Pizza Hawai: História vzniku kontroverznej klasiky

sabor peruano
Rate this post

Pizza, špagety a hamburgery sú jedlá, ktoré si mnohí z nás doprajú častejšie ako tradičnú kuchyňu. A len málo jedál je tak celosvetovo obľúbených ako pizza. Jej história siaha hlboko do minulosti a len v Spojených štátoch sa skonzumuje približne 350 kúskov pizze za sekundu. Ľudia si na ňu dávajú rôzne prísady, od artičokov a morských plodov až po ananás. Málokto na svete by ju aspoň raz neochutnal. Pizza navždy zmenila dejiny Talianska, bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a stala sa jedným z najobľúbenejších jedál na svete. Medzi najkontroverznejšie patrí pizza Hawai, ktorá rozdeľuje stravníkov na dva tábory: tých, ktorí ju milujú, a tých, ktorí ju neznášajú.

Korene pizze siahajú do staroveku

Toto celosvetovo obľúbené jedlo má svoje korene už v praveku. Recept sa šíril Stredomorím až nakoniec dorazil do Grécka a odtiaľ do Talianska, kde ho pomenovali „picea“. Dôkazom, že išlo o frekventované staroveké jedlo, je možné nájsť v epose Aeneas, ktorý spísal rímsky básnik Vergílius niekoľko desaťročí pred naším letopočtom.

Historici uvádzajú, že už Egypťania v staroveku poznali plochý chlieb, na ktorý si dávali rôzne omáčky. Podobne na tom boli aj Rimania alebo Gréci, ktorí si obľúbili verziu s bylinkami a olejom. Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať.

Prelomový rok 1889 a kráľovná Margherita

Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko už bolo zjednotené a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita sa rozhodli navštívili Neapol. Pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze) Raffaele Esposito vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou.

Pizza dobýva svet

Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec“, poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet).

Prečítajte si tiež: Recept na pizzu Hawai

Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeme aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave.

Pizza Hawai: Kontroverzná klasika s kanadským pôvodom

Pizza Hawai nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou. Napriek svojmu tropickému názvu je havajská pizza skutočne kanadská. Už v polovici šesťdesiatych rokov reštaurácia podávala pizzu niekoľko rokov. „Ľudia si dajú len huby, slaninu a papriku, to je všetko," hovorí Panopoulos. „V reštaurácii som mal ananás, a tak som ho tam pridal. Ľuďom sa to zapáčilo."

Havajská pizza je klasická americká syrová pizza, na ktorej je šunka a ananás. Variácie môžu zahŕňať slaninu, ale Panopoulos hovorí, že hlavnú úlohu zohralo jednoduché pridanie ananásu. Panopoulos sa nezastavil s pizzou. „Dnes môžete ísť na čínske miesto a dať si kurací šalát. Ale v tých dňoch neexistoval žiadny spôsob, ako by ste mohli miešať chute," hovorí Panopoulos. Pizza Havaj zrejme priťahuje toľko fanúšikov, koľko kritikov.

Ananás na pizzi: Rozdeľujúca téma

Jednoznačnou témou, ktorá medzi labužníkmi a aj bežnými konzumentmi spôsobuje vášne, je určite ananás na pizzi. Táto "pochúťka" s medzinárodným pomenovaním hawai je vždy vďačnou témou rozhovorov, no najnovšie aj kontroverzií. K tomu prispel aj čerstvý incident v jednom z britských reštauračných zariadení. Majitelia podniku totiž nestrpia tento gastronomický počin, ktorý nie je každému po chuti. Na dianie v norwichskej reštaurácii upozornil portál CNN.

Väčšina spoločnosti už tuší, že ide o veľmi "kontroverzný typ pokrmu". A to až do tej miery, že sa kompetentní v reštaurácii rozhodli pre radikálny krok. Nájdu sa ľudia, ktorí pizzu hawai milujú, iní ju nenávidia. To však neznamená, že by podnik Lupa Pizza, ako sa spomínaná reštaurácia v Norwichi nazýva, zo svojho menu pizzu hawai vyradil. Má na ňu však prísne pravidlo. "Hovorím ananásu nie," povedal rovno v úvode pre CNN šéfkuchár Quin Jianoran. Bežný poplatok za pizzu v tomto podniku je okolo 14 libier (asi 16,6 eura). Tu sa ale rozprávame o klasickej a "najchudobnejšej" príchuti Margherita. Podnik si napriek tomu ide svoje a za objednanie pizze hawai si účtuje bezmála 100 britských libier, čo je asi 118,5 eur. V Lipa Pizza okrem iného prebieha aj anketa ohľadom obľúbenosti pizze hawai. Zatiaľ v nej hlasovalo celkovo 62 percent respondentov. Tí príchuť vymysleli v 60. rokoch minulého storočia a spôsobila obrovskú vlnu znepokojenia, ale aj nadšenia. Téma však spôsobuje ozajstným pôvodcom pizze (Talianom, pozn. red.) vrásky na čele.

Prečítajte si tiež: Kontroverzie okolo Pizza Hawai

Pizza Hawai: Milovaná aj nenávidená

V súčasnom svete je pizza hawai témou mnohých diskusií medzi milovníkmi pizze. Pre niektorých je kombinácia sladkého ananásu a slanej šunky nebeská, pre iných je to jednoducho zločin voči pizze. Pizza Hawai má zaujímavú históriu. Názov by vás mohol zvádzať hľadať jej korene na Havaji, no v skutočnosti bola vytvorená v Kanade. V roku 1962 ju vytvoril Sam Panopoulos v jeho reštaurácii v Ontariu. Sam kombinoval rôzne ingrediencie na pizze a vtedy sa rozhodol pridať konzervovaný ananás. Podľa jednej z teórií je názov odvodený od havajskej šunky, no ide len o teóriu. Čo Sama inšpirovalo nazvať pizzu po ostrovoch nikto nevie.

Od jej vzniku sa Pizza Hawai stala obľúbenou a rozšírila sa po celom svete. Zatiaľ čo v niektorých krajinách je pizza hawai jednou z najobľúbenejších, v iných je považovaná za “zrúdnenie” tradičnej pizze. V Taliansku, domovine pizze, nie je tento variant obľúbený. Naopak v Japonsku je obľúbená verzia s morskými plodmi a ananásom. Na Novom Zélande k nej niekedy pridávajú aj kiwi! V Brazílii sa zasa pridávajú plátky banánov. Niektorí ľudia experimentujú s pridávaním ďalších ingrediencií, ako sú slanina, paprika alebo olivy. Každý má svoju vlastnú verziu tohto klasického receptu.

Zástancovia pizzy Hawai tvrdia, že kontrast medzi sladkým ananásom a slanou šunkou je dokonalý. Ananás pridáva šťavnatú textúru a sladkosť, ktorá sa skvele dopĺňa so slanou a mastnou šunkou. Na druhej strane, odporcovia sa nemôžu zmieriť s myšlienkou ovocia na pizze. V súčasnom svete je pizza hawai témou mnohých diskusií medzi milovníkmi pizze. Pre niektorých je kombinácia sladkého ananásu a slanej šunky nebeská, pre iných je to jednoducho zločin voči pizze. Keďže ste si otvorili náš recept, tipujeme vás na prvú skupinu.

Ako si pripraviť dokonalú domácu pizzu

Aby bola domáca pizza viac než dobrá, potrebujete kvalitné ingrediencie, trpezlivosť a správnu techniku prípravy. Ak sa vyhnete typickým chybám, obľúbený pokrm z Talianska sa vám podarí pripraviť vždy na jednotku. Celosvetovo obľúbená pizza je súčasťou národnej identity Talianska. Neapolskí výrobcovia pizze boli v roku 2017 zapísaní na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Aby sa domáca pizza čo najviac priblížila pôvodnému neapolskému receptu, je potrebné pamätať na niekoľko vecí.

Pre dokonalé cesto na pizzu, ktoré sa počas pečenia príliš nevysuší, je rozhodujúci dostatok vody. Je lepšie zmiešať približne 40 % vody so 60 % múky. Ak si na cesto vyberiete len klasickú hladkú múku, nečudujte sa, že jedlo nebude chutiť ako v Taliansku. Aj malé množstvo droždia stačí na to, aby cesto pekne vykyslo. Stačí 1,5 gramu droždia na 250 gramov múky.

Prečítajte si tiež: Pizza s ananásom: Áno alebo nie?

Faktorom, ktorý by sa pri tomto klasickom pokrme z Talianska nemal podceňovať, je trpezlivosť. Ak napríklad cesto miesite len krátko, nebude dostatočne vzdušné. Prísady sa musia miešať celých 20 minút. Netrpezliví by ste nemali byť ani pri odpočinku cesta, ktoré by ste mali na tento účel dobre prikryť. Kvasnicové cesto sa často necháva odpočívať v teple, aby sa urýchlil proces kysnutia. To však cesto poškodzuje, preto je lepšie nechať ho odpočívať dlhšie a to pri izbovej teplote.

Ak ste všetko zohľadnili pri príprave cesta, nemali by ste urobiť chybu a natrieť pizzu hotovou paradajkovou omáčkou alebo paradajkovým pretlakom. Mnoho ľudí sa čuduje, prečo je mozzarella na ich pizzi doma taká vodnatá. Mozzarellu najskôr nakrájajte na plátky a potom ju nechajte odkvapkať v sitku. Keďže bežná rúra produkuje menej tepla a pečenie trvá dlhšie, časy pečenia jednotlivých zložiek sa značne líšia. Ďalšou chybou, ktorej sa často dopúšťame, je, že na cesto dávame príliš veľké množstvo paradajkového základu a nešetríme ani oblohami. Pravidlom je použiť na pizzu len tri prísady. Aby ste si vychutnali perfektnú pizzu nemusíte chodiť ďaleko. Stačí pár základných surovín a vykúzlite tú najlepšiu domácu pizzu!

Recept na pizzu Hawai od šéfkuchára Juraja Bajáka

Juraj Baják, šéfkuchár siete Pizza Mizza, odporúča tento postup:

  1. Do nádoby pripravíme vodu, olivový olej, soľ, varené zemiaky (očistené) a droždie. Všetko spolu dôkladne vymixujeme dohladka.
  2. Zmes vylejeme do miešacieho stroja, pridáme hladkú múku a miešame 25-30 minút do hladkého cesta.
  3. Potom každú guľôčku rozvaľkáme do kruhu s priemerom približne 30 cm.
  4. Na vyvaľkanú plochu dáme rajčinový základ rozotrený rovnomerne po celej ploche.
  5. Po celej ploche potom rozložíme šunku.
  6. Nakoniec pridáme ananás nakrájaný na malé 1 x 1 cm kocky a tiež rozložíme po celej ploche a dáme zapiecť dozlatista.
  7. Okraje natierame olivovým olejom alebo cesnakovým olejom.
  8. Pečieme v rozohriatej rúre na 250 °C.

Alternatívne recepty a diskusie

Existuje mnoho variácií receptov na pizzu Hawai. Niektoré diskusie sa zameriavajú na cesto, iné na omáčku a oblohu. Niektoré recepty odporúčajú rýchle cesto bez kysnutia, iné zase vyžadujú dlhšie kysnutie pre lepšiu chuť a textúru.

Niektoré diskusie sa zaoberajú aj netradičnými prísadami, ako napríklad kuracie mäso, ryby alebo dokonca tatárska omáčka.

Svet prísad: Od paradajok po bazalku

Poznať suroviny je základ toho, aby ste si mohli pizzu vychutnať skutočne naplno.

  • Pomodori (paradajky): Paradajka jedlá pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je to zelenina s vysokým podielom betakaroténov a vitamínu C. Slúži takisto ako zdroj chrómu a draslíka. Z viac ako 90 % ju tvorí voda, cca 5 % sacharidov a 2,5 % bielkovín. Má vysoký podiel vláknin, naopak tuk neobsahuje takmer žiaden. Paradajky sú veľmi vhodné ako základ zdravej stravy. Vhodné sú na rôzne redukčné a očistné diéty, pretože majú antioxidačné účinky.
  • Mozzarella: Mozzarella je jedným z najznámejších talianskych syrov, tzv. pasta filata. Ide teda o syr vyrábaný z točeného tvarohu. Názov je odvodený od slova mozzare - odrezať, pretože je formovaný nožom. Za najlahodnejšiu mozzarellu je pokladaná tá, ktorá sa vyrába ručne z tepelne neupraveného byvolieho mlieka. Mozzarella sa najčastejšie pridáva na pravú taliansku pizzu, cestoviny, mäso a do šalátov.
  • Formaggio edam (Eidam): Eidam (Edammer kaas) je polotuhý plnotučný syr vyrábaný z kravského mlieka. Pôvodom je z Holandska. Eidam nepatrí k príliš slaným syrom. Tento jemne žltý syr dozrieva od dvoch týždňov do jedného roka. U nás známe tučnosti 20 % alebo 30 % sú v rámci Európy špecifikom. Istou zaujímavosťou je, že tento typ syra bol od renesancie obľúbenou stravou námorníkov. Dôvodom je jeho dlhá trvanlivosť. Pri príprave pízz ide o jednu z najpoužívanejších prísad.
  • Salame (Saláma): Saláma (z talianskeho salame: „solená údenina, solené mäso“, pôv. latinsky salare „soliť“) je typ údeniny z hrubo nasekaného mäsa a ďalších prísad. Existuje veľké množstvo druhov salám. Salámy sa rozdeľujú na tri veľké skupiny v závislosti od tepelnej úpravy, ktorou počas výroby prechádzajú. Salámy sú vo veľkej miere rozšírené v krajinách strednej Európy a južnej Európy, odkiaľ pochádzajú rôzne druhy. V ostatných častiach sveta sú salámy takisto známe, ale nie sú rozšírené v takej miere.
  • Prosciutto (Šunka): Šunka je výrobok z bravčového alebo hovädzieho mäsa, upraveného sušením, dusením alebo údením. Šunka je v Európe najobľúbenejším mäsovým výrobkom. Použitie šunky je veľmi široké a vďaka svojej príprave môže byť neobmedzene konzumovaná.
  • Pollo (Kuracie mäso): Kuracie mäso je celosvetovo najviac rozšírený druh mäsa. Dôvodom je jeho vynikajúca chuť a jednoduché možnosti prípravy. Existuje množstvo návodov na správnu prípravu. Kuracie mäso sa dá použiť pri varení, smažení, grilovaní, a pritom nás to nebude stáť veľa času. Pretože ide o mäso hydinové a biele, jeho príprava je naozaj krátka. Na pizzi sa s ním stretávame veľmi často.
  • Ananas (Ananás): Ananás je veľmi chutné a svieže tropické ovocie. Pestuje sa vo viacerých tropických a teplejších subtropických krajinách. Asi najobľúbenejšou odrodou je ananás „Extra Sweet“ vyšľachtený na Havajských ostrovoch a predávaný pod obchodným menom Del Monte. Ananás je vhodný ako zaujímavá ingrediencia do jedál a takisto sa používa pri výrobe štiav, džúsov a nektárov.
  • Peperoncini (Feferónky): Ide o exotický druh krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky. Ide o malé svetlejšie papričky so silnou vôňou. Sú veľmi vhodné ako koreniaca prísada do ostrejších jedál. Feferónky obsahujú vitamíny C a karotén B. Veľmi podporujú chuť do jedla. A sú opäť ďalšou vhodnou prísadou na pizzu.
  • Basilico (Bazalka): Bazalka je rozšírená najmä v Afrike a Južnej Amerike, niekoľko druhov sa však pestuje po celom svete. Ľudia využívajú na rôzne účely najmenej 7 druhov. Zvlášť obľúbená je v Stredomorskej kuchyni. Charakterizuje ju veľmi aromatická, sladkastá vôňa. Čerstvé listy sa pridávajú k paradajkám, šalátom, rybám, syrom, ale takisto do cestovín a rôznych omáčok.
  • Origano (Oregano): Oregano je vytrvalá bylina využívaná ako prísada do jedál. V Európe rastie v krovinách, v svetlých lesoch, na čistinách. Často sa pestuje v záhradách. Oregano je pôvodom zo Stredomoria. Prvé záznamy o jeho riadenom pestovaní pochádzajú z obdobia antiky. Najčastejšie je oregano používané ako hlavné korenie na pizzu a je aj súčasťou provensalského korenia. Jeho chuť je veľmi výrazná. Má ale aj antiseptické a protizápalové účinky.

Ukážeme si ako si pripravíme autentickú ananásovú Hawaii pizzu

S domácim cestom ako v talianskej pizzerii. Tiež si ukážeme a pripravíme ešte kontroverznejšiu pizzu a to Ananásovo-ančovičkovú pizzu.Ingrediencie:

  • Cesto na pizzu
  • Paradajková omáčka
  • Šunka
  • Ananás (čerstvý alebo kompót)
  • Syr (mozzarella)
  • Bazalka
  • Olivový olej
  • Cesnak (voliteľné)

Postup:

  1. Droždie rozmiešame v teplej vode a necháme postáť - zhruba 10 minút.
  2. V miske premiešame múku so soľou, v strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme zaktivovaný kvások a dve lyžice oleja.
  3. Cesto premiešame rukou, a keď sa suroviny spoja, premiestnime ho na dosku.
  4. Hnetieme približne 10 minút, kým cesto nevytvorí nelepivý, elastický bochník, ktorý vložíme do misky vymastenej kvapkou oleja a zakryté necháme kysnúť na teplom mieste 60 až 90 minút.
  5. Vykysnuté cesto rozdelíme na dve časti, z každej krátkym hnetením vytlačíme vzduch a na pomúčenej doske, rukami alebo valčekom tvarujeme kruh, ovál či obdĺžnik.
  6. Cesto potrieme cesnakovým olejom, ochuteným pretlakom, poukladáme šunku, ananás a syr, ozdobíme bazalkou.
  7. Pečieme asi 15 min pri teplote 200 °C.

Príprava ananásovo-ančovičkovej pizze:

Ananásovo-ančovičkovú pizzu pripravíme úplne rovnako ako ananásovú pizzu - Hawaii, ale namiesto šunky použijeme ančovičky. Dávajte však pozor, aby ste ich nepoužili príliš veľa, aby potom pizza nebola príliš slaná.

Pizzu pečieme podobným spôsobom ako prvú pizzu. Po upečení podobne ako Hawaii pizzu aj ananásovo-ančovičkovú pizzu potrieme olivovým olejom s cesnakom alebo bez.

Nutričné hodnoty (na 1 kus):

  • Nutričná hodnota Množstvo
  • Energetická hodnota 475 kcal
  • Bielkoviny 38,1 g
  • Sacharidy 48,7 g
  • Cukry 20,2 g

Nízkosacharidové košíčky "Pizza Hawaii"

Tieto "Pizza Hawaii" nízkosacharidové košíčky sa po prvom vyskúšaní isto stanú stálicou vo vašom jedálničku. Hodia sa ako na raňajky, tak i na obed či večeru. Sú chuťovo vynikajúce, zdravé a dokonca sa nemusíte báť, že z nich priberiete! Majú nízky obsah kalórií aj sacharidov a sú bez lepku a vajec, vhodné tak aj pre alergikov. Ak hľadáte niečo ľahké, rýchle, zdravé a chutné, ste na správnej adrese. Tieto slané košíčky sú vynikajúce a chuťou pripomínajú známu pizzu Hawaii. Potrebujete na ne len 4 ingrediencie a to kvalitnú šunku, paradajkovú omáčku, ananás a syr.

Chuť slanej šunky a syra so sladkým ananásom je preslávene dobrá, to určite sami viete. Tieto low carb košíčky s vysokým obsahom bielkovín si môžete zabaliť do práce, do školy alebo na cesty. Podávať ich môžete aj s vašou obľúbenou omáčkou, kečupom bez cukru alebo so šalátom.

História pizze: Od staroveku po modernú dobu

Najznámejší štát, ktorý sa pýši vznikom tohto famózneho jedla vôbec je Taliansko, konkrétne taliansky Neapol, kde sa to všetko začalo, avšak predtým, niekedy pred 6 000 rokmi, kedy sa začali vyrábať prvé potraviny z múky sa Rimania a Gréci rozhodli, že dodajú jednoduchému pečivu šmrnc. Ochuťovali placku z múky morskou soľou, dostupnými bylinkami a neskôr oreganom, čo v podstate znamená, že za vynálezcov pizze môžeme považovať takzvaných talianskych Grékov a Rimanov.

Gréci neskôr piekli plnené koláče, do ktorých podávali syr, olivy a cibuľu a dali zapiecť. V roku 1738 bola v Neapole postavená prvá pizzéria na svete, ktorá funguje dodnes a nesie taliansky názov L’Antica Pizzeria Port’Alba.

Margherita nie je obyčajný názov

Keď sa panstvo konečne rozhodlo okúsiť najlepšie a najčastejšie podávané jedlo na svete, k slávnemu kuchárovi vtedajšej doby Rafaelovi Espositovi prišiel kráľ Umbert I. so svojou manželkou Margheritou Savojskou.

Rafael pripravil pizzu v trojfarebnej kombinácii, aby pripomínala tri farby talianskej vlajky. Pizza obsahovala syr, bazalku a paradajkový základ. Kráľovná Margherita bola natoľko nadšená, že sa rozhodla túto pizzu pomenovať po sebe. Kráľovná taktiež rozhodla, že tento druh pizze budú pripravovať výlučne do paláca. To však stále neznamenalo prudký nárast predaja pízz vo svete. Ten sa začal až začiatkom 19.

Zaujímavosti o jedle, ktoré ťa prekvapia

Dnes už legenda medzi jedlami. Jej história ťa prekvapí. Máš účet? Za predpokladu, že momentálne čítaš tento článok, je jasné, že ťa niečo drží pri živote, a je dosť možné, že toto „niečo“ z prevažnej časti pozostáva z jedla (a kávy). Konzumuješ ho každý deň, ideálne aj viac než raz, a my sme sa ti dnes rozhodli dokázať, že predsa o ňom nevieš všetko. Prečítaj si nasledujúcich 15 faktov, ktoré sme zozbierali z internetu a presvedč sa o tom na vlastnej koži.

  1. Väčšina wasabi nie je wasabi, len chren sfarbený na zeleno. Skutočné wasabi sa získava z rastliny menom wasabi japonica, ktorá rastie podstatne dlhšie ako chren a celkovo je dostupnejšia.
  2. Kečup sa v 19. storočí predával ako liek. Dnes obľúbená paradajková omáčka bola kedysi len odvarom z rýb a húb. Paradajky do zmesi pridal až doktor John Cooke Bennet v roku 1834 a vďaka značnému obsahu vitamínov prehlásil svoj nový kečup za liek.
  3. Broskyne a nektárinky sú v podstate to isté ovocie. Broskyne a nektárinky sú geneticky takmer identické. Delí ich len jeden jediný gén, ktorý je v prípade broskýň dominantný a v prípade nektáriniek zase recesívny.
  4. Do roku 1990 vyprážal McDonald’s svoje hranolky na živočíšnom tuku. Už od vzniku McDonald’s v roku 1955 bol kľúčovou ingredienciou pri príprave ikonických hranolčekov hovädzí tuk a takmer štyridsať rokov ostal recept nezmenený.
  5. Lachanofóbia je strach zo zeleniny. Okrem nej existuje ešte nespočetné množstvo iných fóbií, ktoré sa viažu k jedlu.
  6. Pizza Hawai nemá s americkým štátom Havaj nič spoločné. Ananásová pizza, ktorá mnohým leží v žalúdku (niektorým doslovne, iným metaforicky), v skutočnosti pochádza z Kanady.
  7. Hranaté vodné melóny nie sú jedlé. S myšlienkou hranatých vodných melónov prišiel japonský grafický dizajnér Tomoyuki Ono v roku 1978 a odvtedy ich popularita v tamojších končinách len stúpa. Jedlé však nie sú. Zbierajú sa nezrelé a ich funkcia je čisto dekoratívna.
  8. Cena pravého balzamikového octu sa môže vyšplhať na stovky eur. Len dve miesta na svete vyrábajú skutočný balzamikový ocot - talianske mestá Modena a Reggio Emilia. Takýto ocot musí zrieť minimálne dvanásť rokov, ideálne však tridsať až päťdesiat.
  9. Veľké množstvo muškátového orieška ťa môže nadrogovať. Muškátový oriešok obsahuje mystricín, prírodnú organickú zlúčeninu, ktorá má pri konzumácii vo veľkých množstvách hneď niekoľko nežiadúcich účinkov.
  10. Pri konzumácii fíg vlastne ješ aj sršne. Pri opeľovaní fíg vlezie samička sršňa dovnútra figy cez dieru tak maličkú, že sa musí zbaviť vlastných krídel, aby sa cez ňu prepchala. Keď sa tak stane, ostane vo fige uväznená a napokon tam zomrie.
  11. Zelené Haribo gumené medvedíky nie sú jablkové. Dokonca ani limetkové. Vlastne im neprislúcha príchuť žiadneho zeleného ovocia.
  12. Najdrahšia pizza na svete stojí 11,000 eur. Cesto sa necháva odležať 72 hodín predtým, ako z neho túto monumentálnu pizzu upečú priamo u zákazníka doma. Servis je v cene.
  13. M&M je skratka od Mars & Murrie, priezviská dvoch spoluzakladateľov. Obaja muži, Forrest Mars aj Bruce Murrie, boli synovia cukrovinkových magnátov, ktorí neschvaľovali, ako ich otcovia vedú svoje firmy. Preto sa dali dokopy a založili si vlastnú.
  14. Nanuk vymyslelo 11-ročné dieťa. Detaily celého príbehu sa rôznia, no v princípe nechal malý Frank Epperson v roku 1905 zmes sladeného nápoja a vody vonku v pohári cez noc. Keď sa na druhý deň vrátil, zistil, že zmes zmrzla.
  15. Med sa nikdy nepokazí. Med obsahuje minimálnu vlhkosť, zato, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, je vo svojej podstate veľmi kyslý. Toto sú dva hlavné body, ktoré z neho robia neexpirovateľnú ingredienciu.