Silné mrazy sprevádzané vetrom a snežením predstavujú zvýšené riziko podchladenia a omrzlín. Z rádií, televízie a novín sa na nás hrnú správy o ľuďoch, ktorí skončili s podchladením či omrzlinami v nemocniciach alebo ich nepriazeň počasia pripravila aj o život. S podchladením a omrzlinami sa môžeme stretnúť aj my. Vedeli by sme, čo v takomto prípade robiť? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príznakoch podchladenia pred smrťou, ako aj o prevencii a prvej pomoci pri podchladení a omrzlinách.
Čo je podchladenie a ako vzniká?
Podchladenie (hypotermia) je definované ako zníženie vnútornej telesnej teploty pod 35°C. Ak dôjde k poklesu telesnej teploty pod 26°C, hrozí zastavenie krvného obehu a v extrémnych prípadoch vedie podchladenie k strate vedomia, ako aj k zmenám na vedení vzruchu srdca až k smrti. Podchladenie vzniká postupne, môže sa vyvíjať aj niekoľko dní. U dojčiat treba mať na pamäti, že u neho nie sú dostatočne vyvinuté termoregulačné mechanizmy. Preto môže podchladenie u dojčiat vzniknúť aj pri pobyte v chladnej miestnosti. Dieťa v takomto prípade odmieta jedlo, je nezvyčajne tiché, koža je studená, telíčko je mľandravé.
Telesná teplota sa u človeka udržiava na potrebnej úrovni vďaka termoregulácii, ktorá je riadená z termoregulačného centra v hypotalame. Je to malé teliesko nachádzajúce sa v spodnej časti mozgu. Samotná termoregulácia by sa dala opísať, ako udržanie telesnej teploty navzdory podmienkam okolitého prostredia. Keď je ľudské telo dlhší čas vystavené vplyvu nízkych teplôt a telesná teplota pritom klesne pod 37°C, zvýši telo nielen produkciu tepla, ale zároveň zredukuje aj výdaj tepla. Končatiny, kvôli svojej veľkej ploche, využívajú preto dôležitú termicko-regulačnú funkciu. Ak sú vystavené chladu, dochádza v nich k stiahnutiu periférnych ciev a tým k utlmeniu zásobovania krvou, krv potom primárne zásobuje telo. Tento proces je účinnou sebaochrannou organizmu, pričom ale môže dôjsť k lokálnemu pôsobeniu chladu.
Príznaky podchladenia
Príznaky závisia od stupňa podchladenia. Medzi hlavné príznaky patria:
- Duševný útlm
- Zmätenosť
- Svalová triaška
- Poruchy jemnej motoriky
- Porucha reči a koordinácie
- Dezorientovanosť
- Spomalené reflexy
- Utlmenie centrálneho nervového systému
- Studená koža
- Bezvedomie
Ťažší stupeň podchladenia sprevádzajú poruchy vedomia až bezvedomie. Telesná teplota pod 30°C vedie k bezvedomiu. Výrazná hypotermia sa môže prejaviť kómou a zastavením srdca.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
Prevencia podchladenia
Často sa dá podchladeniu predchádzať. Prevencia je veľmi dôležitá, hlavne ak dopredu vieme, že budeme vystavený chladu. Treba sa primerane obliekať. Pri pobyte v chladnom prostredí je požívanie alkoholu absolútne vylúčené. Pôsobí vazodilatačne. Teda rozťahuje cievy, čím sa odvádza telesné teplo do okolitého prostredia. Dôležitý je prísun energie v krátkych intervaloch. Treba konzumovať napríklad čokoládu alebo sušené ovocie. Na možnosť podchladenia by ste mali myslieť vždy, ak predpokladáte dlhší pobyt vonku v chladnom prostredí. Von by v takomto prípade mali ísť len úplne zdravé osoby. Obliecť by ste si mali niekoľko vrstiev voľného odevu, vonkajšia vrstva by mala byť nepremokavá. Odparovanie potu pri námahe vám umožní odev voľný na krku a zápästiach.
Prvá pomoc pri podchladení
Ak ste vonku a stretnete sa s osobou s príznakmi podchladenia:
- Presunúť postihnutého pod prístrešok, aby sa zmiernili poveternostné vplyvy.
- Odstrániť mokré šaty, izolovať osobu ďalšími časťami odevu alebo dekami, prikryť hlavu.
- Ochrániť postihnutého od studenej podlahy (dať do suchého spacieho vaku, poprikrývať dekami, novinami, zabaliť do plastového alebo záchranného vaku - ak je k dispozícii).
- Poslať po pomoc alebo sa ju snažiť privolať.
Pri ťažších stupňoch podchladenia je potrebné postihnutého dopraviť do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia.
Omrzliny: Lokálny účinok chladu
Omrzliny sú lokálne poškodenia kože, napr. na rukách, nohách, ušiach, ktoré spôsobuje jednorazové, intenzívne pôsobenie chladu. Omrzliny vznikajú pôsobením nízkej teploty okolia na nekryté časti tela. Mnohokrát bývajú sprevádzané podchladením. Najčastejšie postihujú prsty na rukách, nohách, nos, uši a líca. Nebezpečenstvo vzniku omrzlín zvyšuje veterné a vlhké počasie.
Pri vystavení neprimeranému chladu dochádza k dlhodobému zúženiu ciev v koži. Keďže dochádza k poškodeniu ciev, v ťažkých prípadoch sa trvalo poškodí citlivosť končatiny, niekedy môže dôjsť až k odumretiu (gangréne) tkaniva.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
Príčiny vzniku omrzlín
Pôsobenie chladu vyplýva nielen z absolútnej a fyzikálne merateľných stupňov chladu, ale aj z prevládajúcej vzdušnej vlhkosti a prítomnosti vetra, či búrky. V roku 1941 sa pokúsili tieto premenné dať do nejakého vzťahu kanadskí a americkí vedci, a pomenovali ho „Veterno-chladový faktor“ (wind chill factor). Podnet na tento výskum poskytli vojaci, ktorí boli dlhodobo činní na Antaktíde a hľadali možnosti čo najlepšej ochrany pred omrzlinami. V 70-tych rokoch minulého storočia sa vedomosti rozšírili a s pomocou matematického porovnania zobrazili. Pri fyzikálne nameranej teplote napr. -11°C a pri pôsobení vetra o rýchlosti okolo 18 m/s je „pocitová“ teplota okolo -30°C. Vplyvom týchto okolností prichádza oveľa rýchlejšie k omrzlinám ako pri tých istých podmienkach, ale bez vetra.
Netreba ale podceňovať aj množstvo individuálnych faktorov, ako napr.:
- Staršie omrzliny
- Aklimatizácia, tréning a skúsenosti
- Individuálna stavba tela (tukové zásoby) a predovšetkým oblečenie
- Telesný stav (únava, vyčerpanie, zranenia)
Príznaky omrzlín
Príznaky závisia od stupňa omrzlín. Hĺbka miestneho postihnutia sa dá posúdiť až po oteplení omrznutej časti. Pri omrzlinách sa používa rovnaké delenie ako pri popáleninách:
- I. stupeň - fialové mramorovanie kože, pocit oziabania a zvierania. Pri zahrievaní je prítomný pocit pichania ihlami. V začiatočnom štádiu úplne biela a necitlivá koža sa sfarbí v nasledujúcich dňoch do hneda a môže napuchnúť. Vo všeobecnosti sa neočakávajú žiadne následky po vyliečení.
- II. stupeň - prítomné biele až sivasté sfarbenie tkaniva, tkanivo je mäkké, často bolestivé. Pri zahrievaní sa tvoria pľuzgiere, postihnutá časť opúcha. Homogénne, svetlé pľuzgiere majú dobrú prognózu. Ak sa v pľuzgieroch nachádza prímes krvi, treba počítať s dlhšou dobou liečenia. Je potrebné prerezať pľuzgiere a tekutinu vytlačiť von. Tu vzniká riziko infekcie, nakoľko baktérie môžu preniknúť do tela cez otvorené rany.
- III. stupeň - postihnuté časti sú voskovo biele, tvrdé a necitlivé. Označuje najťažšiu formu omrzlín. Pre tento stupeň je charakterisktická nekróza (odumretie tkaniva) s čiernou, vlhkou kožou a silným poškodením pokožky. Rozsah poškodenia je možné určiť až po niekoľkých dňoch až týždňoch. Postihnuté sú najmä tie časti tela, ktoré boli okrem vplyvu chladu vystavené aj pôsobeniu tlaku, napr. tesné topánky. Pre postihnuté oblasti je charakteristické pretrvávanie necitlivosti aj po rozmrazení. Na hranici medzi nepoškodenou a poškodenou kožou sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí tzv. demarkačná vráska/ryha.
Každá omrzlina vyzerá na začiatku ako omzlina prvého stupňa. Rozsah omrzliny tretieho stupňa je poznateľný až po niekoľkých týždňoch. Každá omrzlina II. a III. stupňa potrebuje nemocničnú liečbu!
Prvá pomoc pri omrzlinách
Prvá pomoc pri omrzlinách sa zameriava na postupné zohriatie postihnutej časti a prevoz do nemocnice.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
- Nerozmrazovať postihnutú časť, ak hrozí opakované omrznutie (transport, pôsobenie chladu).
- Prikryť omrznutú časť (ochrana pred ďalším pôsobením chladu).
- Premiestniť postihnutého do teplého prostredia. Nikdy nedávať postihnutú oblasť na zdroj tepla!
- Opatrne odstrániť tesné časti odevu, vyzuť tesnú a mokrú obuv, rukavice, dať dole prstene a hodinky. Ak má postihnutý premočené aj šaty, vymeniť ich za suché.
- Ohriať postihnutú časť svojimi rukami. Omrznuté ruky je najjednoduchšie ohriať vo vlastných podpazušiach. Postihnutú oblasť nešúchať, pretože by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu.
- Vhodný je aj teplý nie horúci kúpeľ postihnutej oblasti. Ak nie je k dispozícii teplá voda, zabaliť postihnutú časť do teplého uteráka, plachty alebo iného čistého kusa tkaniny.
- S postihnutou časťou zaobchádzať opatrne, nemasírovať (po oteplení rýchlo opuchne).
- Po oteplení prikryť postihnutú časť sterilným obväzom alebo čo najčistejším kusom tkaniny.
- Podoprieť a zdvihnúť postihnutú končatinu (zníženie opuchu).
- Pri silnej bolesti možno podať analgetikum (napr.
Je predovšetkým dôležité vyvyrovať sa:
- Vtieraniu snehu, masírovaniu snehom - vedie k ešte väčšim poškodeniam.
- Ohrievaniu pomocou dychu - para z úst vedie k ďalším omrzlinám.
- Zákaz fajčiť - fajčenie stenčuje krvné cievy a tým zhoršuje prietok krvi.
- Roztápať zmrznuté časti tela nad ohňom, nakoľko sú necitlivé, a tak hrozí zvýšené riziko ťažkých popálenín!
Diagnóza a terapia
Podchladenie a omzliny by mal vždy posúdiť lekár! Pri podozrení na podchladenie je potrebné vykonať nasledujúce štyri opatrenia:
- Pri strate vedomia poskytne potrebné informácie odmeranie telesnej tepoty (v konečníku alebo v ústnej dutine).
- Sledovať postinutého: hlavne prechody od extrémnej únavy až po neprekonateľnú potrebu spánku, stavy zmätenosti a zníženia až nekoordinovanosť svalov.
- EKG poskytne informácie o prípadnom poškodení vzruchov srdca.
- Analýza krvných plynov (meranie obsahu kyslíka a pH v krvi) dáva informáciu o aktuálnej výmene látok v tele a iónovom obsahu.
Stanovenie diagnózy pri omrzlinách je možné na základe prejavov ochorenia u pacienta (anamnéza) ako aj súčasným klinickým obrazom, napr. zafarbenie kože, tvorba pľuzgierov, opuchov a celkovej citlivosti.
Nasledujúce opatrenia je nutné a nevyhnutné vykonať pri podchladení a omrzlinách:
- Prvá pomoc - opatrenia na mieste:
- Centrálne zahriatie tela (jadra tela) pomocou vypitia horúceho, osladeného nápoja
- Omrznuté časti tela chrániť pred ďalším vplyvom chladu, vlhké oblečenie vymeniť za suché
- Ohrievať omrznuté časti tela na vlastnom tele (napr. ruky pod pazuchami)
- Prísun tepla z cudzieho tela (napr. chladom poškodenú nohu do podpažia inej osoby vložiť - zohrievať sa navzájom)
- Sterilné a suché obväzy použiť, avšak žiadne maste
- Uvoľniť tlačiace časti odevu, uložiť na mäkké
- Postinutými končatinami aktívne pohybovať, aby sa zvýšila teplota tela vplyvom práce svalov
- Pri slabých omrzlinách samostatne kráčať, pri ťažších nechať sa odniesť
- Nepodávať lieky, okrem liekov zabraňujúcich zhlukovaniu krvi (Aspirín)
- Vyhľadať vyhriatu miestnosť
- Prvá pomoc - na chránenom mieste:
- Pri izbovej teplote podávať horúce, osladené nápoje
- Ponáranie postihnutých končatín vo vlažnej vode (začať pri 10°C) a to horúcu vodu prilievať, kým postihnutý nezačne pociťovať jemnú bolesť (pozor, omzliny znižujú citlivosť kože). Otepľovanie vykonávať len veľmi pomaly a s vodou s max. teplotou 38°C
- Orálne lieky (s účinnou látkou - kyselinou acetylsalicylovou) jú povolené a žiadúce
- Pľuzgiere neprestihávať, ani inak otvárať, len sterilne prikryť
- Postihnuté končatiny umiestniť vyššie, ale nechať im pohyblivosť
- Pri tvorbe pľuzgierov sa nechať odniesť a dať sa ošetriť lekárovi
- Prvá pomoc - lekár:
- Mimočrevné podávanie liekov (injekcia, infúzia)
- Lokálna starostlivosť o pľuzgiere, použitie sterilných obväzov
- Podanie vnútrožilovej infúzie (protizrazeninové preparáty - nízkomolekulový Heparín)
- Prvá pomoc - starostlivosť na klinike:
- Umelá oblička: Pomocou umelej obličky je možné úspešne dosiahnuť „znovuoteplenie“ krvi pri teplote nižšej ako 30°C.
Extrémne zahriatie: Extrémne zahriate (kúpeľ) v sebe skrýva nebezpečenstvo „šoku zo zohriatia“, nakoľko pri otvorení periférnych ciev sa studená krv dostane do centrálneho a životu doležitého centra tela. To vedie k zníženiu celkovej teploty o 0,5-1,0°C. Obnovenie vnútornej teploty jadra tela spôsobuje chemické zmeny v krvi, čo má za následok poruchy vzruchov v krvnom obehu srdca, ktoré sa tak môžu skončiť smrťou (zastavenie krvného obehu a dýchania). Pri záchrane treba zvážiť aj vplyv polohy, odkiaľ bol postihnutý privezený, nakoľko tieto zmeny vedú k poruchám srdcového rytmu.
Doplnková terapia pri omrzlinách: Táto terapia sa vykonáva v nemocniciach na chirurgických oddeleniach. Okrem vyššie spomínaných medicínskych opatreniach, ako aj stabilizácii srdcového a obehového systému, alebo využitia umelej obličky, je potrebné venovať veľkú pozornosť aj postinutej koži event. tkanivám. Pľuzgiere sa v sterilných podmienkach otvoria a rana sa lokálne s antibakteriálnou masťou ošetrí. Veľa kliník sleduje, ako sa koža prejaví po niekoľkých dňoch až týždňoch, či sa objaví nekróza. Odumreté tkanivo sa prejavuje mokrou chrastou, ktorá sa po niekoľkých dňoch až týždňoch ohraničí, a pokiaľ sa neinfikuje, tak jednoducho odpadne. Pokiaľ omrzlina zasiahne veľkú plochu (nohu), je nutné z dôvodu nepriaznivých okolností (hlboko poškodené tkanivo) pristúpiť aj k amputácii.
Komplikácie a profylaxia
Pri podchladení sa často vyskytuje problém s krvným obehom, keďže upchatie malých krvných ciev ovplyvní udržiavanie dostatočného krvného tlaku v životne dôležitých orgánoch. Vznik opuchov, ktoré vznikajú z krvnej plazmy v postihnutej časti, spôsobujú spomalenie prúdenia krvi. Takto sa zhlukujúce bunky v cievach sú predstupňom možnej trombózy (upchatia cievy). Pri omrzlinách II. stupňa sa začínajú tvoriť pľuzgiere, pričom sa narušuje vrchná časť kože, jej veľkosť a citlivosť. Tento stav je porovnateľný, ako keď vás tlačí topánka. Cez túto otvorenú ranu môžu do tela preniknúť baktérie a spôsobiť infekciu.
Dôležité je včasné rozpoznanie omrzlín. Už pri vynorení sa prvých „pichajúcich“ bolestí je potrebné zodpovedajúce časti tela opatrne zahriať: ruky si priložiť na teplé časti tela (pod pazuchy, na brucho), začínajúce omrzliny v tvári prikryť teplými rukami. To je možné ale urobiť iba chránenom mieste, kde nefúka vietor. Aktívny pohyb, ako gymnastika, alebo pohyb končatín, je v tomto štádiu nápomocný, nakoľko podporuje prekrvenie. Je potrebné myslieť na to, aby sa prípadne vlhké rukavice vymenili za suché. Tzv. „cibuľový/vrstvový princíp“, teda mať na sebe viacej druhov oblečenia oblečených jedno cez druhé, často pomôže znížiť možnosť vzniku omrzlín. Tesné remene alebo pásky by sa mali uvoľniť. To ale len v prípade, keď bezprostredne nehrozí žiadne podchladenie!
Prognóza
Podchladenie je možné prehliadnuť, najmä pri iných zjavnejších poškodeniach, napr. pri dopravých nehodách, avšak treba na to myslieť pri poskytovaní prvej pomoci. Pri oneskorenej terapii dochádza k vážnym orgánovým poškodeniam a v extrémnych prípadoch aj k smrti. Ak sa aj podarilo oteplenie tela bez kompikácii (problémy so srdcom), treba počítať s vážnymi následkami. Ak sa podchladenie kombinuje s inými ťažkými zraneniami, dochádza k zhoršeniu celkovej sitácie. Preto je potrebné vyhnúť sa každému podchladeniu.
Pri omrzlinách prvého stupňa nie sú viditeľné žiadne zmeny okrem zníženej precitlivelosti, ak sa pôsobenie chladu obnoví. Čím je však čas po vyliečení postihnutej oblasti kratší, tým rýchlejšie koža sčervená, znecitlivie, keď sa znovu vystaví pôsobeniu chladu. Tak môžu vzniknúť jazvy pri veľmi dlho trvajúcom liečení postihnutých oblastí. Ak sa koža vystaví dlhej a extrémnej chladnej expozícii, vznikajú omrzliny III. stupňa, ktoré sa v extrémnych prípadoch musia riešiť amputáciami.
Alkohol a podchladenie: Nebezpečná kombinácia
Ľubomír Straka už dvadsať rokov skúma, ako opitosť prispieva k predčasným úmrtiam. Alkohol nám ovplyvňuje rôzne časti mozgu podľa toho, koľko ho vypijeme. V nízkych koncentráciách ovplyvňuje najmä mozgovú kôru, ktorou vedome kontrolujeme naše prejavy. Ak ju máme utlmenú do jedného promile, tak je výsledným efektom zväčša eufória. Mozgová kôra nás prestane kontrolovať, sme veselí a družní. Problém je, že sa často nevieme zastaviť a hranicu jedného promile prekročíme. Vtedy nastáva útlm nižších častí mozgu.
O alkohole sa hovorí, že dokáže zahriať. Napriek tomu sa počas mrazov piť vôbec neodporúča. Hlavný účinok alkoholu na srdcovo-cievny systém je, že nám rozširuje cievy a prekrvuje organizmus. Keď je telo vystavené nadmernému chladu, jeho prirodzenou obranou je, že cievy, naopak, stiahne. Teplo sa tak udržiava v telesnom jadre v blízkosti vnútorných orgánov. Ak si človek v takejto situácii vypije, alkohol mu napriek tomu, čo chce telo, kožu prekrví. Navonok pritom pocíti chvíľkové zohriatie. Je to však len subjektívny pocit a teplo, ktoré si organizmus starostlivo chránil, sa jeho vinou dostane von. Za 20 minút sa potom človek ochladí oveľa viac než bez toho poldecáka „na zahriatie“.
Z našej analýzy vyplýva, že alkohol môže v našom regióne za približne 115 úmrtí ročne, čo môže byť okolo 600 úmrtí ročne v rámci celého Slovenska.