Nízke Tatry sú oblasťou s bohatou biodiverzitou, kde sa v riekach a potokoch vyskytujú rôzne druhy rýb. Tieto ryby sú dôležité pre udržanie ekologickej rovnováhy a sú viazané na horské a podhorské pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý a hrúz obyčajný. Táto článok sa zameriava na charakteristiku hrúza obyčajného a jeho význam v ekosystéme, pričom sa dotkneme aj ďalších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú v slovenských tokoch.
Ryby Nízkych Tatier
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier: hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), podustva severná (Chondrostoma nasus).
Hrúz Obyčajný (Gobio Gobio)
Hrúz obyčajný (Gobio gobio) je ryba, ktorá sa často vyskytuje v slovenských tokoch. Je to menšia ryba z čeľade kaprovitých (Cyprinidae).
Charakteristika Hrúza Obyčajného
Hrúz obyčajný má valcovité telo. Má malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom.
Prečítajte si tiež: Riešenie Krížoviek: Kaprovité Ryby
Výskyt Hrúza Obyčajného
Hrúz obyčajný sa vyskytuje v riekach a potokoch. Hrúz obyčajný žije v skupinkách.
Potrava Hrúza Obyčajného
Hrúz obyčajný konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky.
Ďalšie Druhy Rýb V Slovenských Tokoch
V slovenských tokoch sa vyskytujú aj ďalšie druhy rýb, ako napríklad kapor, lieň, amur, sumec, šťuka, zubáč a úhor.
Kapor (Cyprinus Carpio)
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes.
Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života.
Prečítajte si tiež: Ázijská Hadohlavá Ryba
Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Lieň (Tinca Tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie.
Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Amur Biely (Ctenopharyngodon Idella)
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.
Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Prečítajte si tiež: Riešenie krížovky: Ryba
Sumec Veľký (Silurus Glanis)
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života.
Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka Severná (Esox Lucius)
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika.
Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Zubáč (Sander Lucioperca)
Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody.
Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Úhor Riečny (Anguilla Anguilla)
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy.
Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia.
V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti.
Vplyv Ligulózy na Ryby v Oravskej Priehrade
Oravská priehrada je známa svojou krásou a bohatstvom rýb. Avšak, výskyt ligulózy, parazitárneho ochorenia, predstavuje vážny problém.
Výskyt a Životný Cyklus Ligulózy
Ligulóza je spôsobená larvami pásomnice Ligula intestinalis, ktorá cudzopasí v črevách rybožravých vtákov. Ryba je len medzihostiteľom. Z vajíčok sa uvoľňujú mikroskopické larvy, ktoré sa stávajú potravou pre malého kôrovca - cyklopa. Cyklopy sú bežnou súčasťou planktónu, ktorým sa ryby živia. Druhým medzihostiteľom sa stáva nedravá kaprovitá ryba, živiaca sa planktónom. Larvy liguly cudzopasia v čreve týchto rýb, z ktorého postupne prerastajú do telovej dutiny.
Dôsledky pre Ryby a Vtáctvo
V jednej rybe môže byť aj niekoľko lariev, ktoré rastú, a tak brucho napadnutej ryby postupne abnormálne vydúvajú. Plynový mechúr prestáva plniť funkciu, je extrémne nafúknutý a rybu ťahá k hladine. Po čase sa ryba už ani nedokáže ponoriť, len bezbranne krúži na hladine, takže láka predátora - definitívneho hostiteľa. A tým je rybožravý vták, najčastejšie čajka alebo volavka. Základnou podmienkou výskytu ligulózy je dostatok rybožravého vtáctva.
Príčiny Rozšírenia Ligulózy
Ligulóza je ochorenie, ktoré sa vyskytuje na rôznych typoch stojatých vôd. Ale prečo sa v takej miere rozšírila práve na jednej z našich najkrajších vodných nádrží? Stačilo sa pozrieť na obrovské kŕdle čajok vznášajúcich sa nad Vtáčím ostrovom a bolo to celkom jasné.
Vtáčie Ostrovy a Ich Vplyv
Oravská priehrada má dva ostrovy: Slanický ostrov umenia a Vtáčí ostrov. Vtáčí ostrov je chránené vtáčie územie so zákazom vstupu. Avšak podľa aktuálnych vyhlásení ornitológa Dušana Karasku tu hniezdi až okolo 2000 párov rôznych vtáčích druhov!
Kontroverzie Okolo Ochrany Vtáctva
Každý, kto sa danou problematikou čo i len trochu zaoberá, veľmi dobre vie, že sa pod „rôznymi vtáčími druhmi“ - v tomto prípade - skrývajú predovšetkým obrovské kolónie veľkých rybožravých čajok. Toto nebývalé množstvo agresívnych čajok nedovolí úspešné vyvedenie mláďat iných druhov vtáctva. A to ani rybára riečneho a kalužiaka červenonohého! Paradoxne tak chránený vtáčí ostrov poskytuje nadštandardný luxus práve týmto nežiaducim agresívnym čajkám, ktorých sú milióny na pobreží morí a státisíce vo vnútrozemí.
Nové Vtáčie Ostrovy: Prínos Alebo Riziko?
To, že výnimočne (zhruba raz za sedem i viac rokov) dochádza k čiastočnému zatopeniu chráneného ostrova a ohrozeniu znášky vtáctva, je len zavádzaním verejnosti, nie argumentom! Veď na štrkových riečnych laviciach k tomu dochádza každoročne a vtáky jednoducho nakladú ďalšiu znášku… Alebo argument, že sa vtáci už na jednom ostrove tlačia, že je tu zobák na zobáku… Kto sa tu však naozaj tlačí? Koľko je tu tých reálne ohrozených druhov? A ak sa tu rybáre riečne a kalužiaky červenonohé tak tlačia - sú naozaj ešte ohrozené? Nie, netlačia sa tu rybáre ani kalužiaky, ale veľké agresívne čajky! Je viac ako pravdepodobné a logické, že aj na novom vtáčom ostrove, podobne ako na tom už existujúcom, nájdu ideálne podmienky na hniezdenie opäť len veľké agresívne druhy čajok. Tie však rozhodne nepatria k cieľovým druhom ochrany prírody a tobôž nie na Orave!
Dopad na Ekosystém
Výstavba tejto novodobej „vtáčej pyramídy“ - ak sa skutočne zrealizuje - prispeje len k ďalšiemu šíreniu nepôvodných agresívnych čajok, k rozširovaniu ligulózy a ďalších ochorení prenášaných vodným vtáctvom. Ligulóza nie je ochorením, ktoré by bolo prenosné alebo nebezpečné pre človeka. Ale jednoznačne si táto parazitóza zaslúži hlbšiu pozornosť a podrobnejší výskum. Rovnako stojí za zváženie opodstatnenosť podpory výskytu ich definitívnych hostiteľov, hoci aj budovaním nových vtáčích ostrovov. A napokon, je tu okrem ligulózy ešte množstvo ďalších ochorení, ktoré rybožravé vtáctvo prenáša a tie už môžu predstavovať reálne riziko aj pre ľudí. Súhrnné pomenovanie pre čajku bielohlavú, striebristú a čajku žltonohú. Sú najčastejšími hostiteľmi liguly. Ligulóza sa však môže vyskytnúť aj u ostatných druhov čajok, volaviek a podobne. Pritom vonkoncom nie sú ohrozené. Naopak!
Prispôsobivosť Čajok
Masovo sa vyskytujú prakticky po celom svete, hlavne na morských pobrežiach. Sú dokonale prispôsobivé. V prípade potreby dokážu migrovať na obrovské vzdialenosti z morských pobreží (kde sú ich už milióny!) až hlboko do vnútrozemia. Aj keď sú prioritne rybožravé, vedia sa priživiť tiež na najrôznejších odpadkoch, hlavne na smetiskách.
Zaujímavosti zo Sveta Rýb
Okrem tradičných druhov rýb existujú aj menej známe a exotické druhy, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Hlbokomorský Život Ryby Biby
Ryba Biba má lampášik a svoje zvláštne oči. Mnohým sa môže zdať na prvý pohľad odpudivá. Je to taká hrča, ako taký zemiak. Oči má malé, chvost voľajaký potrhaný. A ústa nevedia poriadne zatvoriť, zuby jej trčia von. Zuby má ako vešiačiky. Nie na tie vešiačiky zavesiť. Rybe Bibe je úplne jedno, či je pekná alebo škaredá. Bibu viac trápi hlad. Biba si svieti lampášikom. Nechce sa jej ísť do papule. Ryby rýchlo ujdú späť do šíreho mora. Biba je od stredy hladná a mrzutá. A tak si Biba schová v diere medzi skalami, občas si pospí.
Stretnutie s Hadom Radom
Keď tu zrazu… Bum! Plesk! Narazí na niečo klzké. A zo dna sa zdvihne veľký oblak piesku. Ryba Biba sa stretne s hadom Radom, ktorému sa pokazilo svetlo. Zablikalo a bez príčiny zhaslo. Rado, podobne ako Biba, trpí hladom. Musí blúdiť potme hlbočinou a cvakať zubami naprázdno.
‒ No, načo sú mi také zuby! ‒ povie had a trochu sa zavlní. Ryba Biba a had Rado ležia na morskom dne, v piesku.
‒ Ale aspoň ten lampášik ti pekne svieti. Pozerám… bodové aj diaľkové… čo viac by si chcela? Zo svetla sa nenajem! ‒ protestuje ryba. ‒ A čo so zubami, keď…
‒ Počkaj, Rado! ‒ skočí mu do reči Biba. Svetlo! To znamená… zuby a sme kompletným hlbokomorským živočíchom!
‒ To znamená… tak sa veru konečne poriadne napapkáme. Pochopil si? ‒ Pochopil!
‒ Súhlasíš? Pravdaže súhlasím!
‒ A rozdelíš sa? ‒ Presne na polovicu!!!
Spoločný Lov
A tak sa ryba Biba s hadom Radom vybrali hľadať niečo pod zub spolu. Doplávajú do diery medzi skalami a do prázdnych ulít. Za dve plné papuľky. Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej z roku 2020 prinášajú pohľad na život v hlbinách oceánu.
Nový Druh Ryby: Histiophryne Psychedelica
Americký ichtyológ opísal nový druh ryby, ktorá sa pohybuje ani nie tak plávaním, ako poskakovaním. Vyzerá ako prízrak z drogovej halucinácie. Americký ichtyológ opísal nový druh ryby, ktorá sa pohybuje ani nie tak plávaním, ako poskakovaním - zhrubnutými plutvami, pripomínajúcimi nohy, sa odráža od dna a vpred ju poháňajú výtrysky vody. Pritom sa skrúca, aby bola čo najguľatejšia. Vyzerá ako prízrak z drogovej halucinácie.
Charakteristika a Správanie Histiophryne Psychedelica
Novoobjavená ryba Histiophryne psychedelica patrí do radu čertotvarých (Lophiiformes) a čeľade anténovcovitých (Antennariidae). Obýva vody Bandského mora pri ostrove Ambon, ktorý je súčasťou východoindonézskeho súostrovia „korenia", Molúk. Konkrétne koralové útesy. Dospelé jedince sú veľké iba približne ako ľudská päsť. Telo husto vzorované zebrovitými pásmi majú sťaby zo želatíny. Pokrývajú ho hrubé záhyby kože, aby sa ryba nezranila pri získavaní potravy, ktorú si hľadá v kútikoch a štrbinkách útesu, kde hrozia mimoriadne ostré výbežky koralov. Tvor má sploštenú hlavu s očami nasmerovanými dopredu. Vedci z toho usudzujú, že možno vidí binokulárne, tak ako ľudia. Zhrubnuté hrudné plutvy využíva ako nohy.
Unikátny Pohyb Histiophryne Psychedelica
Zvlášť pozoruhodný je ale jej pohyb vo voľnejšom priestore. V podstate vtedy poskakuje, odrážajúc sa odo dna či povrchu útesu hrubými plutvami na bokoch tela. Súčasne vystrekuje vodu z malých žiabrových otvorov, čo ju posúva dopredu. Chvostom nekormidluje, ale skrúca ho do jednej strany. Ryba týmto nadobúda celkovo guľovitý tvar, ktorým pripomína nafúknutú gumovú loptu. Výtrysky vody využívajú na „štart" odo dna aj ďalšie anténovcovité a iné ryby, no ani u jednej sa dosiaľ nepozorovalo podobné poskakovanie, ako pri H. psychedelica. Objavil a pomenoval ju Theodore Pietsch z Washingtonskej univerzity v Seattle (USA).
Objav a Identifikácia Histiophryne Psychedelica
Dospelého jedinca nezvyčajnej ryby s dopredu orientovanými, akoby ľudskými očami, prví zbadali v januári 2008 sprievodca a majitelia turistickej potápačskej firmy so základňou na Ambone. Prekvapivo vo frekventovanom prístave Ambonu, lebo, ako sa neskôr ukázalo, je dosť plachá. Snímky prebehli svetovými médiami. Rybu poslali na identifikáciu Theodorovi Pietschovi. Odvtedy potápači pozorovali veľký počet dospelých i mladých jedincov. Testy DNA ukázali, že ryba patrí do rodu anténovcovitých Histiophryne a je jeho tretím známym druhom. No zvyšné dva druhy sú voči nej sfarbené pomerne fádne. A navyše voči väčšine anténovcovitých a čertotvarých nemá návnady - tenké, na konci rozšírené výbežky vyrastajúce z čela. H. psychedelica to nerobí a celkove sa javí ako veľmi plachá. Už krátko po tom, čo ju potápači zbadajú, hľadá nový úkryt. Zrejme to je dôvod, prečo tak dlho unikala ľudskej pozornosti.
Farebné Vzorovanie a Oneskorené Odhalenie
Napriek základnej skutočnosti, opäť na rozdiel od iných anténovcovitých, že farebne nesplýva s prostredím a zachováva si výrazné pásovité vzorovanie tela. Pásovanie každej ryby je navyše individuálne, podľa Rachel Arnoldovej akoby išlo o odtlačky prstov, takže vedci dokázali ľahko rozpoznávať rôzne jedince. Nedá sa ale vylúčiť, že ryba sa práve výrazným pásovaním predsa len usiluje splývať s prostredím a napodobňuje koraly. Farby a vzorovanie tela si však zachovávajú iba živé jedince. Preparáty v etanole rýchlo vyblednú, už za niekoľko dní. Vysvetľuje to kurióznu skutočnosť - Theodore Pietsch dostal dva exempláre tejto ryby už v roku 1992. Pochádzali zo zásielky živých rýb z Bali a pôvodne mali nezvyčajné sfarbenie a odosielatelia ich nazvali „esovité čerty". No sprievodné fotografie boli nekvalitné a kým exempláre dorazili, už boli prakticky biele. Keď sa na ne teraz pozrel cez mikroskop, zbadal pásovanie. Sedemnásť rokov mal v zbierkach neznámy druh ryby a neuvedomil si to!