Koreňová zelenina je cennou súčasťou vyváženej stravy a ponúka široké spektrum chutí a živín. Medzi najobľúbenejšie druhy patrí mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka. Tento článok sa zameriava na hlbokú koreňovú zeleninu, jej charakteristiku, pestovanie a využitie v kuchyni.
Hlúbová zelenina: Kapusta a kel
Hlúbová zelenina patrí do rozsiahlej čeľade kapustovitých (Brassicaceae) a zahŕňa rôzne druhy kapusty a kelu. Tieto rastliny sú náročné na predplodinu, prípravu pôdy, závlahu a výživu, preto sa zaraďujú do prvej trate.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Kapusta hlávková je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, dužinatú stonku (hlúb) a hlávku z nahromadených listov. V druhom roku vyháňa kvetnú stonku a produkuje semená. V Slovenskej republike je kapusta najpestovanejšou zeleninou a dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.
- Pestovanie: Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Pred výsadbou je dôležité dôkladne pripraviť pôdu, ktorá by mala byť dobre vyhnojená a zbavená buriny. Predpestované priesady sa vysádzajú do riadkov s rozstupom závislým od odrody. Počas vegetácie je potrebné kapustu pravidelne zavlažovať, prihnojovať a chrániť pred škodcami a chorobami.
- Zber: Skoré odrody kapusty sa zberajú, keď hlávky dosiahnu požadovanú veľkosť. Neskoré odrody sú určené na technologické spracovanie a skladovanie a zberajú sa jednorazovo.
- Odrody: Medzi známe odrody kapusty hlávkovej bielej patria Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora. Z červených odrôd sú obľúbené Buscaro, Lectro a Primero.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je podobný kapuste, ale má kučeravé listy. Je rovnako dvojročná rastlina a má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Kel hlávkový je cenný pre obsah vitamínov a minerálnych látok a je vhodný na priamy konzum.
- Pestovanie: Pestovanie kelu hlávkového je podobné ako pri kapuste. Pri ozimnom keli sa priesady vysievajú koncom augusta a na jar sa prihnojujú.
- Odrody: Medzi známe odrody kelu hlávkového patria Arkita, Langedijská, Szentesi korai a Vertus.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový sa odlišuje od ostatnej hlúbovej zeleniny charakteristickou stavbou. Na stonke sa vytvárajú ružičky, ktoré sú konzumnou časťou rastliny. Kel ružičkový je obľúbený pre svoju vysokú nutričnú hodnotu a pestuje sa na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Prečítajte si tiež: Riešenia a prevencia nadúvania z hlbokej zeleniny
- Pestovanie: Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Osivo sa vysieva priamo na stanovište alebo sa predpestovávajú priesady. Počas vegetácie sa kel ružičkový prihnojuje a zavlažuje.
- Zber: Kel ružičkový sa zberá jednorazovo v októbri až novembri. Ružičky sa lúpu z hlúbika a očisťujú.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Kel kučeravý netvorí hlávku, ale ružicu kučeravých listov. Je odolný voči mrazom a môže sa zberať počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál aj na priamy konzum.
- Pestovanie: Pestovanie kelu kučeravého je podobné ako pri keli ružičkovom. Osivo sa vysieva koncom mája až začiatkom júna.
Mrkva (Daucus carota)
Mrkva je obľúbená koreňová zelenina, ktorá sa ľahko pestuje a je bohatá na vitamíny a minerálne látky.
- Výsadba: Pre úspešné pestovanie mrkvy je dôležitá správna príprava pôdy. Pôda by mala byť obrobená do hĺbky 30 cm a zbavená kameňov a hrúd. Semená sa vysievajú priamo do záhrady, pretože mrkva neznáša presádzanie.
- Starostlivosť: Počas vegetácie je potrebné mrkvu pravidelne zavlažovať, plieť a hnojiť.
- Odrody: Medzi obľúbené odrody mrkvy patria Flakkee 2 (neskorá odroda vhodná na uskladnenie) a Lysa (skorá odroda vhodná na rýchlenie).
Petržlen koreňový (Petroselinum crispum var. tuberosum)
Petržlen koreňový je známy pre svoj aromatický koreň a vňať. Je základom mnohých polievok, omáčok a prívarkov.
- Pestovanie: Petržlen koreňový sa pestuje zo semien, ktoré sa vysievajú skoro na jar alebo na jeseň. Je nenáročný na pestovanie, ale vyžaduje sypkú a drobivú pôdu.
- Starostlivosť: Počas vegetácie je potrebné petržlen pravidelne zavlažovať a plieť.
- Zber a skladovanie: Koreň petržlenu sa zberá od augusta do neskorej jesene. Najlepšie sa skladuje v piesku v pivnici.
Zeler (Apium graveolens)
Zeler je koreňová zelenina, ktorá sa pestuje pre koreň, stonky a listy. Je bohatý na živiny a má charakteristickú chuť.
- Pestovanie: Pestovanie zeleru vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín.
- Starostlivosť: Počas vegetácie je potrebné zeler pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred burinou.
- Problémy pri pestovaní: Ak sa buľvy zeleru nevyvíjajú správne, môže to byť spôsobené kombináciou viacerých faktorov, ako sú nevhodná pôda, nedostatok vlahy alebo teplotné výkyvy.
Ďalšie druhy koreňovej zeleniny
Okrem vyššie uvedených druhov existuje aj ďalšia koreňová zelenina, ktorá sa pestuje v záhradách:
Prečítajte si tiež: Recepty proti nadúvaniu
- Cvikla (Beta vulgaris): Cvikla je bohatá na vitamíny a minerálne látky a používa sa na prípravu šalátov, polievok a štiav.
- Chren (Armoracia rusticana): Chren je pikantná koreňová zelenina, ktorá sa používa ako korenie.
- Reďkovka (Raphanus sativus): Reďkovka je rýchlo rastúca koreňová zelenina, ktorá sa konzumuje surová.
- Paštrnák (Pastinaca sativa): Paštrnák je koreňová zelenina s jemnou sladkou chuťou, podobnou mrkve a petržlenu.
Pestovanie uhoriek (Cucumis sativus)
Uhorky sú obľúbená zelenina, ktorú možno pestovať v skleníku, na záhrade alebo dokonca na balkóne.
- Výsev: Semená uhoriek sa vysievajú do sadbovačov na predpestovanie sadeníc alebo priamo do záhonov.
- Starostlivosť: Uhorky potrebujú dostatok slnka, vlahy a živín. Je dôležité ich pravidelne zalievať, hnojiť a chrániť pred chorobami a škodcami.
- Pestovanie na sieti: Pestovanie uhoriek na sieti minimalizuje plesne a zabezpečuje lepší prístup slnka k plodom.
Pestovanie papriky (Capsicum annuum)
Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje plody rôznych farieb a chutí.
- Výsev: Semená papriky sa vysievajú vo februári na predpestovanie sadeníc.
- Starostlivosť: Paprika je náročná na teplo, svetlo a živiny. Je dôležité ju pravidelne zalievať, hnojiť a chrániť pred mrazom a vetrom.
- Zber: Papriky sa zberajú v dvoch stupňoch zrelosti: v technickej zrelosti (zelené plody) alebo v botanickej zrelosti (farebné plody).
Prečítajte si tiež: Zelenina na C: Prekvapivá Jabotica