Úvod
Výživa hospodárskych zvierat je rozsiahla téma, ktorá si vyžaduje komplexný prístup. Pri výžive hospodárskych zvierat, ktoré nám poskytujú úžitok v podobe mlieka alebo mäsa, je možné posúdiť pomerne exaktne, správnosť kŕmnej dávky koní, u ktorých je úžitkom fyzický výkon, sa vyhodnocuje oveľa ťažšie. Preto sme často odkázaní na ukazovatele ako kondičný a zdravotný stav, temperament, ochota pracovať a pod. Veľkú úlohu zohráva skúsenosť chovateľa a jeho subjektívny pohľad. Tento článok sa zameriava na výživu hospodárskych zvierat obilninami.
Obilniny v kŕmnych dávkach
Obilniny sú rastliny, ktoré človek pestuje na poli a majú podobnú stavbu tela ako lúčne trávy. Pšenica je jednou z najdôležitejších obilnín. Zo semena (zrna) sa mletím vyrába krupica a biela múka, ktorá sa používa na pečenie chleba, bieleho pečiva, cestovín a cukrárenských výrobkov. Raž sa používa na výrobu ražnej múky, z ktorej sa vyrába tmavý chlieb, pečivo a perníky. Požíva sa aj na výrobu sladovej ražnej kávy a liehu. Jačmeň je dôležitá priemyselná obilnina na výrobu jačmenných krúpov a kávovín. Vyrába sa z neho aj slad, z ktorého sa varí pivo. Ovos, jačmeň a kukurica sú najdôležitejšími kŕmnymi obilninami pre kone, ošípané a králiky. V potravinárstve sa ovos využíva na výrobu ovsených vločiek. Kukurica sa využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Kukuričný šrot je potravou pre ošípané a hydinu. Zelenou kukuricou sa kŕmi hovädzí dobytok. Kukuričné zrná sa využívajú aj vo výžive ľudí ako kukuričná múka, krupica, pukance, zaváraná a mrazená kukurica.
Obilniny pre kone
Hneď na začiatku tejto témy by som konštatoval, že bez obilnín dokáže kôň úplne bez problémov existovať, byť zdravý a v dobrej kondícii. O tom niet pochýb. Podľa toho, čo vieme, sa vývoj koňa datuje do obdobia eocénu spred asi 60 miliónov rokov, kedy sa v tropických dažďových pralesoch pohyboval jeho prapredok Eohippus - bylinožravec vo veľkosti líšky so 4 prstami na nohách. Jeho jedálny lístok tvorili predovšetkým listy rastlín. So zmenou klímy dažďové lesy siahajúce pomerne ďaleko na sever ustupovali trávnatým stepiam a prapredok koňa sa musel prispôsobovať zmeneným podmienkam. Cez medzištádia, akými boli Meso- a Meryhippus, sa vyvinul na plachého stepného nepárnokopytníka, ktorého telo sa postupne zväčšovalo. Paralelne k týmto zmenám sa menila aj tráviaca sústava - zväčšila sa plocha stoličiek na rozdrobovanie vláknitejšieho druhu potravy, vyvinulo sa slepé črevo, v ktorom prebieha mikrobiálne trávenie, ktoré umožňuje sprístupniť živiny, ktoré by boli inak nestráviteľné. Takýto pozvoľný vývoj tráviacej sústavy, ktorým si kone počas evolúcie prešli, im dnes umožňuje spracovávať pomerne rozdielne druhy potravy s rôznou koncentráciou živín. Koncentrovaná potrava s obsahom cukru, škrobu, bielkovín alebo tuku sa trávi v prednej časti tráviacej sústavy (žalúdok a tenké črevo), vláknina je trávená mikrobiálnou fermentáciou v hrubom čreve. Táto špeciálna schopnosť tráviť rôzne druhy živín ide na účet trávenia špecifických zložiek, predovšetkým vlákniny, ktorej využitie nie je preto také vysoké, ako je to u prežúvavcov. Tento nedostatok kone kompenzujú schopnosťou selektívne spásať pastevný porast a vyberať si koncentrovanejšiu časť potravy.
Skrmovanie obilnín v určitom množstve je spravidla u koní bezproblémové. Sú najrozšírenejším zdrojom energie pre kone. Môžeme ich rozdeliť na jednoduché a zložité cukry. Jednoduché cukry, ako glukóza, fruktóza a sacharóza sú pohotovostným zdrojom energie. Nachádzajú sa aj v zelených častiach rastlín, zelenine a ovocí. Okrem toho, že cukry poskytujú potrebné jouly pre metabolizmus koňa, ich nadmerný prísun môže mať nepriaznivé následky. Mono a disacharidy sú trávené priamo v tenkom čreve, kde sú tam aj ako zdroj rýchlo dostupnej energie vstrebávané do krvi. Trávenie zložitých cukrov - škrobu a fruktanov - prebieha inak. Tieto sa v tenkom čreve trávia len čiastočne - na 60 až 95 % - čo je veľmi závislé od celkového ich obsahu v črevnej trávenine. Celulóza a pektín prechádzajú cez tenké črevo nezmenené a sú rozkladané až baktériami v hrubom čreve. U športových a dostihových koní, ktoré sú podrobované vysokým tréningovým dávkam, sú často do kŕmnej dávky zaraďované vysoké množstvá obilnín. V niektorých krajinách sú takéto kone kŕmené špeciálnymi odrodami vysokoenergetických tráv s vysokým obsahom fruktanov. Pri nadmernom príjme týchto sacharidov sa tieto nespracujú v tenkom čreve, ale sa veľká časť z nich posúva do hrubého čreva, čo vedie k problematickému vývoju črevnej mikroflóry.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa odporúčalo skrmovať maximálne 1 kg obilnín na 100 kg živej hmotnosti. V súčasnosti je to už len polovičné množstvo obilnín, teda dospelému koni o hmotnosti 500 kg by sme mali podať denne maximálne 2,5 kg obilnín. Toto odporúčanie je orientačné, obsah škrobu v rôznych obilninách je rozdielny, v ovse ho je približne 42 %, v jačmeni 52 %, v kukuričnom zrne až 75 % v sušine. Z tohto pohľadu je lepšie uvažovať s 2 až 2,5 gramami škrobu na kilogram živej hmotnosti. Veľký vplyv na to, koľko škrobu sa strávi v tenkom čreve má aj veľkosť škrobových zŕn danej obilniny a priemyselné spracovanie (extrudácia, hydrotermická úprava, šrotovanie). Vieme už teda, že kŕmenie obilninami má svoje hranice bezpečnosti. Ako som už spomenul, bezpečná kŕmna dávka by mala obsahovať dostatočné množstvo štrukturálnej časti vo forme hrubej vlákniny. Minimálne nároky koňa na jej množstvo sú niekde na úrovni 1 až 1,5 percenta zo živej hmotnosti koňa, teda dospelý kôň by mal prijať minimálne 5 kg hrubej vlákniny. Do hrubej vlákniny je zahrnutá celulóza a v alkáliách nerozpustný lignín. Podľa iného širšieho členenia hovoríme o neutrálne - detergentnej vláknine (NDV = celulóza + lignín nerozpustný v alkáliách + lignín rozpustný v alkáliách + hemicelulóza).
Prečítajte si tiež: Výživa hovädzieho dobytka: Sprievodca
Vlastná skúsenosť mi hovorí, že v našich zemepisných šírkach sa pri výrobe sena, ktoré je pre kone hlavným objemovým krmivom, čaká na obdobie, kedy po dlhšiu dobu budú nasledovať slnečné dni bez zrážok. Zberané lúčne porasty dávajú síce požadovanú produkciu hmoty, no rastliny sú vo vysokom vegetačnom štádiu, majú vysoký obsah celulózy a ich stráviteľnosť nebýva vysoká. Hovoríme o sene s obsahom hrubej vlákniny nad 28 %, spravidla 32 - 33 %. V zahraničí je tento handicap pri výrobe sena riešený výrobou trávnych siláží s vyšším obsahom sušiny (nad 50 %), v Nemecku nazývaných aj „Heulage“. Ich výroba nie je tak závislá na počasí a takto dorobené krmivo z mladších porastov zabalené do balíkov obalených fóliou poskytuje oveľa viac energie ako seno z prestarnutých porastov. Takto bývajú kŕmené predovšetkým chovné kobyly a rastúce žriebätá. Pri vyššej potrebe energie sa doporučuje kŕmnu dávku koní obohacovať o oleje alebo semená olejnatých rastlín. Olej poskytuje koňom približne 3 krát viac stráviteľnej energie ako rovnaké množstvo škrobu. Prostredníctvom týchto krmív vieme aj vysokovýkonným koňom zabezpečiť dostatočný prísun energie bez negatívnych dôsledkov nadmerného skrmovania sacharidov. Skrmovanie olejov má však tiež svoje limity - odporúča sa podávať od 20 ml do maximálne 80 ml oleja na 100 kg živej hmotnosti (je potrebné započítať aj tuk v iných krmivách, napr. ľanovom semene alebo kukuričnom zrne). Podiel tuku v celkovej kŕmnej dávke by nemal prekročiť 3 až 5 %. Oleje by mali byť skrmované na viac porcií počas dňa, pri vyšších dávkach min.
Vplyv na temperament koní
Odpovede na tieto otázky menia trh s krmivami, pre závodné kone sú vyrábané krmivá s obsahom čierneho ovsa, ak chcete nakŕmiť príliš nervózneho koňa, siahnete po vreci, kde je ovos nahradený inými obilninami, spravidla kukuricou. Kvalita rôznych odrôd ovsa bola skúmaná už v mnohých pokusoch. V jednej štúdii z roku 2005 bolo analyzovaných 32 rôznych odrôd ovsa - žltý, čierny, plevnatý a bezplevnatý - a výsledok pre zainteresovaných nebol až tak prekvapivý. Kvalita ovsa je závislá viac od počasia, pôdy a agrotechniky, ako od samotnej odrody. A ako je to s toľko diskutovaným účinkom ovsa na ich temperament? Zvyšovanie temperamentu je aj mnohými poradcami a veterinárnymi lekármi prisudzované obsahu alkaloidov - konkrétne avenínu. Vedecky však bolo dokázané, že jeho obsah v ovse nie je taký vysoký, aby to mohlo ovplyvniť temperament koňa. Aj keď bol koňom podaný tento alkaloid intravenózne a v dávke, akú nikdy nemôžu prijať v krmive, došlo v krvi k jeho veľmi rýchlemu odbúraniu a nemalo to výrazný vplyv na zmenu správania. Niekedy sa povzbudzujúci účinok prisudzuje aminokyseline tyrozín. Za účasti enzýmov obsiahnutých v krmive sa vytvorí malé množstvo dopamínu, ktorý ovplyvňuje psychické naladenie. No ani táto teória neobstojí nielen kvôli malému množstvu látky. Takto prijatý dopamín nedokáže prekonať hemato - encefalickú bariéru, teda pre koňa nie je dostupný.
Prof. Manfred Coenen z univerzity v Lipsku považuje ovos za najvhodnejšiu obilninu pre kone. Napriek nižšiemu obsahu škrobu oproti iným obilninám sa jeho škrobové zrná ľahko rozpadajú a dochádza k jeho tráveniu prevažne v tenkom čreve. Naproti tomu škrobové zrná v kukurici sú stabilnejšie a preto väčšie množstvo škrobu sa v tenkom čreve nestrávi a prechádza do hrubého čreva, čo nie je žiadúce. V inom pokuse bolo dokázané, že na temperament koní má vplyv samotné skrmovanie vyšších dávok sacharidov bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádzajú. Americkí vedci z Montana State Univerzity v Bozemane v roku 2011 skúmali vplyv na správanie a jazditeľnosť koní. Jednej skupine koní bolo podávané výhradne objemové krmivo a druhá skupina dostávala 2,3 kg zmesi ovsa, jačmeňa a melasy. Kone, ktorým bolo podávané jadrové krmivo, boli pohyblivejšie a reagovali rýchlejšie na podnety jazdca, ale zvýšila sa u nich aj ľakavosť a srdcová frekvencia. Ako dôvod experti uviedli zvýšené hladiny stresového hormónu kortizolu, ktorý sa pravdepodobne v dôsledku skrmovania ľahko stráviteľných sacharidov intenzívnejšie vylučoval. U menej temperamentných koní - ťažších teplokrvníkov alebo chladnokrvníkov - vedie prekrmovanie sacharidmi k nadmernej tvorbe depotnému tuku.
Doplnkové kŕmne zmesi
Doplnková kŕmna zmes je určená na odchov a výkrm oviec a kôz, ale možno ju použiť aj pre lamy. Krmivo je melasované a vhodné aj pre gravidné a laktujúce zvieratá. Obsiahnuté látky podporujú ich výborný zdravotný stav a požadované chovateľské výsledky. Zabezpečuje rýchly rast a vysokú zmasilosť, vyvážený pomer živín a obsah cereálií.
Analytické zložky: Hrubý proteín 16,10 %, hrubá vláknina 11,00 %, hrubý popol 9,20 %, hrubé oleje a tuky 3,00 %, vápnik 1,50 %, fosfor 0,43 %, sodík 0,35 %, horčík 0 ,25%.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť hovädzí steak pre fitness
Doplnkové látky (na kg): Vitamín A 10200,00 IU/kg, Vitamín D3 1000,00 IU/kg, Vitamín D/25-hydroxycholekalciferol 1700,00 IU/kg, Vitamín E (all-rac-alfa-tokoferol acetát) 98,00 mg Meď-Cu (Síran meďnatý pentahydrát) 4,00 mg/kg, Zinok-Zn (Oxid zinočnatý) 16,00 mg/kg, Mangán-Mn (Oxid mangánatý) 12,00 mg/kg, Železo-Fe (Síran železnatý heptahydrát ) 19,00 mg/kg, Selén-Se (seleničitan sodný) 0,10 mg/kg, Kobalt-Co (Poťahovaný granulovaný bis(uhličitan) kobaltnatý) 0,40 mg/kg.
Forma: granule - 4,0 mm
Dávkovanie:
- obdobie gravidity 150-250 g/kus/deň
- po odstave 100-200 g/kus/deň
- príprava na pripustenie 200-300 g/kus/deň
Vždy je nutné ku granulám podávať seno či inú krmovinu, a to v pomere 1:6. Odporúčaná denná dávka je iba orientačná a je závislá na plemene, kondícii, fáze rastu daného ovca či kozy. V daných denných dávkach nie je počítané s dokrmovaním zelenou piacou a inými obilninami či plodinami. Pri používaní niektorých produktov z zoznamu, je potrebné počítať so znížením spotreby kŕmnej zmesi aj o 50 %.
Alternatívy ku kŕmeniu obilninami
Grain-free krmivá
Tak, ako trpia niektorí ľudia rôznymi problémami s trávením, tak rovnaké problémy postihujú aj domáce zvieratá a to najmä psy a mačky. A čo vlastne znamená grain-free? Grain-free (po anglicky bez obilnín / bez zrna) znamená, že krmivo neobsahuje žiadne obilniny ako sú napríklad pšenica, kukurica, ryža či jačmeň. Tieto obilniny sú nahradené inými rastlinnými alternatívami so zdrojom sacharidov ako môžu byť zemiaky, sladké zemiaky (batáty), šošovica alebo hrach.
Prečítajte si tiež: Tipy na hovädzí vývar
Výhody grain-free krmív:
- Lepšia kvalita stolice vďaka vyššej stráviteľnosti a kvalitným surovinám.
- Stráviteľnosť: vďaka tomu, že krmivo neobsahuje obilniny a sú v ňom použité kvalitné suroviny majú vyššiu stráviteľnosť a tým pádom aj výživovú hodnotu pre zvieratá.
- Zlepšenie kvality srsti a zdravia kože - bez obilninové krmivá často neobsahujú zložky, ktoré môžu spôsobovať alergické reakcie a podráždenie kože u citlivých psov.
- Zlepšenie trávenia a redukcia alergických reakcií - krmivá bez obilnín sú pre mnohých psov ľahšie stráviteľné, najmä pre jedincov s citlivým trávením alebo intoleranciou na obilniny.
Asi najzásadnejšou nevýhodou môže byť vyššia kúpna cena takýchto GF krmív. No na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že táto kŕmna dávka môže byť ekonomickejšia vďaka lepšej výživovej hodnote. Aj keď samotná bez obilninovágrain-free strava a krmivá u zvierat nie sú úplná novinka, aj napriek tomu sa stále objavujú kontroverzné názory a to hlavne ohľadom vyššieho obsahu tuku v niektorých krmivách, čo môže viesť k obezite, alebo problémov s pankreasom. Nie každé grain free krmivo je vhodné pre úplne každého psa. Vzhľadom na to, že často obsahuje strukoviny, býva v nich menej vlákniny ako v krmivách s obilninami a vysoký podiel živočíšnych bielkovín nesedí každému tráveniu, treba správne zhodnotiť vek aj zdravotný stav vášho zvieraťa.
Pri kúpe grain-free krmív je vhodné si pozorne pozrieť zloženie krmiva a zistiť, čím sú nahradené obilniny. Okrem náhrad ako sú zemiaky, či batáty, to môžu byť napríklad aj strukoviny ako šošovica, hrach.