Tento článok sa zaoberá vývojom slovenského jazyka v medzivojnovom období, od vzniku prvej Československej republiky po jej zánik. V tomto období prešiel slovenský jazyk významnými zmenami, ktoré boli ovplyvnené politickými a spoločenskými pomermi doby.
Jazyková situácia po vzniku ČSR
Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa pozornosť sústredila na kodifikáciu a štandardizáciu slovenského jazyka. Bolo potrebné vytvoriť spisovný jazyk, ktorý by bol schopný plniť funkciu kultivovaného jazyka. V tomto období sa prejavili tri hlavné prúdy:
- Prúd matičný: Nadväzoval na matičný úzus upravený J. Škultétym v rokoch 1916 a 1919. Centrum tohto prúdu bolo v Martine, najmä po obnovení Matice slovenskej v roku 1919.
- Prúd hlasistický: Jeho cieľom bolo získať slovenskú inteligenciu pre ideu československej jednoty, ktorú presadzoval T. G. Masaryk. Hlasisti sa združovali okolo mesačníka Hlas. Medzi predstaviteľov tohto prúdu patrili mladý Milan Rastislav Štefánik a iní.
- Prúd stúpencov československého jazyka: Tento prúd bol spojený s mládežníckou organizáciou Mladé Slovensko so sídlom v Martine.
Snahy o zjednotenie jazyka
Po vzniku ČSR sa objavili snahy o zjednotenie českého a slovenského jazyka. Tieto snahy boli motivované ideou československej etnicity. M. Hodža bol zástancom tohto zjednotenia, no J. Škultéty kriticky reagoval na jeho uvažovanie a závery. Škultéty dokazoval, že činy Ľ. Štúra mali zásadný význam pre rozvoj slovenského jazyka.
Osobnosti a ich prínos
Na vývin jazykovedy v medzivojnovom období mali vplyv viaceré osobnosti. Medzi najvýznamnejšie patrili:
- Jaroslav Vlček (1860 - 1930): Literárny historik, ktorý sa zaoberal aj otázkami slovenského jazyka.
- Václav Vážný (1892 - 1966): Český jazykovedec, ktorý pôsobil na Slovensku a venoval sa výskumu slovenských nárečí. V roku 1931 vydal Pravidlá slovenského pravopisu.
- Ján Damborský (1880 - 1932): Stredoškolský profesor v Nitre, ktorý v roku 1927 vydal Krátku mluvnicu slovenskú so zvláštnym zreteľom na pravopis.
- Henrich Bartek (1907 - 1986): Jazykovedec a redaktor, ktorý sa zaoberal dejinami slovenského jazyka.
Kodifikačné príručky a pravopisné úpravy
V medzivojnovom období vyšlo viacero kodifikačných príručiek a pravopisných úprav. Medzi najvýznamnejšie patrili:
Prečítajte si tiež: Moderná gastronómia v Prešove: Steak House
- Cambelova Rukoväť spisovnej reči slovenskej: Táto príručka bola upravená J. Škultétym a bola známa v jej vydaní z roku 1916.
- Krátka mluvnica slovenská Jána Damborského: Táto učebnica bola určená pre stredné školy a učiteľské ústavy.
- Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou v roku 1931: Tieto pravidlá boli prijaté kriticky, pretože sa snažili zbližovať slovenčinu s češtinou. Matica slovenská ich neschválila.
Dialektológia a výskum nárečí
V medzivojnovom období sa rozvíjal aj výskum slovenských nárečí. V roku 1934 vyšiel opis slovenských nárečí od V. Vážneho v diele Československá vlastivěda. Osobitnú pozornosť si zaslúži dielo J. Stanislava, ktorý sa venoval komplexnému výskumu slovenských nárečí.
Slovenčina v kontexte československého jazyka
Niektorí jazykovedci v medzivojnovom období pracovali s termínom „československý jazyk“. Ján Stanislav v učebnici Slovenský jazyk pre stredné školy (Prešov 1938) používal tento termín. Iní jazykovedci, ako napríklad Václav Vážný, reálne hodnotili prvé kodifikácie spisovnej slovenčiny A. Bernoláka a Ľ. Štúra a venovali sa výskumu rozdielov medzi češtinou a spisovnou slovenčinou.
Kultúra spisovného jazyka
V medzivojnovom období sa kládol dôraz na zveľaďovanie štýlov slovenského jazyka, na jeho skúmanie a obranu. Mnohí tvorcovia literárnych diel, ako napríklad P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, T. Vansová, J. Jesenský, M. Urban, J. Cíger-Hronský, M. J. Smrek a L. Novomeský, sa snažili dokázať, že slovenčina je vyspelá, bohatá a jadrná.
Príklady jazykových javov a zmien
V medzivojnovom období sa objavili aj diskusie o konkrétnych jazykových javoch a zmenách. Napríklad, v oblasti pravopisu sa diskutovalo o písaní predpôn s-, z-, zo- podľa výslovnosti. V oblasti slovnej zásoby sa objavovali snahy o preberanie cudzích slov.
Príklad slova "škrupuľovať"
Zaujímavým príkladom je slovo "škrupuľovať". V časti kodifikačných príručiek sa toto slovo hodnotí ako hovorové. Niekedy sa uvádza podoba s mäkkou spoluhláskou ľ (škrupuľovať), inokedy s tvrdou spoluhláskou l (škrupulovať).
Prečítajte si tiež: Chutné a kvalitné obedy v Rosto Steak House
Záver
Medzivojnové obdobie bolo pre slovenský jazyk obdobím dynamického vývoja. V tomto období sa kodifikoval spisovný jazyk, rozvíjal sa výskum nárečí a kládol sa dôraz na kultúru spisovného jazyka. Aj keď sa objavili snahy o zjednotenie s češtinou, slovenský jazyk si udržal svoju samostatnosť a postupne sa rozvíjal ako moderný národný jazyk.
Zemplínska kuchyňa ako súčasť kultúry
Hoci sa tento článok primárne zaoberá vývojom slovenského jazyka, nemožno opomenúť, že jazyk a kultúra sú úzko prepojené. Zemplínska kuchyňa, ako súčasť kultúrneho dedičstva, tiež prispieva k bohatosti slovenského jazyka.
Stravovanie v minulosti
V minulosti bolo stravovanie na Zemplíne veľmi prosté. Základom celodennej stravy bol chlieb. Na raňajky sa jedol chlieb s nejakým prídavkom, napríklad rezanki do mľika (rezance do mlieka) alebo krupi do mľika (krúpy do mlieka). Obedovalo sa dosť neskoro, až po druhej hodine. Večera bola najvýdatnejším jedlom dňa.
Chlieb ako základ
Chlieb bol najzákladnejším pokrmom. Miesil sa dvakrát a piekol sa v peci. Spolu s chlebom sa piekol aj tzv. chľebovi poplanok.
Polievky a prívarky
Medzi typické zemplínske jedlá patrili polievky a prívarky. Polievky sa varili z najrozličnejšej zeleniny (fazuľová, hrachová, zemiaková). Prívarky sa podávali s chlebom.
Prečítajte si tiež: Obedové palacinky
Mliečne výrobky
Mlieko a mliečne výrobky boli dôležitou súčasťou zemplínskej stravy. Mlieko sa pilo sladké alebo kvasené (cmar). Tvaroh sa jedol s chlebom alebo sa používal do iných jedál.
#