Úvod
Inkluzívne vzdelávanie sa stalo strategickou prioritou na Slovensku a prechádza legislatívnymi zmenami, ktoré majú akcelerovať proces inklúzie v školách. Učitelia a ostatní pedagogickí zamestnanci sú kľúčovými aktérmi týchto zmien. Inklúzia ako právo na vzdelávanie v bežnom edukačnom prostredí je na Slovensku legislatívne záväzná od roku 2010 na základe prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Inklúzia ako právo a záväzok Slovenskej republiky
Slovenská republika sa zaradila medzi krajiny s vysokým právnym povedomím o ľudských právach. Občianske práva osôb so zdravotným postihnutím boli dlhodobo prehliadané až ignorované vo viacerých ekonomicky vyspelých a demokratických krajinách sveta, Slovensko nevynímajúc. Na druhej strane treba objektívne uznať, že zmena myslenia a spoločenského systému, ktorý treba v niektorých ohľadoch transformovať a uspôsobiť tak, aby reflektoval diverzitu, je náročný a najmä dlhodobý proces.
Stratégia Európskej únie pre práva osôb so zdravotným postihnutím
Európska únia prijala dôležitý strategický dokument s názvom Union of Equality: Strategy for the Rights of Persons with Disabilities 2021-2030, v ktorom vymedzila konkrétne priority. Impulzom k dlhodobému záväzku EÚ je pretrvávajúca nepriaznivá situácia osôb s postihnutím v spoločnosti z hľadiska ich sociálneho vylúčenia a rizika chudoby v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Cieľom Stratégie je podniknúť kroky, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje práva, nemuseli už zažívať diskrimináciu, mali rovnaké príležitosti, rovnaký prístup k účasti na spoločenskom a hospodárskom živote a mohli sa voľne pohybovať v EÚ bez ohľadu na to, že potrebujú podporu. EÚ má preto ambíciu byť lídrom, vzorom a propagátorom práv osôb so zdravotným postihnutím na celom svete.
Vývoj inklúzie v slovenskom školstve
Vývoj inklúzie v našom školskom prostredí po prijatí Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím možno označiť za pozvoľný bez výrazných snáh o implementáciu ratifikovaných záväzkov do školskej legislatívy. Hoci údaje zo štatistickej ročenky Centra vedecko-technických informácií SR poukazujú na každoročný nárast počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách a v školskom roku 2023/24 sa to týkalo 52 488 žiakov na všetkých stupňoch škôl, v špeciálnych školách sa naďalej vzdelávalo 25 235 žiakov, čo je stále privysoké číslo v percentuálnom porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. Výskumy, ktoré skúmajú proces zaškolenia dieťaťa so zdravotným postihnutím na Slovensku, poukazujú, že mnohé školy ešte stále nie sú ochotné a pripravené prijať také dieťa na povinnú školskú dochádzku a sú málo iniciatívne pri vytváraní inkluzívneho prostredia, hoci ich k tomu legislatíva zaväzuje (porov. Slaná, Molnárová Letovancová, Slaný 2023). Exemplárnym príkladom porušovania práva na inkluzívne vzdelávanie bolo rozhodnutie najvyššieho súdu SR z roku 2014 o neoprávnenom odmietnutí vzdelávania dievčaťa s Downovým syndrómom (rozhodnutie č. 7Sžo/83/2014). Najvyšší súd v rozsudku potvrdil prednosť medzinárodnej zmluvy.
Inkluzívny prístup vo výchove a vzdelávaní
Inkluzívny prístup vo výchove a vzdelávaní je definitívne ukotvený v školskej legislatíve a národných strategických dokumentoch, úlohou ktorých je akcelerovať proces inklúzie v školskom prostredí. Inkluzívna problematika je obsiahnutá ako samostatný komponent v jednej z piatich strategických oblastí s príznačným názvom Kvalitné vzdelávanie. V kontexte inklúzie ide o dostupnosť, rozvoj a kvalitu vzdelávania, pričom súčasťou priorít bola aj kurikulárna transformácia a zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl.
Prečítajte si tiež: Sladký a slaný Veľkonočný pletenec
Prečítajte si tiež: Tipy na slaný tvaroh
Prečítajte si tiež: Slaný koláč v tvare slnečnice