Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) je majestátny opadavý strom, ktorý má svoje korene v Európe a na Kaukaze. Patrí do čeľade olivovníkovitých (Oleaceae). Vďaka svojej nenáročnosti a estetickým kvalitám má významné postavenie v sadovníctve.
Charakteristika jaseňa štíhleho
Jaseň štíhly dorastá do výšky 20 až 30 metrov, čím vytvára impozantný strom so vzdušnou, oválnou až guľovitou korunou. Jeho listy sú zložené zo 7 až 13 úzkych, tmavozelených lístkov, ktoré sa na jeseň sfarbujú do žltých až žlto hnedých odtieňov. Kvitne v apríli a máji nenápadnými, svetlozelenými kvetmi usporiadanými v hrozne, z ktorých sa neskôr vyvíjajú semená, ktoré sú uzavreté v krídlatých nažkách.
Význam okrasných drevín v sadovníctve
Okrasné dreviny, vrátane jaseňa štíhleho, zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe kompozície sadových úprav. Pri výbere drevín je dôležité zohľadniť ich rozmery v dospelosti, celkový vzhľad, listnatosť, farbu kvetov a listov a ich premeny počas roka, ako aj ich nároky na prostredie. Dôkladná znalosť vlastností drevín umožňuje vytvárať diela, ktoré dosiahnu plnú krásu až po určitom čase. Sadovníci často vysádzajú väčší počet drevín, než je pre úpravu potrebné v čase jej úplného rozvoja, a postupnou prebierkou ich počet obmedzujú na nevyhnutné množstvo.
Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (habitus). Veľkosť drevín umožňuje vytvárať zodpovedajúcu členitosť priestoru. Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod. Stavba a štruktúra koruny určuje vlastný charakter dreviny. Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurovnaným usporiadaním. Farebnosť drevín sa prejavuje v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov, je však nutné zachovať určitú triezvosť, aby kontrast bol príjemný.
Pestovanie jaseňa štíhleho
Jaseň štíhly je známy svojou nenáročnosťou a prispôsobivosťou. Rastie takmer v akejkoľvek pôde, vrátane ťažkej a ílovitej. Najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovisku v mierne kyslej, dostatočne vlhkej pôde. Je ideálny na výsadbu stromov na jeseň.
Prečítajte si tiež: Nové korenie: všetko, čo potrebujete vedieť
Rozmnožovanie okrasných drevín
Okrasné dreviny sa rozmnožujú a pestujú v okrasných škôlkach. Okrasná škôlka je pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek. Pri výbere vhodného miesta na založenie novej okrasnej škôlky prihliadame predovšetkým na prírodné a hospodárske výrobné podmienky. Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššie ako 0,60 m pod povrchom. Okrasnú škôlku sa snažíme umiestiť do čistého ovzdušia a čo najbližšie k prirodzenému alebo umelému zdroju mäkkej vody.
Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekame, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.
Rozmnožovanie listnáčov
Listnáče rozmnožujeme generatívne (semenom) alebo vegetatívne.
Generatívne rozmnožovanie (semenom)
Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.
Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.
Prečítajte si tiež: Strom, ktorý nerodí dobré ovocie
Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy.
Rozmnožovanie odrezkami
Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
Drevnatými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme nožom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz.
Bylinnými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch.
Prečítajte si tiež: Jedľa biela: Charakteristika a výskyt
Púčikovými odrezkami niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod. Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.
Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40-80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom.
Potápanie
Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.
Pri jednoduchom (obyčajnom) potápaní uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.
Pri lúčovitom potápaní uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihrnieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe.
Pri hadovitom potápaní dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.
Nakopcovanie (oddelky, odtržky)
Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15-0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadenice odhrnieme a oddelíme.
Odkopky a delenie
Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.
Vrúbľovanie
Vrúbľovanie používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.). Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom. Vrúbľovanie vonku na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde. Vrúbľovanie pod sklom používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú.
Očkovanie
Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto. V škôlkárskej praxi je najrozšírenejšie očkovanie na spiace očko, menej na bdiace očko a Forkertov spôsob.
Na spiace očko očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3-4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.
Na bdiace očko očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.
Forkertov spôsob očkovania používame pri zlepšovaní neujatých očiek v čase nedostatku miazgy alebo pri očkovaní ruží v zime.
Pestovanie okrasných drevín
Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).
Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 - 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany.
Podpníky orgovánov v júli až v auguste naočkujeme. Asi za mesiac povolíme úväzky, skontrolujeme, ako sa očká ujali a podľa potreby podpníky preočkujeme. Na druhý rok skoro na jar naočkované podpníky zrežeme nad očkom. Vyrastené ušľachtilé letorasty skrátime za 3. listom, aby sa rozkonárili. Celý podrast odstraňujeme. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.
Pestovanie ruží
Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok 'klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.
Pestovanie okrasných stromčekov
Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 - 1,25 X 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15-0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10-0,15 m). Ponechané čapíky dokonca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienikové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.
Rozmnožovanie a dopestúvanie ihličnanov
Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom. Podobne ako ihličnany rozmnožujeme i niektoré vždyzelené listnáče.
Rozmnožovanie semenom
Semenom rozmnožujeme druhy a výnimočné kultivary, ktoré uchovávajú svoje vlastnosti (napr. Picea pungens).
Plody ihličnanov zberáme skoro po dozretí. Osobitnú pozornosť musíme venovať jedle, lebo jej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Podobne semená jedle, vejmutovky a limby stratifikujeme. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedla, douglaska), prevažne však na jar. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony.
Sejba pod sklo je potrebná pri cennejších a chúlostivejších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi p…
Jaseň štíhly guľovitého tvaru
Existujú aj kultivary jaseňa štíhleho, ktoré vynikajú svojím habitusom. Napríklad, súmerný guľovitý jaseň má hustú okrúhlu korunu s pravidelnými obrysmi navrúbľovanú na kmieniku vysokom 180 cm. Jeho tmavozelené listy sú rozdelené do viacerých kopijovitých alebo oválnych, 3-4 cm dlhých lístkov, ktoré zvyčajne opadávajú na jeseň zelené, no niekedy sa predtým najprv sfarbia na atraktívne žlté. Okrúhla silueta holých konárov na vrchu štíhleho kmeňa a čierne spiace púčiky z neho robia aj v zime atraktívny záhradný prvok. Odporúča sa do malých záhrad, vstupných priestorov k budovám, na parkoviská alebo ako súčasť výsadieb vo formálnych aj v neformálnych záhradách. Guľovitý jaseň by sme mali pestovať na slnku alebo v polotieni. Uprednostňuje vlhké pôdy bohaté na živiny. Rastie však aj na ílovitých, hlinitých, piesočnatých kyslých aj alkalických pôdach a znáša aj málo priepustné pôdy nízkej kvality. Má vysokú odolnosť voči suchu a soli. Jeho naštepená okrúhla koruna môže dosiahnuť priemer 3-4 m.
Očkovanie ako spôsob rozmnožovania
Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie. Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie - na spiace očko. Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické. Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom). Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Je závislé od prúdenia miazgy. Jej prítomnosť zisťujeme priamo v poraste, nakoľko závisí od priebehu počasia, najmä zrážok. Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Slivkové podpníky (St. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať. Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy. Forkertovo očkovanie. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné. Rez na čapík. Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Jednoročný očkovanec priviazaný k čapíku. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.
Starostlivosť o mladé stromčeky
Vyškôlkované podpníky v suchej jari výdatne zavlažujeme pre dobré ujatie a vstup do vegetácie. Včasným kyprením medziradí predchádzame rozvoju vytrvalých tráv. Medziradia tiež môžeme dočasne ozeleniť vhodným zeleným hnojením - veľmi vhodné sú horčica, cirok či hrášok, na lepších pôdach vo vlhkom roku aj medonosná facélia vratičolistá. V širších medziradiach môžeme pestovať aj zeleninu a aromatické bylinky. Veľmi vhodné sú široko pokryvné kapucínky. Ich kvety sú zasa skvelým spestrením šalátov. Naopak nevhodnými ozeleňujúcimi rastlinami sú lucerna siata či ďatelina lúčna, ktoré mohutným koreňovým systémom potláčajú vyškôlkované stromčeky a lákajú hlodavce. Z rastúcich výhonkov vyberieme najsilnejší rovný a pekne rastúci mládik, základ budúceho kmeňa. Ostatné výhonky skrátime asi na jednu tretinu. Vzniknuté čapíky ponechávame, sú podstatné pre rovnomerné hrubnutie kmienka. V prípade opätovného nárastu v druhej miazge ich znova skrátime. A5 - ak stromček dosiahol požadovanú výšku, štepíme v korunke konečnú odrodu, resp. Vyberáme najsilnejší letorast ako budúci kmeň, ostatné letorasty skracujeme za 5. až 6. listom. Vytvárame úkryty pre hmyz, najmä pre predátorov vošiek. Ucholaky čoskoro osídlia starý kvetináč otočený hore dnom, naplnený senom a zavesený v blízkosti mladých stromčekov. Keď si s voškami naozaj nevieme rady a mladé stromčeky sú výrazne poškodzované, pripravíme si výluh zo žihľavových či tabakových listov alebo aplikujeme olej v predjarnom období. Používame slnečnicový/repkový olej emulgovaný lecitínom, aby sme ho mohli zmiešať s vodou. Ošetrujeme ním všetky stromy a kry bez rozdielu, obzvlášť tie, kde v minulom roku bol silný výskyt vošiek a na povrchu výhonov sa teda nachádza množstvo prezimovaných vajíčok. Použijeme 70 g lecitínu na 1 l oleja, 3 l emulgovaného oleja na 100 l vody, lecitín je potrebné vmiešať do zohriateho oleja. Následne olej s vodou vytvorí hladkú emulziu, ktorú môžeme aplikovať. Na rastlinách vytvoríme hladký film, ktorý zamedzí liahnutiu vošiek. Účinok aplikácie závisí od dokonalého pokrytia povrchu rastlín. Olej aplikujeme ako predjarný postrek ešte pred olistením porastu. V žiadnom prípade neaplikujeme v už olistenom poraste, s istotou dôjde k významnému popáleniu porastu! Jesennú či jarnú výsadbu stromov už máme úspešne za sebou a jemné vlásočnice korienkov prerastajú dňom i nocou hlbšie do pôdy za tichej prítomnosti rozmanitého pôdneho života. Mladé svieže výhonky sa ťahajú k slnku a šťavnaté lístky zbierajú hojnosť slnečných lúčov. Mohlo by sa zdať, že vysadené stromčeky môžeme opustiť a ponechať samé na seba a ony nám vyrastú v mohutné a dlhoveké stromy. Veď predsa aj les rastie sám od seba a nik sa oň priveľmi neobzerá, tak prečo by to nemohlo ísť aj s mladučkými ovocnými štepmi? Lenže ovocný strom či iný strom zo škôlky predtým, než zapustí svoje korene na konečnom stanovišti, je presádzaný hneď niekoľkokrát. A každé presádzanie znamená stratu korienkov a stres. Nech sme akokoľvek opatrní, korienky vždy porušíme, najjemnejšie vlásočnice ani pri úmornej snahe nevykopeme celé a tak musia nanovo po oslabení regenerovať. Či sa nám to páči alebo nie, ča…