Hoci mnohí vnímajú burinu ako nežiaducu súčasť záhrady, často ide o cenné, divo rastúce bylinky, ktoré sú bohaté na vitamíny a minerály a môžu obohatiť náš jedálniček. Namiesto nekonečného boja s burinou, môžeme objaviť ich potenciál a premeniť záhradu na zdroj zdravých a chutných surovín.
Prečo jesť burinu?
Bylinky tvorili súčasť stravy našich predkov od nepamäti. S dostupnosťou potravín 24/7 sme sa však od tohto prírodného bohatstva odklonili. Väčšina voľne rastúcich divokých byliniek má oveľa viac chlorofylu, vitamínov a minerálnych látok ako zelenina či ovocie, ktoré je často prešľachtené a chemicky postrekované. Divoké byliny majú prirodzenú obranyschopnosť a imunitu, v prírode musia bojovať samy za seba, čo ich robí odolnými a silnejšími.
Slovensko je krajina bohatá na výber divokých jedlých byliniek. Na jednej prechádzke môžeme nájsť a ochutnať aj 50 rôznych druhov.
Ako začať s konzumáciou divokých byliniek?
Základom je bylinky poznať. Nikdy nezbierajte nič, čo stopercentne nepoznáte. Dnes už existujú aplikácie na určovanie bylín, ale vždy si ich overte aj z iného zdroja. Začnite v menšom množstve a nekombinujte veľa druhov naraz.
Mnohé divo rastúce byliny sú nenáročné na životné podmienky. Rastú v škárach medzi dlažbou, na hriadkach v zelenine či v tieni. Buriny, ktoré vám vyrastú na záhrade, pokladajte za bonus, o ktorý sa netreba špeciálne starať.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Ako zbierať a spracovávať jedlé buriny?
Pri zbere dodržiavajte niekoľko pravidiel. Zbierajte bylinky doobeda, keď majú vyšší obsah éterických olejov. Dôležité je miesto zberu - vyhýbajte sa lúkam blízko striekaných polí, ciest či miestam, kam ľudia chodia so psom.
Byliny je vhodné zbierať doobeda, keď majú vyšší obsah éterických olejov. Pri zbere pre stravu je však dôležitejšie miesto zberu. Zbierajte v čistom prostredí, vyhýbajte sa lúkam blízko striekaných polí, ciest a miestam, kde chodia ľudia so psami.
V záhrade nepoužívajte chémiu, aby ste mali istotu nepostrekovaných bylín. Zberajte čisté rastliny bez trávy, machu a zažltnutých lístkov.
Nazbierané rastliny spracujte hneď. Ak máte nadbytok, odložte ich do chladničky, ale skladovaním strácajú vitamíny. Preto je najlepšie natrhať si vždy čerstvé.
Umývajte ich až tesne pred spracovaním. Rastliny určené na varenie či blanšírovanie netreba sušiť. Inak ich sušte papierovou alebo látkovou utierkou. Korene umývajte pod tečúcou vodou s kefkou alebo obtieraním koreňov o seba.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Ako využiť jedlé buriny v kuchyni?
Divoké bylinky sú univerzálne a môžeme ich zaradiť prakticky do každého jedla. Môžeme nimi nahradiť petržlenovú vňať či špenát. Bylinky s pikantnými či cesnakovými chuťami (medvedí cesnak, cesnačka, divoká žerucha) sú výborné na pestá.
Ideálne je používať ich v surovom stave, napríklad pridať na konci varenia, alebo iba jemne spariť.
Dajú sa zaradiť do ovocných smoothie alebo odšťaviť, pridávať do bežných jedál, polievok, ryže, cestovín, ale aj ako čipsy. S kvietkami sa dá krásne pracovať v sladkých jedlách, ako sú koláče, čokolády či zmrzliny. Ďalšou možnosťou je spracovať ich vo forme pesta, medov, bylinných macerátov, olejov, tinktúr atď.
Divoké bylinky je najlepšie používať vo forme vodného macerátu. Stačí ich zaliať studenou vodou a nechať cez noc lúhovať. Pridať môžete mätu, medovku, bobuľové ovocie či lyžicu medu.
Najčastejšie jedlé buriny v záhrade a ich využitie
- Hviezdica prostredná (Stellaria media): Klasická burina, ktorá ako prvá rastie v skleníku. Chutí podobne ako špenát a klíčky. Mladé výhonky sa dajú použiť ako špenát či do šalátov. Pripraviť si môžeme i pesto či smoothie. Chuťou pripomína mladú kukuricu, je bohatá na železo, vitamíny C, A, draslík a vápnik.
- Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica): Má vysoký obsah vitamínu C. Čerstvá sa pridáva do macerátov a smoothies. Mladé výhonky sa upravujú ako špenát. Plody sú bohaté na vitamíny a majú orieškovú chuť. Ak pridávame do šalátov čerstvé listy, pred servírovaním ich prelisujeme valčekom na cesto, aby prestali pŕhliť. Listy sa dajú použiť i na prípravu fašírok. Zo žihľavy sa dá pripraviť výluh, ktorý poslúži ako výborné hnojivo. Listy možno navrstviť na záhony ako mulč.
- Kozonoha hostcová (Aegopodium podagradia): Burina, ktorá sa v záhrade rýchlo šíri podzemkami. Jedlé sú mladé lístky, vrcholky rastlín i semená. Ak ju budeme zberať priebežne, obmedzíme jej bujný rast. Surová pripomína petržlen či zeler. Dá sa pridávať do šalátov, na chlieb, do nátierok či ako pesto. Obsahuje vitamín C, vápnik, karotén a železo. Kozonoha má 4x viac vitamínu C ako citrón. Je ideálna do smoothie, ktorému dodáva petržlenovú príchuť.
- Púpava lekárska (Taraxacum officinale): Rastlina je najjemnejšia pred obdobím kvitnutia. Puky pripomínajú kapary, kvetmi môžeme dozdobiť šaláty. Mladé listy sa používajú tiež do šalátov. Z koreňa sa dá pripraviť náhrada kávy.
- Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis): Listy a kvety sú jedlé. Kvetmi možno ozdobiť chlieb s maslom či nátierkou alebo ním doplniť čerstvý šalát. Kvety rastú i v zime, takže si môžeme obohatiť jedálniček aj počas dní bez vegetácie. Sedmokráska má príjemnú orieškovú chuť a v šalátoch je pastvou pre oči.
- Skorocel (Plantago sp.): Mladé listy sú vhodné do šalátov či na špenát. Kvetné púčiky sa dajú pridať do šalátov alebo do varených zeleninových jedál. Semená sa dajú pridať do nákypov. Skorocel kopijovitý má jedlý aj koreň, ktorý sa naseká a opeká spolu s inou koreňovou zeleninou.
- Ďatelina plazivá, lúčna (Trifolium pratense, T. repens): Výhonky sa dajú zberať od jari do leta a chutia podobne ako valeriánka. Z listov môžeme pripraviť čaj, pridať ich do šalátov či do bylinkového tvarohu. Kvety majú sladkú chuť a dopĺňajú šaláty či hotové jedlá. Dajú sa i uvariť a pridať do rizota.
- Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare): Listy aromaticky voňajú a používajú sa v talianskej kuchyni na dochutenie omáčok, na cestoviny, pizzu či omeletu. Zbierajú sa mladé lístky a vňať. Počas kvitnutia sa suší celá nadzemná časť. Zdrevnatené stonky sa dajú použiť ako grilovacie ihlice.
- Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea): Rastie a kvitne na jar, keď poskytuje mnoho potravy pre hmyz. Jeho modré drobné kvety sú ozdobou do šalátov a môže byť použitý i do čajových zmesí. Listy sú voňavé s nezameniteľnou korenistou chuťou. Zberajú sa hlavne mladé, často ich nájdeme i v zime. Rastlinou môžeme dochutiť polievky, omelety, nákypy, šaláty alebo si pripraviť bylinkový tvaroh.
- Kapsička pastierska (Capsella bursa - pastoris): Listy svojou chuťou pripomínajú žeruchu. Používajú sa ako prísada do šalátov či ako špenát. Jedlé sú aj korene, ktoré pripomínajú zázvor.
- Žltnica maloúborová (Galisonga parviflora): Táto jednoročná rastlina pochádza z Južnej Ameriky. Má drobné žlto-biele kvety. Indiáni ju používajú ako žuvačku, pôsobí priaznivo na ďasná. Inak sa mladé listy varia podobne ako špenát. Varené listy sa dávajú do polievok, omáčok a prívarkov.
- Hluchavka žltá, škvrnitá (Lamium galeobdolon, L. maculatum): Sladké kvety môžeme pridať do šalátov alebo bylinkového tvarohu. Pridať sa môžu i do palacinkového cesta. Vrcholky výhonkov sa dajú použiť do šalátov alebo pripraviť podobne ako špenát.
Chuť divokých rastlín
Buriny majú širokú paletu chutí, od sladkej hviezdice či okvetí ďateliny cez neutrálne, ako je žihľava, kozonoha, alebo pikantné či kyslé až po horkú, ako je napríklad púpava. Tieto jemne horké chute sú dôležité pre udržanie zdravého tráviaceho traktu. Horkosť stúpa so starnutím rastliny, mladé časti bývajú jemnej chuti.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Bezpečnosť pri konzumácii divokých byliniek
Užívanie byliniek je štatisticky bezpečnejšie ako potraviny, na ktoré má mnoho ľudí alergickú reakciu. Nežiaduce účinky sú výnimočné, väčšinou býva dôvodom dlhodobé či nadmerné užívanie jednej byliny. Ak nakupujeme v potravinách výrobky bez toho, aby sme si prečítali, z čoho sú zložené, prijímame oveľa viac jedov a chemikálií.
Niektorí ľudia trpiaci na rôzne ochorenia, alergici alebo tehotné ženy by nemali konzumovať niektoré rastliny. Je preto dôležité poznať svoj zdravotný stav a vedieť, ktorá rastlina nám nerobí dobre. Tiež nie je vhodné tieto rastliny konzumovať vo veľkých dávkach.
Ako sa zbaviť buriny, ktorú nechceme konzumovať?
Ak sa chcete zbaviť buriny, ktorú nechcete konzumovať, najšetrnejším spôsobom je mechanické odstraňovanie. Používajte rýľ a opatrne burinu podrývajte, dávajte pozor na korene.
Ak mechanické odstraňovanie nestačí, môžete použiť herbicídy. Rozlišujeme totálne herbicídy, ktoré ničia všetko, a selektívne herbicídy, ktoré sú účinné iba na jednu skupinu burín.
Existujú aj domáce postreky na burinu, napríklad z octu, soli a saponátu.
Tipy na pestovanie bez buriny
- Na záhonoch vysádzajte na husto.
- Nastieľajte (mulčujte) pôdu.