Objavte Tajomstvá Pestovania Hruškovitých Odrôd Rajčín: Kompletný Sprievodca pre Každého Záhradníka!

Rate this post

Rajčiny (Solanum lycopersicum), známe aj ako paradajky, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Hoci ich pestovanie nie je príliš zložité, vyžaduje si dodržiavanie správnych podmienok a poskytovanie adekvátnej starostlivosti. Pre dosiahnutie kvalitnej úrody je dôležité zamerať sa na viaceré faktory, vrátane výberu vhodných priesad, načasovania výsadby, pravidelného zavlažovania a hnojenia, ako aj ochrany pred škodcami. Osobitnú pozornosť si zaslúžia hruškovité odrody, ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube pre svoj zaujímavý tvar a chuť.

Výber priesad a načasovanie výsadby

Rajčiny sa najčastejšie pestujú zo semien, ktoré sa pred samotnou výsadbou predpestovávajú v kvetináčoch alebo debničkách ako priesady. Semená sa odporúča vysievať už začiatkom februára až marca, aby mali priesady dostatok času na zosilnenie pred presadením do záhrady.

Priesady rajčín potrebujú starostlivé ošetrovanie. Je nevyhnutné umiestniť ich na svetlé miesto s teplotou v rozmedzí 18-22 °C, čím sa zabezpečia optimálne podmienky pre rast. Po vzídení sa sadenice pravidelne zavlažujú, aby sa podporil ich zdravý vývoj.

Ideálny čas na presadenie priesad rajčín do záhrady nastáva po posledných mrazoch, zvyčajne v druhej polovici mája alebo začiatkom júna. V tomto období by mali byť nočné teploty stabilne nad 10 °C a riziko mrazov by malo byť minimálne.

Pri presádzaní je dôležité zvoliť slnečné a dobre priepustné miesto, ktoré nie je príliš vlhké. Rajčiny potrebujú dostatok slnečného svetla pre fotosyntézu a správny vývoj plodov.

Prečítajte si tiež: Tvar Zeme - Guľa

Starostlivosť počas rastu

Polievanie: Rajčiny majú vysoké nároky na vodu, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov. Polievanie by malo byť pravidelné, ale opatrné, aby sa predišlo hnilobe koreňov. Najlepšie je polievať ráno, priamo ku koreňom, aby sa minimalizovalo mokrenie listov a predišlo sa vzniku plesní a hubových chorôb.

Hnojenie: Rajčiny vyžadujú pravidelné hnojenie, ideálne vyváženým hnojivom s obsahom dusíka, fosforu a draslíka.

Podpieranie rastlín: Keďže rajčiny môžu dorásť do značných rozmerov, odporúča sa ich podoprieť pomocou kolíkov, mriežok alebo iných opôr, ktoré zabránia rozkladaniu rastlín na zem a zabezpečia ich správny rast.

Strihanie: Pravidelné odstraňovanie bočných výhonkov, tzv. "vodičov", ktoré vyrastajú medzi hlavným stonkom a listami, pomáha rastline sústrediť sa na tvorbu kvalitných plodov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Rajčiny sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich rast a úrodu. Medzi najčastejšie problémy patria:

Prečítajte si tiež: Sladká torta na prvý rok

Pleseň: Objavuje sa pri príliš vysokej vlhkosti. Prevenciou je správne polievanie (ráno) a zabezpečenie dostatočnej cirkulácie vzduchu medzi rastlinami.
Múčnatka: Vyskytuje sa pri príliš hustom poraste alebo pestovaní v tieni.
Škodcovia: Vošky, molice a slimáky patria medzi najčastejších škodcov. Možno použiť prírodné repelenty (cesnakový alebo mätový výluh) alebo selektívne pesticídy v prípade silného napadnutia.

Techniky pestovania v skleníkoch

Pestovanie rajčín v skleníku ponúka výhody, ako je predĺžená sezóna, ochrana pred nepriaznivým počasím a lepšia kontrola nad teplotou a vlhkosťou. Ideálna teplota v skleníku by sa mala pohybovať okolo 20-25 °C. Dôležitá je pravidelná kontrola vlhkosti, aby sa predišlo zahnívaniu rastlín.

Zber a spracovanie

Rajčiny by sa mali zbierať, keď sú plne zrelé a plody sa ľahko oddelia od stopky. Ideálny čas na zber je v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné. Nadbytočnú úrodu je možné spracovať sušením alebo mrazením.

Výhody konzumácie rajčín

Rajčiny sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré prispievajú k zdraviu. Vláknina v rajčinách podporuje trávenie a pomáha predchádzať zápche.

Hruškovité odrody rajčín

Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.

V posledných rokoch sa tešia veľkej obľube paradajky "ovocného" typu, ako napríklad cherry paradajky, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.

Prečítajte si tiež: Slaný koláč v tvare slnečnice

Charakteristika hruškovitých odrôd:

Tvar: Plody pripomínajú hrušky, sú menšie a podlhovasté.
Chuť: Zvyčajne sladšia a menej kyslá ako klasické odrody.
Použitie: Ideálne do šalátov, na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu omáčok a konzervovanie.

Príklady hruškovitých odrôd:

Yellow Pear: Žlté plody s jemnou chuťou.
Red Pear: Červené plody s výraznejšou chuťou.
Black Pear: Tmavé plody s bohatou chuťou.

Pestovanie kríčkových rajčín

Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky. Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a majú niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevyštipujú. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú pevnú stonku a nepotrebujú špeciálnu konštrukciu.

U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“.

Výhody kríčkových odrôd:

Kompaktný rast, vhodné pre menšie záhrady a balkóny.
Nie je potrebné vyštipovanie zálistkov.
Skoršia úroda.

Predpestovanie sadeníc:

Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia.

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.

Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.

Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikýrovanie, čiže prepichovanie. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.

Výsadba na trvalé stanovisko:

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Presádzame po vytvorení tretieho lístka.

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, vďaka čomu sa bude môcť vytvoriť silnejší a bohatší koreňový systém. Pri výsadbe do kvetináčov, hrantíkov alebo debničiek sa na dno pokladá drenáž, ktorá odvádza preč prebytočnú vodu.

Starostlivosť o rastliny:

Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať. Dajte si však pozor na časté začiatočnícke chyby pri pestovaní paradajok. Tieto rastliny sa totiž nikdy nezalievajú priamo na listy, ale vlahu je nutné smerovať skôr ku koreňom.

Keďže paradajky potrebujú k rastu pomerne veľké množstvo živín, nemali by ste zabúdať ani na pravidelné prihnojovanie. Používané prípravky by mali obsahovať všetky potrebné mikroprvky a látky, ako je dusík, fosfor či draslík. Na hnojenie môžeme používať napr. Prihlásiť sa.

Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov.

Pestovanie v nádobách:

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Kríčková paradajka ponúka kompaktný rast, vysokú úrodu a odolnosť voči chorobám. Ideálna na záhrady, balkóny či do skleníkov. Skvelá na šaláty, omáčky aj priamu konzumáciu.

Zber úrody:

Kríčkové aj cherry paradajky väčšinou plodia počas pomerne krátkej doby, takže sa rýchlo dočkáte chutnej úrody. Podľa toho, o akú sa jedná odrodu, sa potom plody zberajú buď postupne, alebo naraz. Mali by byť už vyfarbené, ale stále ešte pevné (nie zmäknuté). Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.

Vegetačná doba francúzskej odrody kríčkovej paradajky je 70 dní.

Detailný postup pestovania kríčkových rajčín

1. Výber odrody:

Pri výbere odrody kríčkových paradajok máte naozaj široký výber. Medzi obľúbené odrody patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.

Paradajka Pavlína je unikátny a obľúbený druh kríčkovej paradajky. Vyniká kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Táto stredne skorá odroda je ideálna pre pestovanie v záhrade, ale aj v skleníkoch či na balkónoch, vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam prostredia. Paradajky Pavlína sú známe svojou vynikajúcou chuťou, ktorá je sladká a šťavnatá, čo z nich robí ideálnu voľbu pre šaláty, omáčky alebo priamu konzumáciu.

Jednou z hlavných výhod tejto odrody je jej odolnosť voči chorobám, čo zabezpečuje zdravú a bohatú úrodu. Rastliny dorastajú do výšky približne 60-80 cm a nevyžadujú oporu, čo zjednodušuje ich pestovanie. Paradajky majú hladkú, červenú šupku a dosahujú hmotnosť okolo 80-100 gramov. Semená Pavlína sú dodávané v balení po 1 gram, čo je približne 25 semien, ideálne pre menšie záhradky alebo začínajúcich pestovateľov, ktorí chcú vyskúšať svoje pestovateľské schopnosti.

2. Predpestovanie sadeníc:

Výber semien: Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože sa obvykle jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť. Na obale certifikovaných semien nájdeme dôležité informácie, ako je odroda, vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu.
Príprava substrátu: Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ideálny substrát má neutrálne pH a je určený špeciálne na výsev. Tak docielime, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.
Výsev semien: Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.

Nádoby so semienkami umiestnime na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Ideálna teplota by sa mala pohybovať okolo 25 °C, čo môžeme dosiahnuť prikrytím nádoby potravinovou fóliou alebo mikroténovým vreckom. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Pikírovanie spočíva v presadení sadeníc do väčších nádob, čím im poskytneme viac priestoru pre rast a vývoj koreňového systému.

Ako na samotný výsev?

Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku “roztiahnuté” do veľkého priestoru.
Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v “mladom veku”, aby si príliš nekonkurovali. Spočiatku však máte výsev na malom priestore a v byte toľko neprekážajú.

Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote. Vzniknuté sadenice presaďte, keď majú aspoň jeden pravý list. Neskôr, ale len ak nehrozí ich vzájomná konkurencia a prelínanie.

Presádzanie sadeníc:

Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte. V prípade potreby pridajte viac substrátu.

Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište. Skvelé sú krabice od nápojov - krabice od mlieka, džúsov. Vďaka obdĺžnikovému tvaru sa ich na parapet zmestí oveľa viac. Dobre sa ukladajú do podmisky podlhovastých truhlíkov. Skrátite ich na výšku, akú potrebujete. Pri výsadbe sa paradajky ľahko vyberajú z nádob (škatuľky stačí roztrhnúť alebo rozrezať, takže nehrozí, že by ste vytiahnutím z pohára poškodili koreňový bal). A po použití škatule zlikvidujete, do ďalšieho roka nič neskladujete.

Starostlivosť o sadenice:

Počas rastu sadeníc je dôležité zabezpečiť im dostatok svetla a tepla. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.

Otužovanie sadeníc:

Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Čo je to otužovanie? Cez deň vonku na slnku alebo v čiastočnom tieni, v noci doma (alebo niekde pod strechou). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené. Balkónové môžu do svojho kvetináča už v apríli. Ak pestujete balkónové paradajky, môžete ich v apríli zasadiť do posledného kvetináča a postupne ich zvykať na vonkajšie prostredie. Na noc ich presuňte domov - ak sa ohlásia mrazy. Paradajky sa môžu vysádzať aj skôr do skleníka. Dávajte si len pozor, ak by mrzlo. O (nevykurovaný) skleník sa bude treba postarať. Buď zapáľte sviečky, ktoré môžu horieť celú noc, alebo nachystajte niekoľko vedier s vodou. Cez deň sa bude zohrievať a v noci “topiť”.

3. Výsadba na trvalé stanovisko:

Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. V chladnejších rokoch sa paradajky vysádzajú do záhrady až okolo 25.

Postup pri výsadbe:

Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Paradajky môžete dať do záhonov, keď “zamrznutí” skončia. Najskôr okolo 10. mája, ak predpoveď na nasledujúce dni nenaznačuje mrazy.

Či už pestujete paradajky v kvetináči alebo na záhone, vždy by mali mať na dosah kvalitné hnojivo. Kompost, kurací hnoj, maštaľný hnoj, čokoľvek, čo im poskytne dostatok organického materiálu na intenzívny rast. Medzi hnojivom a koreňmi nechajte vrstvu pôdy, aby ste nespálili jemné korene. Sadenice by mali byť “zapustené” aspoň 30 cm hlboko v záhone, v črepníku alebo v skleníku, v závislosti od ich možností. Ak pestujete paradajky v menšom záhone, dodržte vzdialenosť aspoň 70 cm. Po vysadení paradajok sa odporúča zalievať ich a hojne hnojiť organickým hnojivom. Pôdu tiež prikryte vrstvou trávy alebo slameného mulča.

Výber miesta: Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých.
Príprava pôdy: Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôdu môžeme obohatiť o kompost, ktorý poskytne rastlinám potrebné živiny. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Postup výsadby: Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.
Výsadba do nádob: Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Kríčková paradajka ponúka kompaktný rast, vysokú úrodu a odolnosť voči chorobám. Ideálna na záhrady, balkóny či do skleníkov. Skvelá na šaláty, omáčky aj priamu konzumáciu.

V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.