Hrach siaty (Pisum sativum) je rozporuplná, no zároveň veľmi významná strukovina, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Či už ho milujete alebo nie, kľúčom k úspešnému pestovaniu hrachu je výber správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne podľa vašich predstáv. Okrem toho, využitie hrachu v systéme zeleného hnojenia môže výrazne prispieť k udržateľnosti a obnove prirodzenej rovnováhy v pôde.
Význam hrachu pre pôdu a záhradu
Hrach siaty je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Nazýva sa rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy. Hrach siaty totiž fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie.
Hrach sa po obratí plodov odporúča od zeme len odstrihnúť a koreňový systém v zemi ponechať, aby pôdu vyživoval aj naďalej.
Druhy hrachu a ich využitie
Existuje niekoľko druhov hrachu, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a využitím:
- Zelený mladý hrášok: Zberá sa v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote.
- Suchý hrach: Nechá sa dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
- Dreňový hrášok: Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
- Cukrový hrášok: Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
- Krmný hrášok: Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.
- Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum): je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti.
- Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius): známy pod ľudovým názvom "peluška".
Pestovanie hrachu: Od výsevu po zber
Najlepšie sa hrášku darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Hrášok nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili.
Prečítajte si tiež: Jednoduché recepty s chlebom, hrachom a kapustou
Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov, ktorí sa prác v záhrade po zime nevedia dočkať. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska, sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac. Výsadba hrachu je veľmi jednoduchá a hravo to zvládnu aj deti. Pestujeme ho zásadne z priamej sejby. Treba však myslieť na to, že rastlina hrachu je veľmi krehká, hrášok sa potrebuje o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami).
Ako sadiť hrach
Namočiť hrach pred sadením? Môžete, ale nemusíte. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, tak môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili. So závlahou to však nepreháňajte. Spôsob výsadby hrachu závisí od druhu opornej konštrukcie, ktorú mu dáte. semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm. pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspon 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.
Tip: ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.
Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Prihnojovanie hrachu nie je nutné.
Pestovanie v záhonoch a kvetináčoch
Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost.
Prečítajte si tiež: Hrachovo-mrkvová zmes: Recepty
Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.
Striedanie plodín
Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Tá je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam.
Letný výsev hrachu
Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu. Ten robíme počas celého júla. Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien.
Zber hrachu
Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta.
Hrachu sa dobre darí na slnečnom mieste a začína klíčiť pri teplotách 5 °C. Nie je veľmi náročný na podmienky pre rast ani zavlažovanie. Nemá však rád premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu. Odrodu hrachu vyberajte podľa toho, na aký účel ho pestujete. Táto chutná strukovina obsahuje vitamíny C, B, E, A a kyselinu listovú. Na varenie a konzervovanie vám bude vyhovovať hrach obyčajný. Ak si radi pochutíte na nezrelých strukoch pridávaných do rôznych jedál, vysejte hrach dreňový. Hrach dreňový možno nechať tiež dozrieť a konzumovať jeho semená. Najchutnejším druhom na priamu konzumáciu je hrach cukrový. Semienka má guľaté so sladkou chuťou.
Prečítajte si tiež: Hrášok a kuracie mäso
Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Hrach je plodina, ktorú môžete na to isté miesto vysiať až 4 roky po sebe. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou.
Krátke dni s chladnejším počasím sú ideálne pre rast stonky a listov. Po oteplení, keď má hrach k dispozícii viac svetla, sa začnú tvoriť kvety. Aby sa rastlina mala kam rozrastať, poskytnite jej oporu. Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Hrach po vysiatí nehnojte. Na dosiahnutie väčšieho množstva úrody môžete použiť inokulum. Inokulum sa aplikuje na osivo tesne pred výsevom a pri klíčení podporuje lepší rast.
Zavlažovanie bude hrach potrebovať počas klíčenia, kvitnutia a zakladania strukov a pri piesčitej pôde. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti. Počas dozrievania semien zálievku znížte. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom.
Škodcovia a choroby
Pestovanie hrachu môže sprevádzať boj so škodcami. Môžu ho napadnúť vošky, molice, zrniarky a roztoče. Ak sa ich potrebujete zbaviť, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín.
Zelené hnojenie s hrachom: Prirodzená cesta k úrodnej pôde
Veľmi ekologickým a k prírode šetrným spôsobom, ako prihnojiť záhradu, je zelené hnojenie. o rastliny, ktoré sa sadia na prázdne záhony s cieľom obohatiť pôdu o živiny. Zelené hnojenie obohatí pôdu prirodzeným spôsobom o potrebné živiny bez toho, aby ste museli použiť chemické hnojivá. Okrem toho je aj ekonomicky výhodné.
Rastliny, ktoré sa využívajú na zelené hnojenie, sú typické bujným rastom a hlbokými koreňmi. Vďaka tomu čerpajú živiny z väčšej hĺbky ako iné poľnohospodárske rastliny, čím ich po následnom zapracovaní do pôdy robia prístupnejšími. Ich silné korene nemajú problém preniknúť aj ťažkou zeminou a pôdu tak prevzdušniť. Vo väčšine prípadov ide o bôbovité rastliny, ktoré pôdu obohatia o dusík. V ich koreňoch totiž žijú hľuzkové baktérie, ktoré viažu dusík zo vzduchu. Po ich zotletí sa uvoľní do pôdy. Skosené, zotleté a zapracované do pôdy podporuje zelené hnojivo tvorbu humusu.
Postup pri zelenom hnojení
Ak sa rozhodnete pre zelené hnojenie, postup nie je zložitý. Vybrané rastliny je najvhodnejšie vysiať skoro na jar alebo začiatkom jesene, keď sa záhony práve nevyužívajú na pestovanie úžitkových plodín. Prvým krokom je príprava záhona, ktorý chcete takýmto spôsobom obohatiť o živiny. Pôdu prekyprite do hĺbky 30 centimetrov a porozbíjajte väčšie hrudy zeminy. Následne nahusto vysejte osivo. Semienka zapracujte pomocou záhradných hrablí, nezabudnite ich postriekať rozprašovačom, aby mali dostatok vlahy. Najbližšie týždne udržujte pôdu vlhkú, nie však premočenú. Keď rastliny vyrastú do výšky okolo 20 centimetrov, je potrebné ich skosiť a nechať trochu preschnúť na záhone. Nevysušte ich však úplne. Keď už budú zvädnuté, rýľom zapracujte porast do pôdy.
Ak sa rozhodnete vysiať zelené hnojivo neskôr na jeseň, môžete ho nechať na záhone prezimovať. Väčšina takto pestovaných rastlín je veľmi odolná a počas mrazov len jednoducho pozastaví svoj rast, ktorý obnoví na jar. Najbežnejšie sa ako zelené hnojivo využívajú ďatelina, bôb konský, vika siata, horčica biela alebo chren dedinský. Výnimkou nie je ani facélia vratičolistá, ktorá má pekné fialové kvety, takže pôsobí dekoratívne.
Vhodný druh zeleného hnojiva vždy vyberajte podľa vlastností vašej pôdy. Vyhnite sa pritom kombináciám rastlín, ktoré sa navzájom neznášajú. Zvážiť je potrebné aj to, aký druh zeleniny chcete následne vysiať. Dbajte hlavne o to, aby ste na tom istom záhone nepestovali hnojivo aj úžitkovú rastlinu z tej istej čeľade. Majú totiž podobných škodcov a celý proces by vyšiel nazmar.
Zelené hnojenie v júli
Po zbere skorej úrody zemiakov, hrášku či fazule nám často zostáva v záhrade veľa voľného miesta. Namiesto toho, aby sme pôdu nechali zbytočne ležať ladom, môžeme ju využiť efektívnejšie. Aké rastliny je vhodné v júli vysiať, aby bola pôda výborne pripravená na jesennú výsadbu alebo dokonca ešte stihla priniesť ďalšiu úrodu?
Leto je práve v najlepšom, prvá vlna zeleninovej úrody je za nami a v záhonoch ostávajú prázdne, nevyužité priestory. To je však škoda. Júl aj august predstavujú skvelú príležitosť, ako si zabezpečiť buď ďalšiu úrodu rýchlo rastúcej zeleniny, alebo využiť záhony na zelené hnojenie, ktoré pôde doplní živiny a výrazne zlepší jej štruktúru.
Kľúčom k úspechu je správny výber rastlín. Záleží na tom, aká plodina na záhone rástla predtým, a tiež na vašich plánoch na jeseň či ďalšiu sezónu. Pri správnej stratégii dokážete nielen vyťažiť maximum z pôdy v aktuálnej sezóne, ale aj pripraviť záhradu na nasledujúci rok.
Rýchlo rastúca zelenina pre letné výsevy
Pri výbere vhodných plodín je rozhodujúca dĺžka vegetačného obdobia. Ideálne sú preto druhy, ktoré rýchlo dozrievajú a môžete ich zbierať ešte pred príchodom prvých mrazov. Medzi tieto plodiny patrí napríklad:
- špenát
- rôzne druhy šalátov
- pekinská alebo čínska kapusta
- vodnica
- reďkovka
- rukola
Tieto zeleniny stihnú pohodlne dorásť do jesene aj pri výseve v priebehu júla či začiatkom augusta. Veľmi populárne sú taktiež zmesi na tzv. „baby leaf“ šaláty - drobné lístky, ktoré sú pripravené na konzumáciu už približne za štyri týždne od výsevu. Pri nákupe semien však pozorne vyberajte odrody, ktoré nemajú sklon predčasne vybiehať do kvetu, čo je v letných mesiacoch častý problém.
Rastliny vhodné na zelené hnojenie
Ak už ďalšiu úrodu zeleniny neplánujete, veľmi vhodné je záhony obsiať rastlinami na zelené hnojenie. Tieto rastliny vám pomôžu obnoviť pôdnu úrodnosť prirodzeným spôsobom:
- Horčica a aksamitník sú skvelé na potlačenie burín a zlepšenie pôdnej štruktúry.
- Viky a lusko-obilné zmesi dodajú pôde dusík, ktorý viažu v koreňových hrčkách.
Práve strukoviny, ako hrášok či fazuľa, sú obzvlášť cenné. Po zbere je dobré ponechať korene v pôde, pretože dusík uložený v koreňoch sa postupne uvoľňuje a prirodzene tak hnojí pôdu.
Dôležité pravidlo: Striedanie plodín
Nech sa rozhodnete pre pestovanie ďalšej zeleniny alebo zeleného hnojenia, vždy dodržujte pravidlá striedania plodín. Nikdy nevysádzajte po sebe rastliny z tej istej čeľade, napríklad hlúboviny (reďkovka, kapusta, brokolica), ani rastliny, ktoré majú rovnaké nároky na živiny. Správnym striedaním plodín dosiahnete dlhodobo vysokú úrodnosť pôdy a zabezpečíte jej zdravie bez potreby chemických prípravkov.
Príprava pôdy pred výsevom
Pred vysievaním novej plodiny je dôležité vyčistiť záhon od zvyškov predchádzajúcej zeleniny. Pôdu jemne prekyprite, ale v období sucha to robte s mierou, aby ste zabránili strate vlahy. Ak plánujete ešte v tejto sezóne pestovať ďalšiu zeleninu, pôdu môžete obohatiť prírodnými hnojivami, ako je napríklad kompost, ktorý zároveň podporí pôdne mikroorganizmy.
Ochrana letných výsevov pred škodcami
Letné výsevy majú tendenciu prilákať slimáky a drobný hmyz, ako sú skočky alebo kvetárky. Preto je vhodné zakryť záhony netkanou textíliou, ktorá poskytne ochranu pred neželanými návštevníkmi. Taktiež vysievajte včas, pretože rastliny potrebujú dostatok času, aby dobre zakorenili a zosilneli ešte pred nástupom chladných jesenných nocí.
Zelené hnojenie ako investícia do budúcnosti
Aj v prípade, že už v záhrade neplánujete ďalšiu úrodu, oplatí sa vám využiť zelené hnojenie. Tieto rastliny sú zvlášť vhodné do pôdy, ktorá nemá pravidelný prísun kompostu alebo maštaľného hnoja. Rastliny určené na zelené hnojenie pôdu výborne prevzdušnia, obohatia organickou hmotou a dokonale ju pripravia na nasledujúcu sezónu bez chemických zásahov.