Leto a zmrzlina patria neodmysliteľne k sebe. Osviežujúca mrazená pochúťka v kornútiku je neodmysliteľnou súčasťou horúcich letných dní. Hoci sa dnes tešíme z rozmanitosti príchutí a spôsobov výroby, história zmrzliny je bohatá a siaha až do staroveku. Tento článok sa zameriava na históriu zmrzliny, s dôrazom na jej vývoj a popularitu v Banskej Bystrici a na Slovensku.
Cesta zmrzliny dejinami ľudstva
Zmrzlina prešla takmer celými dejinami ľudstva, kým sa stala streetfoodovým osviežením pre každého. Možno i preto je dnes zmrzlina najobľúbenejším letným osviežením. Na predchodkyni dnešnej zmrzliny už pred vyše 2400 rokmi maškrtili Peržania. Išlo síce iba o sneh, dovážaný z hôr a ochutený šafranom či preliaty hroznovou šťavou, ale tam kdesi sa začala písať história obľúbeného letného osvieženia.
O prvenstvo súťažili s Grékmi, ktorí v rovnakom období sneh, dovezený z Olympu, ochucovali medom či vínom. Všetkých ale predbehli obyvatelia Číny, ktorí sneh či drvený ľad miešali s ovocím už 3000 rokov pred naším letopočtom. Mliečna zmrzlina má pôvod v Arábii, takisto Arabi začali zmrzlinu ochucovať cukrom. V 13. storočí doviezol recept na zmrzlinu Marco Polo do Talianska. Ako inak, z Číny, recept na jej výrobu vraj ukradol. Expanzia ľadovej sladkosti do Európy mohla začať.
Trvalo síce ešte takmer tristo rokov, kým zmrzlinu objavili ďalšie európske krajiny vrátane Francúzska, ale zatiaľ to bol pokrm určený len pre zámožných konzumentov. Zmrzlina bola luxusom, keďže chladená zmes sa musela ihneď spotrebovať. Pripravovala sa v nádobe naplnej ľadom a slanou vodou, v ktorej bolo miešadlo na prípravu zmrzliny. Až z Európy sa zmrzlina dostala do Ameriky.
Na prvom kopčeku zmrzliny si pochutnávali Londýnčania v 19. storočí, no až v 20. storočí sa zmrzlina stala pochúťkou, dostupnou všetkým spoločenským vrstvám. Dnes sú majstri nielen vo výrobe ale aj v show, ktorá sprevádza jej predaj najmä v Taliansku a nezaostávajú ani Chorváti. Niektorí predavači sú doslova žongléri a ich predstavenie je lahôdkou i pre oko zákazníka. Dnes si zmrzlinu vyberáme z rozmanitého množstva príchutí či spôsobov výroby.
Prečítajte si tiež: Osviežujúca Jadranská Pochúťka
Zmrzlina na Slovensku a v Banskej Bystrici
História zmrzliny na Slovensku je úzko spojená s rozvojom gastronómie a cukrárenského remesla. Počas socializmu bola zmrzlina dostupná, no výber príchutí bol obmedzený. Po páde komunizmu sa otvorili dvere pre nové trendy a chute, čo viedlo k vzniku rôznych zmrzlinární ponúkajúcich širokú škálu príchutí a štýlov.
V Banskej Bystrici, podobne ako v iných mestách na Slovensku, sa zmrzlina stala obľúbenou pochúťkou. Hoci konkrétne historické záznamy o vzniku prvej zmrzlinárne v Banskej Bystrici nie sú rozsiahle, je isté, že s rozvojom mesta a jeho kultúry sa objavili aj prevádzky ponúkajúce túto obľúbenú pochúťku.
Kaviareň a zmrzlina v Europa Shopping Center Banská Bystrica
Twist ice & coffee Banská Bystrica s prevádzkou na prízemí nákupného centra Europa Shopping Center srdečne pozýva všetkých milovníkov dobrej talianskej kávy, kávových špecialít, studených a teplých nápojov, zmrzliny a zmrzlinových pohárov, zákuskov a koláčov do našej kaviarne a zmrzlinárne! Príďte k nám a vyberte si z našej chutnej ponuky presne to, na čo máte práve chuť.
Originálna a jedinečná chuť
Výborná, originálna, pravá talianská zmrzlina! Naša je zmrzlina vždy čerstvá, mnoho farebná a rôznych príchutí. Súčasťou ponuky je aj talianská káva značky Manule, cappuccino, caffé latte rôznych príchutí! Proste máme pre vás z každého rožku trošku.
Niečo pre mlsné jazýčiky
Pripravujeme pre vás pravidelne aj čerstvé tiramusu, ktoré je pripravené priamo v prevádzke. Ak vám naše tiramisu zachutí môžete si ho objednať aj na oslavy či len na domáce maškrtenie. Okrem toho vám ponúkame aj milkshake, fresh bumy, šťavy z čerstvého ovocia, jogurtové poháre s ovocím a naozaj veľa druhov zmrzlinových pohárov.
Prečítajte si tiež: Poctivá zmrzlina z Bahone
Tešíme sa na vašu návštevu!
Zmrzlina v Nitre a okolí: Inšpirácia pre Banskú Bystricu?
Hľadanie najlepšej zmrzliny nie je len záležitosťou Banskej Bystrice. Aj v Nitre a okolí sa vedú diskusie o tom, kde nájsť tú najlepšiu zmrzlinu. Z komentárov čitateľov sa stalo jasné, že Maestro Nitra je momentálne top voľbou medzi Nitranmi. „Originálne príchute, ktoré inde nenájdete, cena ozaj veľkého kopčeku 1,50 až 2 eurá, ale naozaj sa oplatí,“ napísal Marek. Na to hneď nadviazala Alenka: „To boli kopčiská - normálne som sa najedla… a skutočne veľmi dobrá a chutná zmrzlina.“
Pre tých, ktorí Maestro nepoznajú, pomohol Marek s navigáciou: „Oproti Dominu na Štefánikovej medzi Prima bankou a mestským úradom.“ Spomenul aj históriu prevádzky: „Začínali v Komjaticiach asi pred tromi či štyrmi rokmi a potom prešli tam, kde sú doteraz.“ Obľuba zmrzlinárne však nie je len o chuti. Ľudia oceňujú aj prístup personálu: „Veľmi milá obsluha,“ napísala Martina. A Helena dodala: „Žiadne oškrabovanie naberačky.“
Medzi ďalšími obľúbenými miestami rezonovali mená ako Balkánska zmrzlina na pešej zóne či prevádzka Passion v mestskom parku. „Balkánska už roky rokúce,“ vyhlásila Jana, zatiaľ čo Martina Passion opísala ako „fantastickú zmrzlinu, obrovské kopčeky len za 1,50 eur“. Niektorí však upozorňovali aj na ceny. Vlasta sucho poznamenala: „Po takých cenách, ani jedna.“ No pre väčšinu diskutujúcich kvalita zmrzliny v Nitre cenu obhajuje.
Toto je rebríček naj zmrzliny v Nitre a okolí podľa fanúšikov sdeťmi.com:
Prečítajte si tiež: Tradícia Jadranskej Zmrzliny
- Maestro Nitra: Originálne príchute a veľké kopčeky za 1,50 až 2 eurá. Nachádza sa oproti Dominu na Štefánikovej ulici.
- Balkánska zmrzlina: Obľúbená zmrzlina na pešej zóne.
- Passion: Fantastická zmrzlina s obrovskými kopčekmi za 1,50 eur v mestskom parku.
- Zmrzlina u Michala: Najlepšiu zmrzlinu nájdete pri daňovom úrade v Nitre.
- Ľadová ríša Nitra: Najlepšiu točenú zmrzlinu nájdete na Palárikovej. Rozmazlená zmrzlina s maximálnym ovocným podielom, bohatou chuťou, bez umelých farbív a dochucovadiel.
- Zmrzlyra v Ivanke pri Nitre: Zmrzlina na Konečnej v Ivanke pri Nitre bola druhou najčastejšie sa vyskytujúcou odpoveďou v našej ankete.
- Remeselná zmrzlina Nové Zámky: Poctivú zmrzlinu nájdete pri kostole, len pár metrov od hlavného námestia. Táto zmrzlina je navyše extra špeciálna, nakoľko mliečne zmrzliny, do ktorých pridávajú tú najlepšiu smotanu majú varený základ a ovocné zmrzliny sú ovocné sorbety, to znamená že sú vyrobené len z ovocia, žiadne arómy.
- Zmrzlina Výčapy-Opatovce: V našej ankete bola spomenutá viac než niekoľkokrát takže veríme, že je tiež výborná.
Skúsenosti z Nitry a okolia môžu byť inšpiráciou pre zmrzlinárne v Banskej Bystrici. Dôležité je ponúkať kvalitné suroviny, originálne príchute a príjemnú obsluhu.
Zmrzlina na Slovensku: Od Kounu po Talat
Okrem Nitry a okolia, na Slovensku nájdete množstvo ďalších skvelých zmrzlinární:
- Koun (Bratislava): Bezpochyby najznámejšou zmrzlinárňou v Bratislave je Koun na Panskej.
- Bubbles (Bratislava-Petržalka): Baby friendly kaviarnička na petržalskom korze, kde si môžete vychutnať okrem kávy a zákuskov aj výbornú taliansku zmrzlinu.
- LuMi (Bratislava-Ovsište): Ponúka ovocný sorbet s kúskami kebabu.
- Rafaella (Bratislava-Prievoz): Vychutnať si môžete napríklad dvojfarebnú zmrzlinovú ružu.
- Elezi (Bratislava-Vajnory): Oplatí sa zájsť sem aj na zmrzlinu.
- Zmrzlina Talat (Revúca): Už desaťročia robí skvelú zmrzlinu.
- Canda (Žilina): Najznámejšia sieť zmrzlinární v Žiline.
- Palio gelato (Lehota pod Vtáčnikom): Nájdeš tu tradičné príchute, ako punč, vanilku alebo pistáciu, no aj menej tradičné, ako sicílsky citrón či belgická čokoláda.
- Berry Garden (Svinica): Zmrzlinu vyrábajú priamo na farme.
- Favor.it (Bratislava-Devínska Nová Ves): Ak máš chuť na zmrzlinu ako z Talianska, jednoznačne zájdi do tohto podniku.
- TIMI AMO gelato & coffee (Bratislava-Ružinov): Práve na prírodných surovinách si TIMI AMO zakladá.
- Kaviareň Alžbetka (Trenčín): V letných mesiacoch kaviareň Alžbetka v Trenčíne otvára terasu, kde si môžeš vychutnať kávu, zmrzlinu či inú dobrotu s výhľadom na Trenčiansky hrad.
- Cremi gelato & coffee (Trnava): Určite by si mal vyskúšať ďalšie tradičné talianske chute z poctivých ingrediencií.
- Scoop (Žilina): Ďalšiu taliansku zmrzlinu nájdeš v Žiline v podniku Scoop.
Kaviarenik Florin Toma denne pripravuje pravé talianske gelato v zmrzlinárni v bratislavskom Ružinove. „Otvorili sme prevádzku hlavne pre ľudí odtiaľto, aby dostali kvalitu aj na sídlisku, nielen v centre mesta,“ hovorí Toma, ktorý je pôvodom Rumun a na Slovensko sa prisťahoval pred trinástimi rokmi. Denne vstáva o 5.30 nielen kvôli povinnostiam, ale aj preto, aby v pohode stíhal už tradičnú rannú debatu s vernými zákazníkmi, z ktorých sa rokmi stali kamaráti. Potom prejde do svojej pár metrov vzdialenej zmrzlinárne a niekoľko hodín bez prestávky pripravuje čerstvé gelato. Florin Toma pochádza z Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, a do bratislavského Ružinova ho priviedla slovenská manželka. Spoznali sa v Spojených štátoch amerických, no pred príchodom na Slovensko žili aj v Juhoafrickej republike. Na ružinovských Ostredkoch ho pozná takmer každý. Nemusíte si uňho kúpiť ani kávu, ani zmrzlinu, no aj tak vás slušne pozdraví, keď prechádzate okolo. „Pre mňa je to úplne prirodzené v rámci služieb ľuďom. Pochádzate z Rumunska, na Slovensku žijete niekoľko rokov. Pred dvadsiatimi rokmi som odišiel z domova do Ameriky - študovať a pracovať. Tam v Miami som stretol manželku, ktorá je Slovenka. No a potom sme spolu pracovne cestovali po svete. Boli sme v rôznych krajinách Európy, v Afrike, kde manželka otehotnela a chcela, aby sa syn narodil na Slovensku. Plánovali sme vrátiť sa späť do Juhoafrickej republiky. Študoval som tam biznis a pracoval. Začínal som brigádnickými prácami v jednej americkej firme, ktorá obchodovala s rôznym tovarom. Postupne som tam rástol a potom som prešiel do talianskej spoločnosti, ktorá tiež obchodovala s tovarom bez dane na rôznych miestach po svete. Tak sme sa aj s manželkou dostali na Karibské ostrovy, rôzne letiská, luxusné lode. Okolo sedem až osem rokov som precestoval. Skoro každý deň som bol niekde inde. Okrem Ázie, tú veľmi nie a z Južnej Ameriky tiež menej. Prvé tri roky bez nej, potom sme sa zoznámili a nejaký rok a pol sme cestovali spolu. Potom si našla inú prácu. Boli sme nejaké obdobie aj dosť dlho bez seba. Ale áno, keď otehotnela, boli sme spolu už sedem rokov a každý rok sme išli na dovolenku ku mne domov - do Bukurešti, a zakaždým sme sa zastavili aj na Slovensku. Časom sme si tu kúpili byt, ale stále sme neboli presvedčení, že tu ostaneme. Afrika je veľmi pekná, ale niekedy aj dosť nebezpečná.
Košický zmrzlinový kráľ a jeho impérium
Cukrárne AIDA, patria ku Košiciam tak, ako Dóm sv. Alžbety, Urbanová veža, či potôčik na Hlavnej. Na jej zmrzline a zákuskoch sú odchovaní všetci Košičania. Obľúbená košická zmrzlina vďačí za svoj vznik podnikavému Macedónčanovi, ktorý sa u nás pred 40 rokmi usadil. 62-ročný Rami Imeri sa vďaka svojej zmrzline a koláčikom, stal známou osobnosťou Košíc. Tak ako všetci ľudia, ktorí dosiahli úspech, aj on vzbudzuje záujem a zvedavosť. A keďže už roky neodmysliteľne patrí ku košickému koloritu, rozhodli sme sa jeho život čitateľom priblížiť.
Rami Imeri, tmavý muž nižšieho vzrastu a energickej povahy pochádza z dedinky v blízkosti macedónskeho Gostivaru. Z rodného miesta odišiel do sveta, keď mal 21 rokov, ako vyučený automechanik. Písal sa rok 1966. Jeho cieľom bolo Toronto v Kanade, kde ho čakala snúbenica. Práve jej nepriamo vďačí za svoju kariéru v Košiciach. "To je hra osudu," vraví Rami Imeri. "Spoznal som ju u nás vo vlaku. Páčila sa mi, pretože mala okuliare. Takéto dievčatá mi vtedy pripadali múdre, bystré a vzdelané. To dievča sa narodilo v Košiciach, jej mama pochádzala z Hanušoviec nad Topľou a otec z našej dedinky. Rodičia chceli, aby som sa oženil, tak som súhlasil len s tou podmienkou, že to bude ona."
Snúbenica odišla za rodinou do Kanady a R. Imeri spolu s jej bratom mali prísť za ňou neskôr. Na udelenie víz čakali istý čas vo Viedni. Počas čakania na víza, sa obaja energickí mladí chlapci rozhodli krátiť čas cestovaním. Navštívili snúbenicinho strýka macedónskeho zmrzlinára v Hanušovciach nad Topľou. R. Imerimu sa u strýka zapáčilo, varenie zmrzliny ho začalo zaujímať, preto u neho pobudol dlhšie a naučil sa remeslu. V auguste 1968 mal v rukách tak dlho očakávané vízum a letenku do Toronta. "A skončilo sa to tak, že tu prišli Rusi, zo dňa na deň sa uzavreli hranice a ja som tu zostal," dodáva. Nevadilo mu to, pretože si slovenských ľudí veľmi obľúbil a bolo to vzájomné. "Mal som tu veľa kamarátov. Ľudia tu vtedy boli veľmi úžasní. Juhoslovanov mali radi, takže som tu rád ostal."
Mrazená dobrota viac vynášala
Rozhodol sa, že pôjde študovať. Zopár semestrov pobudol na vysokej škole dopravnej v Žiline. "Zistil som však, že na zmrzline sa dá oveľa lepšie zarobiť, ako keby som bol dopravný inžinier. Tak som si to so štúdiom rozmyslel." Prvú výrobňu zmrzliny si v Košiciach spolu s kamarátom otvoril v plechovom stánku na Námestí maratónu mieru. Začínal s tým, čo sa u snúbenicinho strýka v Hanušovciach naučil, teda s čokoládovou, vanilkovou, punčovou a citrónovou zmrzlinou. V bielom plášti ju varil v hliníkovej dvadsaťlitrovej kanvici. Schladenú ju potom lial do staručkého miešacieho stroja, kde pridával ovocné kompóty, kakao, či hrozienka. Mal úspech, pretože so "štátnou" zmrzlinou neidentifikovateľnej chuti a farby, sa tá jeho nedala porovnať.
Pracoval pre podnik TJ Lokomotíva a keď o niekoľko rokov neskôr prišla ponuka zo spotrebného družstva Jednota, neváhal. Z plechového stánku sa presťahoval do svojej prvej veľkej cukrárne v starej budove na rohu Poštovej a Mäsiarskej ulice. A tu sa začala jeho naozajstná kariéra zmrzlinového kráľa Košíc. Predajné stánky zmrzliny otvoril aj v Parku generála Petrova, na sídlisku Mier a vo vstupnom areáli VSŽ. "Podľa štátnych noriem sa zmrzlina nedala vyrábať. Ak by som mal naozaj dodržať ich postup, tak by z toho zmrzlina nevznikla. Bola by z toho nepoužiteľná zmes, ktorá by sa nedala konzumovať. Za komunizmu sa normy umelo stanovovali tak, aby vznikali prebytky. Možno aj preto socializmus krachol?" dodáva. "Mne sa to však nepáčilo. Načo som mal mať toľko prebytkov? Čo som s tým mal robiť? Zmrzlinu som varil na výnimku."
Na pozvanie ministra obchodu, spoločne so svojim krajanom, zvolenským zmrzlinárom, vycestoval do Bratislavy, aby spoločne zjednotili normy na výrobu zmrzliny. Tri dni s vtedajšími odborníkmi normovačmi varili zmrzlinu a vypracovali nové štátne normy podľa vlastných receptúr. V 1976 roku navzdory tvrdému odporu hygienikov a úradov, sa pokúsil presadiť "trúfalú" myšlienku - vyrábať zmrzlinu aj v zime. "Nechceli s tým súhlasiť, lebo vraj ľuďom poškodí zdravie. Jediné čo sa v zime predávalo mrazené, bolo zopár druhov nanukov a ruská zmrzlina. O neškodnosti svojho zámeru som musel presvedčiť hlavného hygienika v Bratislave. Povedal som, že keď môžu piť v Anglicku v lete horúci čaj a na Sibíri ´moróženoje´, tak by to nemalo vadiť ani u nás. Okrem toho, som mu povedal, že ľudia sa musia aj otužovať," smeje sa Rami. Samozrejme, nielen táto argumentácia, ale aj kontakty, ktoré si za svoje pôsobenie na Slovensku získal, mu tento zámer presadiť pomohli. Normy, ktoré sa v tom čase prijali, platia na 80 percent aj dnes. Namiesto vajíčok sa v súčasnosti z hygienických dôvodov, používa ich náhrada. Stále je základom výroby zmrzliny sušené mlieko, cukor a voda. Z tohto základu sa potom vyrábajú rôzne druhy. Stačí pridať ovocie, čokoládu a špeciálne príchute, ktoré dovážajú z Talianska.
Riadia sa podľa záujmu ľudí
Súčasná Ramiho zmrzlina sa od tej niekdajšej odlišuje máločo. Chýbajú v nej len vajíčka a je v nej menej kalórii. "Dovolím si povedať, že dnes je zmrzlina lepšia ako niekedy. Je bezpečná a je omnoho zdravšia. Trošku sme znížili sladkosť. Nie sú v nej žiadne chemikálie. Tie nie sú ani v našich zákuskách. Menej cukru je aj v koláčoch, inak ich robíme presne podľa takých noriem ako v minulosti. V zahraničí sa na výrobu zmrzlín a zákuskov používa omnoho viac umelých práškov ako u nás. Ale čo sa týka zmrzliny, už aj tam sa vracajú k pôvodnej nepráškovej zmrzline." Jeho najobľúbenejšou je vanilková, hneď za ňou čokoládová a karamelová. Bežný zmrzlinový repertoár u Ramiho, pozostáva priemerne z 25 druhov zmrzlín. "Niekedy ich ponúkame viac, inokedy menej. Riadime sa podľa záujmu ľudí. Ak mi nejaký druh stojí, z ponuky ho vypúšťam. Najviac ide čokopiško, staracciatella, čokoládová, oriešková, z ovocných lesná zmes. Záleží aj od počasia, keď je veľmi teplo idú viac ovocné, keď je chladnejšie idú mliečne." Zo zákuskov sú najobľúbenejšie venčeky, krémeše, trubičky, agárové rezy, banány v čokoláde a jogurtové poháre.
Inšpiráciu na obohatenie svojej ponuky čerpá všade. V cukrárňach v zahraničí, ale aj na svetových zmrzlinových výstavách. Riadi sa svojou chuťou a podnikateľským "čuchom". "Také extrémy, ako je cibuľová zmrzlina však zaviesť nemienim, pretože v tomto som konzervatívny. Zmrzlina nemá nič spoločné s cibuľou, či mäsom. Chutnal som ju a nechutí mi." V Košiciach má štyri cukrárne. Dve na Hlavnej ulici, jednu na Komenského a ďalšiu na KVP. Aidy boli aj vo viacerých slovenských a českých mestách. "Potom som ich zrušil, lebo ľudí treba strážiť, inak to nejde." Dnes zamestnáva 80 stálych pracovníkov, na sezónu si priberá ďalších 30 brigádnikov. Nedostatky sa vyskytnú pri každej práci. Rami sa však snaží, aby ich bolo čo najmenej. Najviac chýb vzniká vplyvom ľudského faktora. Nie každý človek je v prístupe k práci rovnako zodpovedný a poctivý. "Veľakrát pracovníci presne nedodržia výrobný postup. Z toho dôvodu plánujem doniesť do výrobne novú technológiu, ktorá bude robiť sama a ľudia už nebudú môcť zákusky pokaziť." Zmrzlinu vyrába špičkovou talianskou technológiou. Cukrárenské kuchyne vybavil pasterizačnou technikou, špeciálnymi chladiacimi zariadeniami a najmodernejšími výrobníkmi zmrzliny. V sezóne vyprodukuje 1 300 litrov zmrzliny denne. Je to enormné číslo, no v minulosti vyrábal ešte viac 3 500 litrov. "Ekonomika ľudí nepustí. Keď bola lacnejšia, ľudia ju kupovali viac. A vyzerá to tak, že sa bude predávať ešte menej," nelichotivo prognózuje.
Kde sú tie časy, keď jedna kôpka zmrzliny stála korunu… "Za komunizmu bola jej výroba veľmi lacná. Dnes tak ako rastú vstupy, musí rásť aj cena, ináč by sme neprežili. A teraz, 20 percent zo zmrzliny dostane štát. Štát by nemal veci, ktoré slúžia pre všeobecné blaho, zdaňovať tak vysokými percentami. Veď je to pre deti. Všade v okolitých krajinách sú cukrárenské výrobky zdaňované nižšie." Pre porovnanie, kopček zmrzliny v Spišskej Novej Vsi stojí osem korún, v Poprade 10. Aj ceny zákuskov sú v iných cukrárňach väčšinou vyššie. R. Imeriho ceny sa preto konkurencii nepáčia. "Mal som aj výhražné telefonáty, že brzdím cenové relácie. Ale vyššie ísť nechcem, pretože moje cukrárne majú byť dostupné pre najširšie spektrum ľudí, nielen pre bohatých. Súčasné ceny chcem zachovať čo najdlhšie. Je predpoklad, že ceny po zavedení eura pôjdu hore. Mojím plánom je v budúcnosti neísť nad jedno euro."
Jeho cukrárne sú plné zákazníkov takmer v každú hodinu. Cez víkend sa napĺňajú doslova do posledného miestečka. Konzumenti sú rôzni. Príbehov s nimi má toľko, že by mohol rozprávať do rána. Vie sa zabaviť aj na nepríjemnostiach, naposledy to bolo na konzumentke, ktorá kradla poháre. "Zbadal som ju, zavolal políciu a ona namiesto toho, aby aspoň formálne prejavila ľútosť, povedala mne a policajtom, že nabudúce keď tu príde, zase niečo ukradne. Lebo keď môžu kradnúť páni, bude aj ona…," smeje sa R. Imeri. Ročne mu dlhoprstí zákazníci ukradnú 1 300 pohárov a kávových šálok.
Košický zmrzlinový kráľ svoj recept na dobrú zmrzlinu netají. Rád ho poskytne každému, kto oň prejaví záujem. "Chcem, aby čím viac ľudí vedelo robiť toto remeslo, pretože čím ďalej, tým je cukrární menej. Deťom i dospelým treba vytvoriť prostredie kde sa nefajčí a nepije. A okrem toho, nedostatok konkurencie nie je dobrá vec."
#