Vianoce sú predo dvermi a s nimi prichádzajú aj jedinečné kulinárske tradície. Sviatočné stoly sa prehýbajú pod ťarchou tradičných jedál, ale aj gastronomických lahôdok, ktoré sa pripravujú špeciálne pre túto príležitosť. Medzi ne neodmysliteľne patrí aj jedlá oblátka, ktorá má svoje miesto aj v Púchove. Vianočná oblátka, konzumovaná s medom a cesnakom, má hlboké korene v našej kultúre a spája sa s mnohými symbolickými významami.
História Vianočných jedál a oblátok
Väčšina vianočných jedál má korene v predkresťanskom období, kedy sa slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Preto sa tradičné vianočné jedlá pripravovali z rastlinných produktov - z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Na slovenskom vidieku do začiatku 20. storočia piekol oblátky miestny učiteľ. Na každú rodinu sa ušlo 15-20 kusov a 2-3 trubičky.
Štedrovečerná večera a jej symbolika
Najviac zaužívaných úkonov sa viaže na štedrovečernú večeru, ktorá sa skladá z tradičných pokrmov. Na žiadnom štedrovečernom stole nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky či pálenka. Štedro prestretý vianočný stôl zabezpečoval rodine hojnosť pokrmu a blahobyt po celý nasledujúci rok.
"Každé štedrovečerné jedlo malo svoj symbolický význam. Cesnak napríklad zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami. Večera sa začínala obyčajne tak, že po vypití pálenky, resp. červeného vína, gazda alebo matka namočili prst do medu a urobili každému okolo stola na čelo krížik. Nasledovalo vertikálne nakrojenie jablka, ktoré mal na starosti otec. Ak jadrá ostali neporušené, veštilo to, že rodine sa bude dariť. Potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Neodmysliteľnou súčasťou, rovnako vychádzajúcou z kresťanstva, je aj vianočná oblátka. Konzumovala sa s medom a cesnakom.
Výroba oblátok: Tradičný proces
Hoci nie je presne popísaný proces výroby oblátok v Púchove, môžeme si ho priblížiť na základe všeobecných poznatkov o tradičnej výrobe oblátok:
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
- Základné suroviny: Na výrobu oblátok je potrebná hladká múka, voda a niekedy aj štipka soli.
- Príprava cesta: Z múky a vody sa vymieša riedke cesto, ktoré by malo byť hladké a bez hrudiek.
- Pečenie: Cesto sa nalieva na horúce železné formy (kliešte) s vygravírovanými vianočnými motívmi. Formy sa uzavrú a oblátka sa pečie nad ohňom alebo na elektrickom sporáku.
- Tvarovanie: Po upečení sa horúca oblátka vyberie z formy a môže sa stočiť do trubičiek alebo nechať v plochej forme.
Oblátky v Púchove: Miestne špecifiká
Je možné, že v Púchove existujú určité miestne špecifiká vo výrobe oblátok, ako napríklad:
- Receptúry: Miestni výrobcovia môžu používať vlastné, rodinné receptúry na cesto, ktoré sa odlišujú v pomere múky a vody, alebo pridaním iných ingrediencií.
- Motívy: Formy na pečenie oblátok môžu obsahovať špecifické motívy, ktoré sú typické pre Púchov alebo jeho okolie.
- Spôsob konzumácie: Okrem tradičného konzumovania s medom a cesnakom, môžu v Púchove existovať aj iné spôsoby, ako sa oblátky jedávajú.
Ďalšie tradičné vianočné jedlá na Slovensku
Okrem oblátok sa na štedrovečernom stole objavujú aj ďalšie tradičné jedlá:
- Opekance (pupáky, bobáľky): Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkrajovali kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upiekli v peci. Na Štedrý večer sa opekance sparili vriacou vodou, aby zmäkli. Po scedení sa zjemnili maslom, posypali makom a poliali medom. V majetnejších rodinách sa pripravovali aj s tvarohom či bryndzou.
- Kapustnica: Tradičné štedrovečerné jedlo bolo pripravované najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde i zo sušených húb.
- Ryba: Na Slovensku sa jedávali varené alebo pečené zubáče, pstruhy a iné druhy sladkovodných rýb, prípadne slané haringy. K rybe sa jedávali zemiaky nakyslo alebo zemiakový šalát s cibuľou. Obľúbený vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa dostal na štedrovečerný stôl až v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
- Kaše: Cícerová, krupicová, prosná, fazuľová alebo šošovicový prívarok.
- Koláče: Na celom území Slovenska sa piekli na Vianoce koláče z kysnutého cesta - vianočky, plnené rožky, záviny (makový, orechový, syrový a pod.). Koláč s najdlhšou históriou, ktorý musel byť na stole počas celých vianočných sviatkov, aby sa rodine darilo celý rok, mal viacero pomenovaní. Na východe bol známy ako "kračun", na strednom Slovensku mu zase hovorili "štedrák". Bol to okrúhly koláč, ktorý mal v strede priehlbinu na med. Doňho sa dali semená plodín, ktoré sa na jar mali siať a strúčik cesnaku s petržlenovou vňaťou (niekedy cesnak a petržlen do koláča zapiekli).
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb