti. Vďaka nim sa môžu naučiť variť a piecť zábavnou formou. Kniha Pekne papkaj - recepty a podrobné popisy s fotopostupmi pečenia. Kuchynské DOBROdružstvá - plne obrázková kuchárska kniha plná inšpirácií s veselou rozprávkou. Beruška zve ke společnému vaření! - recepty pre deti.