Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Bráni rozvoju jednotlivcov, komunít a celých krajín. Tento článok sa zameriava na príčiny a dôsledky hladu vo svete, ako aj na možné riešenia.
Príčiny Hladu vo Svete
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k hladu vo svete. Tieto faktory sú často prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Medzi najvýznamnejšie patria:
Chudoba
Chudoba je jednou z hlavných príčin hladu. Chudobní ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na nákup potravín alebo prostriedkov na ich produkciu. To ich robí zraniteľnými voči hladu a podvýžive. Chudoba obmedzuje prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným základným službám, čo ďalej zhoršuje situáciu.
Konflikty
Vojny a ozbrojené konflikty majú ničivý dopad na poľnohospodárstvo a dodávky potravín. Konflikty narušujú produkciu potravín, spôsobujú vysídľovanie obyvateľstva a obmedzujú prístup k humanitárnej pomoci. V dôsledku toho vedú konflikty k hladu a podvýžive.
Klimatické Zmeny
Suchá, záplavy a iné extrémne poveternostné javy ničia úrodu a znižujú dostupnosť potravín. Klimatické zmeny majú vážny dopad na poľnohospodárstvo, najmä v rozvojových krajinách, kde sú poľnohospodári závislí od dažďa.
Prečítajte si tiež: Boj proti hladu a biede
Nerovnosť
Nerovnomerné rozdelenie zdrojov a príležitostí vedie k tomu, že niektoré skupiny obyvateľstva sú viac ohrozené hladom ako iné. Diskriminácia na základe pohlavia, etnickej príslušnosti alebo iných faktorov môže obmedziť prístup k potravinám a iným zdrojom.
Plytvanie Potravinami
Obrovské množstvo potravín sa každoročne znehodnotí alebo vyhodí, čo zbytočne zaťažuje potravinové systémy. Zníženie plytvania potravinami by mohlo pomôcť nakŕmiť viac ľudí a znížiť tlak na životné prostredie.
Dôsledky Hladu
Hlad má rozsiahle a závažné dôsledky, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov aj spoločnosť ako celok.
Podvýživa
Hlad vedie k podvýžive, ktorá oslabuje imunitný systém, zvyšuje náchylnosť na choroby a spomaľuje fyzický a mentálny vývoj. Podvýživa je obzvlášť nebezpečná pre deti, tehotné ženy a dojčiace matky.
Zdravotné Problémy
Podvýživa zvyšuje riziko rôznych zdravotných problémov, vrátane detskej úmrtnosti, spomaleného rastu, mentálneho postihnutia a chronických ochorení. Podvýživení ľudia sú náchylnejší na infekčné choroby a majú horšie výsledky liečby.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
Ekonomické Dopady
Hlad znižuje produktivitu práce, bráni vzdelávaniu a spomaľuje ekonomický rozvoj. Podvýživení ľudia majú ťažkosti s prácou a učením sa, čo obmedzuje ich ekonomické možnosti.
Sociálne Nepokoje
Nedostatok potravín môže viesť k sociálnym nepokojom, konfliktom a migrácii. Hlad a zúfalstvo môžu viesť k násiliu a nestabilite.
Príklad Zneužívania Prostriedkov v Severnej Kórei
Alarmujúcim príkladom plytvania zdrojmi v situácii hladu je Severná Kórea. Krajina, kde značná časť obyvateľstva trpí hladom, investuje obrovské sumy do vojenských programov a budovania monumentov na úkor zabezpečenia potravín pre svojich občanov.
Severná Kórea uzavrela s USA dohodu o pozastavení jadrového a raketového programu výmenou za potraviny pre hladujúcich. Napriek tomu odpálila raketu dlhého doletu, ktorá však pre Pchjongjang skončila neúspechom a po niekoľkých minútach sa zrútila do mora. Celý projekt vyšiel na neuveriteľných 850 miliónov USD (646 milióna eur), za ktoré by bolo možné nakúpiť takmer štyri milióny ton potravín.
Britský Daily Telegraph uviedol, že mal k nahliadnutiu dokumenty, podľa ktorých by sa za investované peniaze mohlo do KĽDR dostať 2,5 milióna ton obilia a 1,4 milióna ton ryže, ktorá by mohla čiastočne zmierniť až dávno katastrofický stav hladujúcich v krajine.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
Podľa zdrojov mala len odpaľovacia rampa stáť 400 miliónov USD (304 milióna eur), samotná raketa s ďalšími zariadeniami 450 miliónov USD (342 milióna eur). Spomínané finančné zdroje by mohli vyriešiť problém v krajine na 6 rokov, pretože Severná Kórea každoročne postráda potraviny v množstve 400 000 ton.
Denník tiež konštatuje, že režim vynakladá obrovské peniaze na prestavbu 20 sôch bývalých vodcov krajiny Km Ir-Sena a . Blízko hlavného mesta mal vzniknúť komplex 3000 apartmánov v hodnote 140 miliónov USD (106,4 milióna eur). Ďalších 50 miliónov USD (38 milióna eur) je pripravených na zariadenia v zábavnom parku Rungrado park, ktorého súčasťou by mali byť bazény, plánovaná show s cvičenými delfínmi a iné zaujímavosti.
Svetový potravinový program (WPF) avizoval k pomoci v roku 2011, kedy podľa odhadov 3,5 milióna Severokórejcov bolo blízko smrti z dôvodu hladu. Naposledy bola takáto vážna situácia v 90. rokoch, kedy v izolovanej krajine na následky hladu zahynulo vyše 3 milióny ľudí. Podľa WPF je každé tretie dieťa podvýživené a to isté sa týka takmer štvrtiny tehotných žien.
Tento príklad demonštruje, ako politické rozhodnutia a nesprávne prideľovanie zdrojov môžu prehĺbiť hladomor a utrpenie obyvateľstva.
Riešenia Hladu vo Svete
Riešenie hladu vo svete si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup, ktorý sa zameriava na riešenie príčin a dôsledkov hladu. Medzi možné riešenia patria:
Zníženie Chudoby
Investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a iných základných služieb môžu pomôcť znížiť chudobu a zlepšiť životné podmienky ľudí. Podpora malých poľnohospodárov a rozvoj vidieka môžu tiež prispieť k zníženiu chudoby a zvýšeniu produkcie potravín.
Predchádzanie Konfliktom a Riešenie Konfliktov
Diplomacia, mediácia a iné mierové iniciatívy môžu pomôcť predchádzať konfliktom a riešiť ich. Ochrana civilistov a zabezpečenie prístupu k humanitárnej pomoci v konfliktných oblastiach sú tiež dôležité.
Adaptácia na Klimatické Zmeny
Investície do odolného poľnohospodárstva, vodohospodárstva a iných opatrení na adaptáciu na klimatické zmeny môžu pomôcť znížiť dopad extrémnych poveternostných javov na produkciu potravín. Podpora výskumu a vývoja nových odrôd plodín, ktoré sú odolné voči suchu a iným stresovým faktorom, je tiež dôležitá.
Zníženie Nerovnosti
Podpora rovnosti pohlaví, etnickej rovnosti a iných foriem rovnosti môže pomôcť zabezpečiť, aby mali všetci ľudia rovnaký prístup k potravinám a iným zdrojom. Odstránenie diskriminačných praktík a podpora inkluzívneho rozvoja môžu tiež prispieť k zníženiu nerovnosti.
Zníženie Plytvania Potravinami
Zlepšenie skladovania, prepravy a spracovania potravín môže pomôcť znížiť plytvanie potravinami. Vzdelávanie spotrebiteľov o tom, ako predchádzať plytvaniu potravinami, je tiež dôležité.
Globálne Environmentálne Problémy a Ich Vplyv na Hlad
Je zrejmé, že klimatická zmena, globálne otepľovanie a nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás. Environmentálne zmeny a problémy sú prirodzenou súčasťou života každej planéty. Hoci je klimatická zmena prirodzený proces, vplyvom ľudskej činnosti nadobúda rýchlejší a ráznejší spád.
Od druhej polovice dvadsiateho storočia muselo ľudstvo čeliť viacerým environmentálnym problémom.
Globálne Environmentálne Problémy v 20. Storočí
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici dvadsiateho storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. Po druhej svetovej vojne sa začalo vo viacerých krajinách vo veľkom zbrojiť. Svetové mocnosti sa v čase studenej vojny začali zaoberať vývojom jadrových zbraní. Ich testovanie však v značnej miere negatívne vplývalo na prostredie. Jadrové testy mali za následok zvyšovanie úrovne rádioaktivity. V 60-tych rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, keď došlo k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov. Boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov.
Klesajúca Vrstva Ozónu
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 kilometrov od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia. V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy nad Arktídou. Presná príčina nie je zatiaľ známa.
Klimatická Zmena ako Závažný Problém Súčasnosti
Najzávažnejším a najaktuálnejším environmentálnym problémom súčasnosti je klimatická zmena. Odborníci upozorňujú na rozdielne interpretovanie medzi pojmami klimatická zmena a klimatické zmeny. Na klimatickú zmenu v značnej miere pôsobia aj sopečné výbuchy či zmeny slnečného žiarenia. Vplyvom pôsobenia človeka však pribúda aj tretí, a zrejme najzásadnejší faktor, a tým je antropologický vplyv človeka. Odmerať do akej miery môže človek za klimatickú zmenu, však nie je jednoznačné. Úplne presne totiž nedokážeme simulovať podmienky a zistiť, ako by sa Zem vyvíjala bez prítomnosti človeka. IPCC - Medzivládny panel o zmene klímy, ktorý pravidelne prináša správy o stave planéty, však potvrdzuje, že globálne otepľovanie je dôsledkom vplyvu ľudskej činnosti. Hoci je klimatická zmena momentálne najpálčivejším problémom 21. storočia, jej prvotné príčiny môžeme hľadať už oveľa skôr. Krátko po veľkej priemyselnej revolúcii v 18. storočí sa začalo so spaľovaním fosilných palív pri priemyselnej výrobe a s vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia meniť chemické zloženie atmosféry. Tento proces s istými obmenami trvá doteraz. Dôsledkom vypúšťania týchto plynov je napríklad globálne otepľovanie. Globálne otepľovanie považujeme za vôbec najdôležitejším indikátorom klimatickej zmeny. Svetová teplota vzrástla za obdobie od priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa Celzia. Oteplenie sa prejavuje v celej Európe pomerne rovnorodo. Zrážky vzrastajú na severe kontinentu a klesajú na juhu. Prítomnosť CO2 (oxid uhličitý) v ovzduší sa celosvetovo monitoruje od roku 1958. Za jeho rast môže najmä priemysel, doprava a poľnohospodárstvo. Medzi ďalšie skleníkové plyny, ktoré ohrozujú ozónovú vrstvu, patria aj metán či oxid dusný. Obmedziť vypúšťanie týchto plynov je pre ľudstvo ťažkým orieškom, pretože by kráčalo ruka v ruke s obmedzením ekonomického komfortu, na ktorý sme si v priebehu rokov zvykli. Asi ťažko by sme si v dnešnej dobe vedeli predstaviť život bez strojárskeho, farmaceutického či elektrotechnického priemyslu. Ich negatívnym dôsledkom je však škodlivý dopad na životné prostredie. Paradoxne, ešte negatívnejší vplyv než priemysel má na ozónovú vrstvu iná ľudská činnosť. Sú ňou napríklad úmyselné (zámerné) požiare v Indonézii. Poľnohospodári v tejto ostrovnej krajine vypaľujú lesné porasty, aby získali pôdu na pestovanie ekonomicky výhodných plodín. Ničia tak prirodzený ekosystém a navyše vypúšťajú do ovzdušia enormné množstvo škodlivých látok. Finálny dôsledok tejto činnosti je alarmujúci.
Medzinárodné Snahy o Riešenie Klimatickej Zmeny
Problémy globálneho otepľovanie a klimatickej zmeny riešia lídri na svetových summitoch už niekoľko desaťročí. V roku 1997 vstúpil do platnosti Kjótsky protokol. Až do minulého roku slúžil ako predchodca nových pravidiel, na ktorých sa dohodli lídri na Parížskom summite v decembri 2015. Hoci sa vo svojich stanovách zaväzuje k znižovaniu vypúšťania skleníkovej plynov, reálne k žiadnemu úbytku koncentrácie CO2 nedošlo. Naopak, aj napriek jeho prijatiu, množstvo oxidu uhličitého v ovzduší v priebehu rokov rástlo. Na konci roka 2015 preto vznikol nový protokol z Parížskeho klimatického summitu. Svetoví lídri z viac než 150-tich krajín sveta sa počas neho zhodli, že otepľovanie planéty by sa malo udržať pod 2 stupňami Celzia. S týmto krokom neboli úplne spokojní predstavitelia menších ostrovných štátov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa nachádza vo výške len niečo cez dva metre nad hladinou mora. Pri súčasnom otepľovaní klímy a zvyšovaní sa hladiny oceánov by súostroviu hrozil čoskoro zánik.
Dôsledky Klimatickej Zmeny na Slovensku
Dlhé obdobia sucha a následne bleskové povodne. Tieto extrémy počasia majú negatívny dopad na poľnohospodárstvo a produkciu potravín aj na Slovensku.