Jedľa biela (Abies alba) je majestátny ihličnan, ktorý zohráva dôležitú úlohu v stredoeurópskych lesoch a záhradách. Jej pestovanie, najmä v škôlkarských podmienkach, si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na pestovanie jedle bielej v škôlke, od zberu semien až po starostlivosť o odrastené dreviny.
Význam okrasných drevín v sadovníctve
Okrasné dreviny, medzi ktoré jedľa biela nepochybne patrí, zohrávajú kľúčovú úlohu v sadovníctve. Vytvárajú základnú kompozíciu sadových úprav a ovplyvňujú celkový vzhľad krajiny. Pri výbere drevín je dôležité zohľadniť ich konečnú veľkosť, habitus, listnatosť, farbu kvetov a listov, ako aj ich nároky na prostredie.
Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (tzv. habitus). Veľkosť drevín umožňuje Vytvoriť predovšetkým zodpovedajúcu členitosť priestoru. Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod. Pritom musíme zdôrazniť, že sa neprirodzené tvary uplatňujú iba v niektorých prípadoch (napr. smútočná vŕba pri vode a pod.). Stavba a štruktúra koruny určuje vlastný charakter dreviny. Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurovnaným usporiadaním. Farebnosť drevín sa prejavuje v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov, je však nutné zachovať určitú triezvosť, aby kontrast bol príjemný.
Škôlka okrasných drevín
Okrasná škôlka je pozemok so zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Pri zakladaní škôlky je dôležité zohľadniť prírodné a hospodárske výrobné podmienky.
Prírodné výrobné podmienky
Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššie ako 0,60 m pod povrchom.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Hospodárske výrobné podmienky
Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekame, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.
Zber semien jedle bielej
Kľúčovým krokom v pestovaní jedle bielej je zber kvalitných semien. Na tento účel sa vyberajú a schvaľujú porasty s kvalitnými jedincami, ktoré spĺňajú určité kritériá:
- Dostatočná pevnosť a výška
- Zdravý rast bez spomalenia
Zber šišiek jedle bielej je náročný, pretože sa po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Zberači musia vystihnúť správny moment, tesne predtým, než sa šišky začnú otvárať, obvykle od polovice septembra. Zberači šišiek ubúdajú, pretože ide o rizikové remeslo. Zberač vydrží na strome asi šesť hodín a nazbiera 30 až 80 kilogramov šišiek denne.
Následne sa šišky spracujú v lúštiarni, kde sa semená odkrídľujú, očistia a pripravujú na sejbu. Urobí sa aj rozbor, aby sa určila výsevová dávka.
Rozmnožovanie jedle bielej
Ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Generatívne rozmnožovanie (semenom)
Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.
Sejba semien
Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.
Sejba pod sklo
Je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.
Pred sejbou sa odporúča semeno moriť a namáčať. Semená jedle sa vysievajú na jar alebo na jeseň, buď pod sklo, alebo na záhradné záhony. Po vyklíčení je dôležité sadeničky zatieniť a pravidelne rosiť. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) sa semenáčiky postrekujú fungicídnymi prípravkami.
Semeno sa následne rozseje do hriadky, kde ešte dostane pieskovú zásypku.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy. Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne.
Rozmnožovanie odrezkami
Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
- Drevnatými odrezkami: rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme nožom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz.
- Bylinnými odrezkami: rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch.
- Púčikovými odrezkami: niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod. Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.
- Koreňovými odrezkami: rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40-80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom.
Potápanie
Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.
- Pri jednoduchom (obyčajnom) potápaní: uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.
- Pri lúčovitom potápaní: uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihrnieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe.
- Pri hadovitom potápaní: dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.
Nakopcovanie (oddelky, odtržky)
Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15-0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadenice odhrnieme a oddelíme.
Odkopky a delenie
Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.
Vrúbľovanie
Používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.). Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom. Vrúbľovanie vonku na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde. Vrúbľovanie pod sklom používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú.
Očkovanie
Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto. V škôlkárskej praxi je najrozšírenejšie očkovanie na spiace očko, menej na bdiace očko a Forkertov spôsob.
- Na spiace očko: očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde .alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3-4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.
- Na bdiace očko: očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.
- Forkertov spôsob očkovania: používame pri zlepšovaní neujatých očiek v čase nedostatku miazgy alebo pri očkovaní ruží v zime.
Starostlivosť o semenáčiky a preškôlkovanie
Skoro každý deň treba tieto krehké rastlinky kontrolovať, či sú zdravé, často ich zalievať a ošetrovať proti hubovým ochoreniam,“ vymenovala vedúca škôlky. Strašiakom sú skoré jesenné a neskoré jarné mrazy, ktoré môžu rastlinke poškodiť vzhľad alebo ju zničiť. Chránia ich, ako sa dá. Prekrývajú ich bublinkovou fóliou, skúšajú preventívne chemické postreky. Vďaka nim odolá jedlička teplotám do -4 stupňov.
Po dovŕšení určitého veku sa stromčeky preškôlkujú, to znamená, že kvalitnejšie jedince sa presadia do inej hriadky do radov. Tento vek sa líši podľa druhu, napríklad pri smreku sa preškôlkovanie robí po dvoch rokoch od výsevu, pri jedli po troch, no buk môže ísť už po dvoch rokoch priamo do lesa.
Ihličnany sa po preškôlkovaní nechajú rásť ešte asi dva roky, kým sa môžu vyzdvihnúť. Vtedy sa opäť robí kvalitatívny výber, sadenice sa vyrýľujú a pobalia do balíkov po päťdesiat kusov.
Pestovanie okrasných drevín
Pestovanie okrasných krov
Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).
Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 - 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany.
Podpníky orgovánov: v júli až v auguste naočkujeme. Asi za mesiac povolíme úväzky, skontrolujeme, ako sa očká ujali a podľa potreby podpníky preočkujeme. Na druhý rok skoro na jar naočkované podpníky zrežeme nad očkom. Vyrastené ušľachtilé letorasty skrátime za 3. listom, aby sa rozkonárili. Celý podrast odstraňujeme. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.
Pestovanie ruží
Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok 'klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.
Pestovanie okrasných stromčekov
Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 - 1,25 X 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15-0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10-0,15 m). Ponechané čapíky dokonca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienikové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.
Starostlivosť o ihličnany
Ihličnany sú väčšinou vždyzelené dreviny s redukovanou formou asimilačných orgánov (ihlice), ktoré sú v porovnaní s listnáčmi menej výkonné. Obdobie aktívnej fotosyntézy ihličnanov je dlhšie a prerušuje sa iba v zime pri výskyte tuhých mrazov.
Počas tohto dlhého obdobia ihličnany odparujú vodu, ktorú musia prijímať prostredníctvom koreňovej sústavy. Z toho dôvodu sa musí pri presádzaní voliť taká technológia, pri ktorej sa čo najmenej narušuje a poškodzuje koreňová sústava, alebo ich treba presádzať v takom období, aby ihneď po vysadení začali korene intenzívne rásť.
Ďalšou zásadou úspešného pestovania ihličnanov je poznanie a rešpektovanie ich špecifických nárokov na klimatické a pôdne podmienky. Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní.
Základné princípy pestovania ihličnanov
Počas tohto dlhého obdobia ihličnany odparujú vodu, ktorú musia prijímať prostredníctvom koreňovej sústavy. V opačnom prípade rýchlo vädnú, ľahko namŕzajú a hynú. Z toho dôvodu sa musí pri presádzaní voliť taká technológia, pri ktorej sa čo najmenej narušuje a poškodzuje koreňová sústava, alebo ich treba presádzať v takom období, aby ihneď po vysadení začali korene intenzívne rásť.
Ďalšou zásadou úspešného pestovania ihličnanov je poznanie a rešpektovanie ich špecifických nárokov na klimatické a pôdne podmienky. Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Veľký význam pre úspešné pestovanie ihličnanov má správna voľba stanovišťa, najmä pre chúlostivejšie taxóny, ktoré musia byť chránené vyššími stromami, budovami a pod. Menej odolné ihličnany viac ako silný mráz poškodzuje jarné slnečné žiarenie a suchý studený vietor. Citlivé dreviny sa nikdy nemajú vysádzať na južne a východne exponované svahy.
Opakované zamŕzanie a rozmŕzanie na takto orientovaných svahoch poškodzuje dreviny viac ako silný, hoci dlhšie trvajúci mráz. Najväčšie škody spôsobuje jarné slnečné žiarenie najmä v marci, keď dreviny cez deň začínajú pučať a v noci namŕzajú.
Pri vysádzaní ihličnanov sa ku koreňom nepridáva maštaľný hnoj. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Všetky zvyšky vápna a omietok po stavbe sa musia odstrániť. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri.
Techniky vysádzania ihličnanov
Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Vysádzanie bez balu je vždy riskantné a používa sa len pri presádzaní mladých semenáčov a pri zalesňovaní. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september). Stromčeky hneď po vysadení začnú vytvárať nové korene a nahrádzať odparenú vodu. Neskôr vysadené ihličnany sa nestihnú zakoreniť, vädnú a uschýnajú. Vysádzanie do zamrznutej zeme je vždy neúspešné. Jarný termín vysádzania je vhodnejší pre chúlostivé druhy, na vysádzanie na vlhké stanovištia, do ťažších pôd a v chladnejších oblastiach. V lete sa vysádzajú otužilé druhy odolné proti mrazu. Vysádzajú sa tiež rastliny na chránené miesta a do suchších a ľahších pôd. Stromčeky do zimy ešte vytvoria korienky, takže môžu bez poškodenia prezimovať. Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra. Pri opatrnej manipulácii a dobrej starostlivosti možno rastliny v kontajneroch vysádzať počas celého vegetačného obdobia.
Jamy na jarné vysádzanie sa pripravujú už na jeseň, častejšie však tesne pred vysádzaním. Jama má byť asi 2 až 3-krát väčšia ako koreňový bal. Škôlkarské podniky dodávajú ihličnany s koreňovým balom zabaleným v jutovine, vo fóliách z PVC alebo v kontajneroch. Po dlhšej preprave treba stromčeky pred vysádzaním výdatne zahať, alebo celý bal namočiť na niekoľko hodín do vody.
Jutový obal sa pri objemnejších baloch neodstraňuje, iba sa uvoľní a na niekoľkých miestach sa nareže. Fólie z PVC sa musia odstrániť a sadenice sa z kontajnerov opatrne vyberú tak, aby koreňový bal zostal neporušený. Vzpriamene rastúce jednokmeňové stromy, stromy s pravidelnou kužeľovitou a stĺpovitou korunou, ako aj kry stĺpovitého a kužeľovitého vzrastu musia stáť v jame kolmo.
Ku koreňom sa prisýpa horná vrstva pôdy, ktorá sa pri kopaní jamy odoberala prvá, alebo sa pôda vylepšuje zeminou vytvorenou z dobre rozloženej listovky a piesku alebo z kompostu, rašeliny a z piesku.
Po vysadení je dôležitá opakovaná zálievka v suchom období a pri vysádzaní väčších sadencov s poškodeným koreňovým balom a citlivejších druhov aj rosenie koruny, ale nie v čase intenzívneho slnečného žiarenia. Okolo vysadeného stromčeka sa upraví miska, aby sa lepšie zachytávala voda. Na miestach, na ktorých nemožno zabezpečiť pravidelnú zálievku, povrch pôdy sa nastiela rozdrvenou kôrou, rašelinou, pilinami, pokosenou trávou alebo iným materiálom.
Vyššie ihličnany, stĺpovité a úzko kužeľovité formy sa chránia proti vyvráteniu šikmo zatlčeným kôlom, alebo sa zakotvujú drôtmi. Niektoré druhy a odrody, ktoré nemajú dobre vytvorený terminálny výhonok, sa priväzujú o koly (vrúbľovance).
Väčšie odrastené ihličnany sa presádzajú pomocou špeciálnych presadzovacích strojov, alebo pomocou upravených koreňových balov (debnenie, zmrznutý bal). Koreňová sústava starších drevín sa niekoľko rokov pred presádzaním pripravuje postupným presekávaním koreňov s cieľom prerušenia jednak hlavných koreňov, ale predovšetkým vytvorenia hustej spleti koreňov po obvode balu.
Takéto stromy sa na novom stanovišti dôkladne zabezpečujú proti vyvráteniu, zatieňujú a výdatne sa zalievajú a rosia až dovtedy, kým sa dôkonale zakorenia. Pri presádzaní ihličnanov s balmi nastáva redukciou koreňov porušenie korelácie medzi nadzemnou a podzemnou časťou. To sa prejavuje pomalým rastom nadzemných častí drevín v prvých rokoch po vysadení. Pri niektorých druhoch, ktoré dobre znášajú rez (tisy, borievky, tuje), pomer nadzemnej a podzemnej časti sa môže upraviť redukciou konárov.
Ochrana a starostlivosť o ihličnany
Niektoré náročnejšie a citlivejšie taxóny sa na zimu chránia zakrývaním čečinou, slamou, lístím alebo iným materiálom. Ostatným odolnejším taxónom sa po výdatnej zálievke môžu korene prikryť rašelinou alebo lístím, aby sa zabránilo skorému zamrznutiu pôdy. Dreviny sa musia zabezpečiť proti ohryzu zverou oplotením celej plochy alebo chráničmi jednotlivých stromov.
Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania, (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami.