Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, čas stretnutí s rodinou a priateľmi, vzájomného obdarovávania a jedinečnej kuchyne. Sviatočné stoly zdobia tradičné jedlá, ale aj gastronomické lahôdky pripravované špeciálne na túto príležitosť. Väčšina vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Preto sa typické vianočné jedlá pripravovali z rastlinných produktov - z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Najviac zaužívaných úkonov sa viaže na štedrovečernú večeru, ktorá sa skladá z tradičných pokrmov. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo všetko sa na slovenskom štedrovečernom stole objavovalo a aký význam mali jednotlivé pokrmy.
Prípravy a symbolika štedrovečerného stola
Príprava vianočných pokrmov začínala už na Štedrý deň po polnoci, kedy gazdiné začali miesiť cesto na vianočný chlieb. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, lebo nízky, nevykysnutý chlieb bol predzvesťou úpadku celého hospodárstva. Skoro ráno vstával aj gazda, ktorý do východu slnka musel urobiť pre gazdinú nové pekárske nástroje. Podľa tradície gazdiná musela položiť na stôl všetky jedlá vianočnej večere a až potom si sadla za stôl.
Na žiadnom štedrovečernom stole nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky či pálenka. Štedro prestretý vianočný stôl zabezpečoval rodine hojnosť pokrmu a blahobyt po celý nasledujúci rok. Každé štedrovečerné jedlo malo svoj symbolický význam. Cesnak napríklad zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami.
Večera sa začínala obyčajne tak, že po vypití pálenky, resp. červeného vína, gazda alebo matka namočili prst do medu a urobili každému okolo stola na čelo krížik. Nasledovalo vertikálne nakrojenie jablka, ktoré mal na starosti otec. Ak jadrá ostali neporušené, veštilo to, že rodine sa bude dariť. Potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Neodmysliteľnou súčasťou, rovnako vychádzajúcou z kresťanstva, je aj vianočná oblátka. Konzumovala sa s medom a cesnakom. Na slovenskom vidieku do začiatku 20. storočia piekol oblátky miestny učiteľ. Na každú rodinu sa ušlo 15-20 kusov a 2-3 trubičky.
Na štedrovečernom stole nesmel chýbať ani chlieb. V niektorých oblastiach Slovenska gazda odkrojil vršok z chleba, striedku z neho vybral a miesto nej tam uložil po troške z každého štedrovečerného jedla. Po večeri takto naplnený chlieb vyniesol na pole. Touto obetou zemi si chcel získať jej priazeň a štedrosť.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť tradičné rožky
Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách
Slovensko je krajina s bohatou kultúrou a tradíciami, čo sa prejavuje aj v regionálnych rozdieloch v štedrovečerných jedlách. Pozrime sa na niektoré z nich:
Opekance (pupáky, bobáľky): Najrozšírenejším nemäsovým štedrovečerným jedlom u nás boli opekance. Na strednom Slovensku sa im hovorilo pupáky, na východnom Slovensku zase bobáľky. Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkrajovali kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upiekli v peci. Na Štedrý večer sa opekance sparili vriacou vodou, aby zmäkli. Po scedení sa zjemnili maslom, posypali makom a poliali medom. V majetnejších rodinách sa pripravovali aj s tvarohom či bryndzou. Opekance musel konzumovať každý člen rodiny. K opekancom sa viazalo veľa magických úkonov. V niektorých oblastiach stredného Slovenska ľudia verili, že úrodnosť ovocných stromov sa zvýši, ak ho potrú prvým odrezaným kúskom cesta na opekance.
Pirohy: Ďalším múčnym chodom boli v niektorých oblastiach Slovenska zemiakové pirohy, pirohy s kapustou alebo s maslom, prípadne pohánkové pirohy.
Polievky: Tradičné štedrovečerné jedlo bolo pripravované najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde i zo sušených húb. Na východnom Slovensku sa jedávala kyslá obilninová polievka, na Záhorí kyslá šošovicová polievka, na Spiši kyslá hubová polievka a v južných oblastiach našej krajiny zase rybacia polievka. Strukoviny v polievkach mali aj magickú úlohu. Niekde napríklad hrach museli ísť dievčatá zjesť von z domu, aby ich nebolievali zuby.
Ryba: Ryba sa dostala na štedrovečerný stôl nielen ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám, pripomínajúcim mince. Bola tak symbolom bohatstva. Na Slovensku sa jedávali varené alebo pečené zubáče, pstruhy a iné druhy sladkovodných rýb, prípadne slané haringy. K rybe sa jedávali zemiaky nakyslo alebo zemiakový šalát s cibuľou. Obľúbený vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa dostal na štedrovečerný stôl až v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Krok za krokom: Francúzske rožky
Kaše a prívarky: Jedným z chodov štedrej večere boli kaše - cícerová, krupicová, prosná, fazuľová alebo šošovicový prívarok. Niekde zvyšok šošovicového prívarku vyniesla gazdiná aj s misou do sadu a natierala ním orechové stromy, aby dobre rodili.
Koláče: Na celom území Slovenska sa piekli na Vianoce koláče z kysnutého cesta - vianočky, plnené rožky, záviny (makový, orechový, syrový a pod.). Koláč s najdlhšou históriou, ktorý musel byť na stole počas celých vianočných sviatkov, aby sa rodine darilo celý rok, mal viacero pomenovaní. Na východe bol známy ako "kračun", na strednom Slovensku mu zase hovorili "štedrák". Bol to okrúhly koláč, ktorý mal v strede priehlbinu na med. Doňho sa dali semená plodín, ktoré sa na jar mali siať a strúčik cesnaku s petržlenovou vňaťou (niekedy cesnak a petržlen do koláča zapiekli).
Vplyv moderného sveta na tradičné Vianoce
Hoci si mnohí Slováci stále ctia tradičné vianočné zvyky a jedlá, moderný svet prináša aj nové trendy a vplyvy. Niektoré rodiny si tradičné jedlá obohacujú o nové ingrediencie alebo ich pripravujú modernejším spôsobom. Dôležité je však zachovať si úctu k tradíciám a symbolike Vianoc, aby sa táto krásna tradícia zachovala aj pre budúce generácie.
Prečítajte si tiež: Recept na celozrnné rožky