Jedľa Nordmannova, známa aj ako jedľa kaukazská alebo dánska jedľa, je obľúbený vianočný stromček pre svoj atraktívny vzhľad, husté vetvenie a mäkké, neopadavé ihličie. Hoci sa bežne predáva ako rezaný stromček, môžete si ju vypestovať aj sami zo semien a tešiť sa z nej ako z celoročnej okrasy vašej záhrady. Tento článok vám poskytne podrobný návod na pestovanie jedle Nordmannovej zo semien, od zberu a prípravy semien až po výsadbu a starostlivosť o mladé stromčeky.
Prečo pestovať jedľu Nordmannovu?
Pestovanie vlastného vianočného stromčeka má niekoľko výhod:
- Osobný dar: Vianočný stromček, ktorý ste si sami vypestovali, má oveľa väčšiu hodnotu ako ten kúpený.
- Celoročná okrasa: Jedľa Nordmannova je krásny strom, ktorý bude zdobiť vašu záhradu po celý rok.
- Ekológia: Pestovaním vlastného stromčeka prispievate k znižovaniu uhlíkovej stopy spojenej s transportom rezaných stromčekov.
- Prírodné zdroje: Po niekoľkých rokoch od výsadby môžete využívať mladé ihličky, živicu a šištice jedle Nordmannovej.
Zber a príprava semien
Zber semien
Semená jedle Nordmannovej sa nachádzajú v šiškách, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí, čo je obvykle na jeseň (september-október).
Lúštenie a uskladnenie semien
Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek. Vylúštené semená sa uskladňujú v jutových vreciach voľne zavesených v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
Stratifikácia semien
Semená jedle Nordmannovej vyžadujú stratifikáciu, čo je proces, ktorý simuluje zimné podmienky a pomáha prekonať dormanciu semien. Stratifikácia sa vykonáva zmiešaním semien s vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) a uskladnením v nádobách pri teplotách blízkych bodu mrazu počas celého zimného obdobia.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Sejba semien
Obdobie sejby
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien jedle Nordmannovej je jar.
Spôsob sejby
Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony.
Klíčenie a starostlivosť o semenáčiky
Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Výsadba a starostlivosť o mladé stromčeky
Výber lokality
Pri výbere lokality pre výsadbu jedle Nordmannovej je dôležité zohľadniť nasledujúce faktory:
- Osvit: Jedľa Nordmannova preferuje slnečné miesto až polotieň.
- Vlhkosť pôdy: Pôda by mala byť vlhká, ale dobre odvodnená.
- pH pôdy: Jedľa Nordmannova uprednostňuje mierne kyslú pôdu (pH 5,5 - 7,0).
- Úrodnosť pôdy: Pôda by mala byť stredne výživná.
- Priestor: Nezabudnite, že jedľa Nordmannova dorastá do značných rozmerov (30-50 m výšky a 5 m šírky), preto jej doprajte dostatok priestoru.
Výsadba
Jedle vysádzame ideálne na jar alebo skoro na jeseň s kompaktným koreňovým balom, ktorý nerozoberáme. Výsadbová jama má byť dostatočne veľká a jej dno skypríme na hĺbku rýľa. Zasypeme kvalitným substrátom, ktorý je určený na pestovanie ihličnanov. Ak vysádzame urastenejšie jedince, upevníme ich o tri oporné koly.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Starostlivosť
Veľmi dôležitý je pravidelný prísun vlahy - najmä u novovysadených jedincov a tiež v období dlhšie trvajúceho sucha. Prospieva im aj občasné prihnojenie. Ak vedľa seba vyrastú dva vrcholce, jeden z nich odstránime.
Generatívne a vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov
V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné. V lesníckej praxi sa využíva vo väčšej miere generatívne rozmnožovanie, kým v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie.
Generatívne rozmnožovanie
Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Iba semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku. Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí.
Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach. Dužinaté plody ginka, borievok, tisov, patisov a toreje sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %)‚ pri teplote -4 až - 10°C (jedle - 10 až - 15°C). Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia.
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedla grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Vegetatívne rozmnožovanie
V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami a vrúbľovaním. Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetci zástupcovia čeľade cyprusovitých (borievky, tuje, cyprušteky, cédrovec, tujovka, mikrobiota, cyprusy), tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, jedľovca, duglasky a borovíc, metasekvoja, toreja, kryptoméria, patisy a ďalšie.
Najvhodnejší termín odrezkovania je koniec leta (júl a august). Vtedy sa rozmnožujú prakticky všetky ihličnany, ale predovšetkým zakrpatené formy smrekov, duglasky, jedle a borovice. V septembri až v októbri možno rozmnožovať borievky, tuje, cyprušteky a tisy až do decembra. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok. Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s päťkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. Na dolnej časti odrezka sa na dĺžke asi 20 mm odstránia ihlice alebo krátke konáriky.
Pri letnom rozmnožovaní sa odrezky napichajú do pareniska, pri neskoršom termíne sa napichajú do rozmnožovateľského záhona v skleníku alebo do misiek, príp. debničiek. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Vrstva substrátu má byť hrubá najmenej 50 mm. Pestovateľská nádoba má mať dobrú drenáž. Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať. Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov. Najpomalšie sa zakoreňujú tisy, najhoršie kultivary smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc. Pareniská sa na zimu zakrývajú, v skleníkoch sa v januári zníži teplota na 8-10°C. Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním. V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania.
V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedla, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod. V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takéhoto rozmnožovania sú často ekonomické záujmy. Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku. Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec). Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať. Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice). Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch. Pri štepení sa skracujú len prerastené podpníky. Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely. V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať. Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bob v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
Charakteristika jedle Nordmannovej
Medzi ihličnanmi niekedy existujú druhy, ktoré sa vďaka svojim vlastnostiam stanú známymi a obľúbenými medzi veľkým počtom ľudí, ktorí majú ďaleko od botaniky a pestovania rastlín. Taká je severská jedľa, ktorá má niekoľko ďalších príbuzných mien. Často sa jej hovorí novoročný strom alebo dánska novoročná jedľa. Medzi vedcami je bežné meno kaukazská jedľa, ktoré hovorí o jej hlavnom biotope v prírode. Na počesť svojho objaviteľa pre Európanov dostal strom špecifické meno.
Obvykle ide o strom vysoký okolo 30 metrov, vo výnimočných prípadoch dosahuje Jedľa normandská až 60 metrov. Vo veku 30 rokov často dosahuje výšku zhruba 10 metrov. Kaukazské jedle nie sú márne známe svojou krásou, ich koruna sa v mladom veku vyznačuje ideálnym pyramídovým tvarom, s konármi zvesenými až po samotnú zem. Aj u dospelých stromov si zachováva atraktívny kužeľovitý tvar, ktorý dosahuje priemer 9-10 metrov.
Z charakteristík jedle Nordmann si zaslúži značnú úctu aj dĺžka života stromov. Vyznačujú sa dlhovekosťou. Mladé stromy sa vyznačujú navyše svojim dekoratívnym vzhľadom so svetlou a hladkou kôrou. Zaujímavo vyzerajú aj mladé výhonky. Koreňový systém jedlí je silný a hlboký, hlavne tyčového typu. Drevo sa vyznačuje absenciou jadra. Púčiky sú hnedastej farby. Majú obvyklý vajcovitý tvar.
Ihlice sú veľmi tenké a zároveň ploché s tupým hrotom, v dĺžke dosahujú od 2 do 4cm a v šírke - 2-2,5mm. Sú umiestnené veľmi pevne a visia väčšinou dole. Ihlice sú veľmi príjemné na dotyk, jemné a nadýchané. Na spodnej strane sú dva jasne biele pruhy. Ihlice po trení môžu uvoľňovať charakteristickú citrusovú arómu.
Šišky rastú priamo nahor, dosahujú dĺžku 12-20cm a hrúbku asi 5cm. Jedľa Nordmannová je jedným z najdôležitejších druhov pestovaných na vianočné stromčeky. Je obľúbená na vianočné stromčeky, lebo má nádherne lesklé sýtozelené ihličie, ktoré nepichá a neklesá aj keď strom vyschne.
Pestovanie jedle Nordmannovej v záhrade
V záhrade vyniknú ako solitéry a niektoré v skupine s inými ihličnanmi. Väčšina z nich je vhodná do väčších záhrad. Uprednostňujú chladnejšiu a vlhkú klímu a prostredie s čistejším vzduchom. Vysádzame ich ideálne na slnečné miesto, do vlhkej, hlbokej, mierne kyslej, stredne výživnej a priepustnej pôdy.
Počítame s tým, že strom môže v dospelosti dosiahnuť značné rozmery, pred kúpou konkrétneho druhu alebo kultivaru si overíme, do akej výšky a šírky dorastá. Druhy s atraktívnymi modrastými šiškami vysádzame vždy na viditeľné, viac reprezentatívne miesto pri dome.
Jedle vysádzame ideálne na jar alebo skoro na jeseň s kompaktným koreňovým balom, ktorý nerozoberáme. Výsadbová jama má byť dostatočne veľká a jej dno skypríme na hĺbku rýľa. Zasypeme kvalitným substrátom, ktorý je určený na pestovanie ihličnanov. Ak vysádzame urastenejšie jedince, upevníme ich o tri oporné koly.
Veľmi dôležitý je pravidelný prísun vlahy - najmä u novovysadených jedincov a tiež v období dlhšie trvajúceho sucha. Prospieva im aj občasné prihnojenie. Ak vedľa seba vyrastú dva vrcholce, jeden z nich odstránime.
Kultivary jedle Nordmannovej
- Jedľa kórejská: Reprezentatívny druh, je obľúbená najmä vďaka vzpriameným modrastým šiškám. Má krátke sýtozelené lesklé a široké ihlice, vyniká hustejším a kompaktným rastom.
- Jedľa srienistá: Pomalšie rastúca a menej náročná s mäkkými a so striebristými ihlicami znesie aj znečistené ovzdušie miest. Upúta vznešeným a kužeľovitým vzrastom.
- Jedľa balzamová 'Nana': Ide o atraktívny zakrpatený a pomalšie rastúci kultivar. Vyznačuje sa kompaktnejším a hustým rastom, má menšie a tuhšie sýtozelené ihlice, nevytvára šišky. Hodí sa do skaliek alebo vegetačných nádob.
- Jedľa španielska 'Glauca': Veľmi atraktívny pomaly alebo stredne rýchlo rastúci kultivar má prekrásne sivasté ihličie. Má široko kužeľovitý pravidelný rast.
- Jedľa Nordmannova: Vyniká atraktívnym pyramidálnym vzrastom a hustým vetvením. Má sýtozelené a veľmi lesklé ihlice. Často sa predáva ako rezaný vianočný stromček. Je známa skôr pod názvom jedľa kaukazská.
Problémy a riešenia pri pestovaní jedle Nordmannovej
Vysychanie od spodku aj stredu stromu
Ak vaša jedlička Nordmannská vysychá od stredu stromu, čiže jej opadáva ihličie, môže to byť spôsobené niekoľkými faktormi:
- Nedostatočná aklimatizácia: Pri presune stromčeka z chladného prostredia do tepla bytu je dôležitá postupná aklimatizácia.
- Príliš suchý vzduch: Vykurované miestnosti majú často veľmi suchý vzduch, ktorý ihličnanom neprospieva.
- Nedostatočná zálievka: Aj keď je jedľa Nordmannova odolná, potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v teplejších mesiacoch.
- Nedostatok živín: Stromčeku môžu chýbať živiny, ktoré potrebuje pre svoj rast a vitalitu.
Riešenia:
- Postupná aklimatizácia: Pred umiestnením do bytu aklimatizujte stromček postupne.
- Zvlhčovanie vzduchu: Používajte zvlhčovač vzduchu alebo umiestnite v blízkosti stromčeka nádobu s vodou.
- Pravidelná zálievka: Zalievajte stromček pravidelne, aby zemina nevyschla.
- Prihnojovanie: Používajte hnojivo určené pre ihličnany.
Krútenie vetvičiek a usychanie ihličia
Ak sa vetvičky jedličky krútia, ihličie usychá a stráca lesk, môže to byť spôsobené:
- Stres po výsadbe: Presadenie stromčeka môže spôsobiť stres, ktorý sa prejaví usychaním ihličia.
- Nevhodná pôda: Príliš ťažká alebo málo priepustná pôda môže spôsobiť problémy s koreňmi.
- Nedostatok živín: Stromčeku môžu chýbať živiny, ktoré potrebuje pre svoj rast a vitalitu.
Riešenia:
- Doprajte stromčeku čas: Po výsadbe potrebuje stromček čas, aby sa adaptoval na nové podmienky.
- Zlepšite pôdu: Ak je pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo perlit.
- Prihnojovanie: Používajte hnojivo určené pre ihličnany.