Svalová sústava človeka je zložitý systém, ktorý umožňuje pohyb, udržiava telesnú teplotu a zabezpečuje rad ďalších životne dôležitých funkcií. Jedným z troch typov svalového tkaniva je hladká svalovina, ktorá sa nachádza v stenách vnútorných orgánov, ako sú cievy, tráviaci trakt, močový mechúr a maternica. Hladká svalovina sa líši od kostrového a srdcového svalstva svojou štruktúrou, funkciou a spôsobom riadenia.
Štruktúra hladkej svaloviny
Hladká svalovina sa skladá z podlhovastých vretenovitých buniek, ktoré sú navzájom pospájané jemným väzivom. Bunky hladkej svaloviny obsahujú vo svojej cytoplazme myofibrily, ktorých kontrakciou sa skracuje i celá bunka. Hladká svalovina nemá priečne pruhovanie, ktoré je charakteristické pre kostrové a srdcové svalstvo.
Typy hladkej svaloviny
Hladkú svalovinu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných typov:
Orgánová svalovina: Tento typ hladkej svaloviny tvorí najčastejšie vrstvy stien dutých orgánov, ako sú tráviaci trakt, močový mechúr a cievy. Orgánová svalovina je inervovaná tzv. orgánovými, vegetatívnymi nervami, ktorých riadenie nepodlieha našej vôli - má mimovôľovú (autonómnu) inerváciu.
Cievna svalovina: Svalovina tohto typu tvorí svalovú vrstvu cievnej steny.
Prečítajte si tiež: Dokonalá pizza z rúry
Funkcia hladkej svaloviny
Hladká svalovina zohráva kľúčovú úlohu v mnohých fyziologických procesoch, vrátane:
Regulácia krvného tlaku: Hladká svalovina v stenách ciev sa sťahuje a uvoľňuje, čím reguluje priemer ciev a tým aj krvný tlak.
Pohyb tráviaceho traktu: Hladká svalovina v stenách tráviaceho traktu zabezpečuje peristaltické pohyby, ktoré posúvajú potravu tráviacim traktom.
Vyprázdňovanie močového mechúra: Hladká svalovina v stene močového mechúra sa sťahuje, čím umožňuje vyprázdnenie močového mechúra.
Pôrod: Hladká svalovina v stene maternice sa sťahuje počas pôrodu, čím pomáha vytlačiť plod z maternice.
Prečítajte si tiež: Mikrovlnná rúra Samsung – recenzia
Zrak: Hladká svalovina v dúhovke oka reguluje veľkosť zrenice a tým aj množstvo svetla, ktoré vstupuje do oka.
Regulácia kontrakcie hladkej svaloviny
Kontrakcia hladkej svaloviny je regulovaná rôznymi faktormi, vrátane:
Nervové impulzy: Vegetatívne nervy inervujú hladkú svalovinu a uvoľňujú neurotransmitery, ktoré stimulujú alebo inhibujú kontrakciu.
Hormóny: Niektoré hormóny, ako napríklad adrenalín a angiotenzín II, môžu stimulovať kontrakciu hladkej svaloviny.
Lokálne faktory: Niektoré lokálne faktory, ako napríklad zmeny pH a koncentrácie kyslíka, môžu ovplyvňovať kontrakciu hladkej svaloviny.
Prečítajte si tiež: Chrumkavé lístkové cesto
Svalový spazmus
Svalový spazmus je nefyziologický stav, kedy dochádza k nadmernému či dlhodobému sťahu kostrovej alebo hladkej svaloviny. Ide o mechanizmus vzniku kŕčov v inervácií svalov, konkrétne vo vyššej dráždivosti nervov či neustálom dráždení nervových synapsií rôznymi mediátormi. Spazmus (latinsky spasmus, grécky hyperkinesis, slovensky svalový kŕč) je bolestivá, nekontrolovateľná kontrakcia svalov. Môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Ak sú svaly preťažené, unavené alebo bolestivé, začnú sa brániť.
Príčiny svalového spazmu
Svalový spazmus môže mať rôzne príčiny, vrátane:
- Preťaženie svalov: Ak sú svaly preťažené, unavené alebo bolestivé, začnú sa brániť.
- Dehydratácia: Nedostatok tekutín môže viesť k svalovým kŕčom.
- Nedostatok minerálov: Nedostatok minerálov, ako sú horčík, draslík a vápnik, môže spôsobiť svalové kŕče.
- Poruchy nervového systému: Spasticita sa vyskytuje u pacientov s poškodením centrálneho nervového systému.
- Autoimunitné ochorenia: Autoimunitné ochorenia, ako sú skleróza multiplex alebo myastenia gravis, môžu spôsobovať poruchy svalovej kontrakcie a tendenciu k spazmu.
- Akútny spazmus: Akútny spazmus môže byť výsledkom svalového poškodenia alebo nadmerného užívania, napr. na chrbtici alebo krčnej chrbtici. Môžu sa vyskytnúť napríklad vtedy, keď sa športovec pred intenzívnym anaeróbnym cvičením, ako je napríklad šprint alebo skákanie, nezohrieva alebo nerozťahuje. Rovnako ako športovci sa môžu do svalového spazmu dostať aj ľudia so sedavým, stereotypne alebo jednostranne zameraným zamestnaním.
- Chronické svalové kŕče: Chronické svalové kŕče môžu znamenať významnejší základný zdravotný stav súvisiaci s toxickými metabolickými, nutričnými, žilovými alebo hormonálnymi problémami.
Príznaky svalového spazmu
Svalový spazmus sa môže prejavovať rôznymi príznakmi, ktoré sa líšia v závislosti od miesta postihnutia a príčiny spazmu. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Bolesť: Bolesť je najčastejším príznakom svalového spazmu.
- Svalové kŕče: Svalové kŕče sú nekontrolovateľné sťahy svalov.
- Stuhnutosť: Stuhnutosť svalov môže obmedzovať pohyb.
- Citlivosť: Postihnuté miesto môže byť citlivé na dotyk.
Liečba svalového spazmu
Liečba svalového spazmu závisí od príčiny a závažnosti spazmu. Medzi najčastejšie metódy liečby patria:
- Teplé obklady: Na postihnuté miesto môžete použiť teplé obklady, ako je napríklad vyhrievací vankúš, ktorý na postihnuté miesto priložíte na cca 15 - 20 minút.
- Studená sprcha: Studená sprcha môže byť užitočná pri svalových spazmoch. Chlad totiž znižuje teplotu v postihnutej oblasti, čo má viacero účinkov na svaly a tkanivá. Chlad spomaľuje nervovú aktivitu a znižuje rýchlosť vedenia nervových impulzov, čím dochádza k dočasnému znecitliveniu postihnutej oblasti, to zmierňuje vnímanie bolesti. To môže pomôcť znížiť intenzitu kŕčov a zmierniť svalové spazmy. Ak máte problémy s krvnými cievami alebo citlivosťou (napríklad Reynaudov fenomén), môže chlad spôsobiť ďalšie komplikácie. V prípade akútnych svalových spazmov je vhodné studenú sprchu kombinovať s inými metódami, ako sú jemné strečingové cvičenia, aplikácia tepla (po 48 hod.
- Strečing: Pravidelné cvičenie a strečing na udržanie elasticity svalov.
- Lieky proti bolesti: Lieky proti bolesti, ako sú ibuprofén a paracetamol, môžu pomôcť zmierniť bolesť spojenú so svalovým spazmom.
- Svalové relaxanciá: Svalové relaxanciá sú lieky, ktoré uvoľňujú svaly a zmierňujú kŕče.
- Mäkké a mobilizačné techniky: Na riešenie problémov s trigger pointmi sú vhodné aj mäkké a mobilizačné techniky. Zmierniť sa dajú aj elektroliečbou, najlepšie výsledky dosahujeme pri ultrazvuku.
Srdce a krvný obeh
Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Srdce (cor, cardium) je uložené v medzipľúcii (mediastinum). Leží na stredovej línii tela, väčšou časťou vľavo. Váži asi 340 g u mužov a o niečo menej u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.
Štruktúra srdca
Srdce je dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou - myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovník (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.
Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce, resp. jeho oddiely sa neustále rytmicky zmršťujú - systola, a ochabujú - diastola, pričom sa tento proces opakuje v tzv. srdcovom cykle. Najmohutnejšiu svalovinu srdca má ľavá komora, pretože je zodpovedná za pumpovanie krvi do celého tela cez aortu. Pri činnosti srdca vznikajú elektrické reakcie, ktoré je možné merať a zobraziť pomocou elektrokardiografu (EKG).
Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení.
Podnety ku kontrakcii myokardu vznikajú nezávisle od nervovej sústavy vo zvláštnom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov (sympatikus a parasympatikus) len upravuje frekvenciu kontrakcií. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne nervovému tkanivu. Svojím metabolizmom má schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov spôsobujúcich kontrakciu. Srdcová svalovina sa od kostrového svalstva odlišuje tým, že na prahový podnet vždy reaguje maximálnou kontrakciou.
Prevodový systém srdca začína na začiatku pravej predsiene sínusovým uzlom. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovokomorovému uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami. Z neho vychádza predsieňovokomorový zväzok (Hisov mostík), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken.
V prípade, že prevodový systém srdca nefunguje správne, môže dôjsť v ľubovoľnom čase ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie až smrť. V takomto prípade sa použije kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa umiestni na telo a katódou sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu.
Srdcový cyklus
Ľudské srdce udrie za deň asi 100 000 krát. V každom cykle sa strieda fáza kontrakcie (systola) s fázou relaxácie (diastola):
- Srdcový cyklus začína krátkym obdobím pokoja (diastáza), kedy sú všetky oddiely vo fáze diastoly a srdce sa plní krvou.
- Nasleduje systola oboch predsiení súčasne, čím sa krv dostane cez atrioventrikulárne chlopne do príslušných komôr, ktoré sú stále vo fáze diastoly. Systola predsiení je iniciovaná sínusovým uzlom.
- Systolou komôr je krv cez polmesiačikovité chlopne vypudená do tela. Súčasne so systolou komôr sú obe predsiene v diastole.
Za minútu prečerpá srdce asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový srdcový objem. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením objemu krvi prečerpávaného jednou systolou.
Najsilnejším podnetom, ktorý zvyšuje minútový srdcový objem, je svalová práca. Pri nej stúpajú nároky na prekrvenie, na prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže zvýšiť minútový objem až na 30, príp. 40 l. Trénovaným ľuďom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti, čo je hospodárnejšie, u netrénovaných jej zrýchlením. Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr.
Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl a pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na steny, ktorý spôsobuje ich pružné napätie, sa nazýva tlak krvi.
Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru (tonometra). Za optimálne hodnoty zdravého dospelého človeka v pokoji sa považuje tlak okolo 120/80 mmHg (milimetrov ortuťového stĺpca). Hodnoty do 139/89 mmHg sa označujú ako normálny až vysoký normálny tlak. Tlak 140/90 mmHg a vyšší sa už podľa súčasných štandardov považuje za vysoký krvný tlak (hypertenziu).
Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy, avšak tento rozdiel platí najmä v mladšom a strednom veku.
Pri každej systole sa vypudenou krvou rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje ako tzv. tepová vlna po stene aorty a prechádza aj na jej vetvy. Na povrchových tepnách môžeme tep - pulz - hmatať, najlepšie na vretennej tepne na zápästí. Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek priemerne 70 tepov/min.
Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje. Počas spánku sa spomaľuje činnosť srdca a znižuje sa aj metabolizmus, no spotreba kyslíka tkanivami mozgu sa počas spánku výrazne neznižuje a aj prietok krvi mozgom zostáva relatívne konštantný.
Nitkovitý pulz je slabý a rýchly pulz, ktorý sa môže vyskytovať pri šoku, mdlobe a horúčnatých ochoreniach. Hoci je slabý a ťažko nahmatateľný, nie je správne povedať, že sa nedá nahmatať vôbec.
Krvné cievy
Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám - výnimku tvoria pľúcne tepny (aa. pulmonales), ktoré sa vetvia z pľúcnicového kmeňa (pľúcnica, truncus pulmonalis) vychádzajúceho z PK srdca. Vedú odkysličenú krv do pľúc. Tepny tvoria približne 20 % z celkového objemu krvného riečišťa v obehovom systéme človeka.
Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ĽK srdca, ktorá vytvára oblúk (arcus aortae) doľava dozadu a otáča sa k chrbtici. V nej prúdi krv najrýchlejšie. Z oblúka aorty vystupujú smerom ku hlave 3 tepny:
- ramenohlavová tepna (truncus brachiocephalicus)
- ľavá spoločná krčnica (a. carotis communis sinistra)
- ľavá podkľúčna tepna (a.
Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj tu tvoria výnimku pľúcne žily (vv. pulmonales), ktoré vedú z pľúc do ĽP srdca okysličenú krv. Žily tvoria približne 75% z celkového objemu krvného riečisťa u človeka. Tento vysoký podiel je spôsobený ich kapacitou na uchovávanie veľkého množstva krvi, čo je kľúčové pre reguláciu krvného tlaku a objemu cirkulujúcej krvi.
K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila (v. cava superior et inferior). Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica (portálna žila, v.
Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách.
Krvný obeh
Krvný obeh rozdeľujeme na:
- malý (pľúcny) krvný obeh
- veľký (telový) krvný obeh
Malý (pľúcny) krvný obeh
Pľúcny krvný obeh začína v PK, odkiaľ sa krv pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Na rozhraní medzi PK a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do PK. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ĽP.
Veľký (telový) krvný obeh
Telový krvný obeh začína v ĽK, z kade sa krv pri systole vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou do PP.
Súčasťou veľkého krvnému obehu je vrátnicový obeh. Svojím charakterom je to žilový obeh. Začína sieťou kapilár v nepárnych orgánoch brušnej dutiny, ktoré sa spájajú do mohutnej žily - vrátnice, tá vstupuje do pečene a opäť sa rozvetvuje na sieť vlásočníc. Takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do krvi z tráviacich orgánov.
Vencovité (koronárne) tepny
Trvalá činnosť srdca vyžaduje stály a dostatočný prívod kyslíka a živín do srdcovej svaloviny a súčasne plynulé odvádzanie splodín metabolizmu. Preto má srdce vlastný krvný obeh. Sú to vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo z aorty a svojimi vetvami privádzajú krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú srdcový sval.
Ak sa uzavrie koronárna tepna alebo jej vetva, vzniká srdcový infarkt. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri arterioskleróze (zhrubnutím tepny a vznikom krvnej zrazeniny). Príslušný úsek srdcovej svaloviny prestáva byť zásobovaný kyslíkom a živinami, tkanivo odumiera a miesto sa neskôr hojí jazvou. Infarktom sa poruší srdcová činnosť. Prežitie závisí od umiestnenia ložiska infarktu, od jeho rozsahu, od veku a od celkového stavu organizmu.
Artérioskleróza a ateroskleróza
Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza (gr. artéria = tepna, skleros = tvrdý). U starých ľudí je to sprievodný jav starnutia, môže však postihnúť aj osoby mladšie. Pri artérioskleróze stena tepien hrubne a tepny strácajú pružnosť (elasticitu). Okrem toho, v stredne veľkých a veľkých tepnách sa môžu hromadiť látky tukového charakteru, predovšetkým tzv. "zlý" cholesterol (LDL) a proces môže vyústiť do chorobného zúženia lumenu tepny - tzv. aterosklerózy.
Ateroskleróza je tak typom artériosklerózy, kde zhrubnutie steny tepny a následná strata elasticity je spôsobená ukladaním tukových látok v lumene cievy, čo spôsobuje jej postupné upchávanie. Často sa tieto pojmy berú ako synonymá, ale je dobré medzi nimi rozlišovať. Zúžením lumenu tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami. Z toho vyplývajú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu).
Zdravý spôsob života, striedma strava bohatá na ovocie a zeleninu, telesný pohyb a šport sú najlepšou prevenciou pred artériosklerózou. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory, ako vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie, ochorenie na cukrovku a dedičná predispozícia.
Kŕčové žily (varixy)
Častým ochorením žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) sú kŕčové žily (varixy). Sú to vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Príčinou je menejcennosť žilových stien. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách dolných končatín, zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.
Angina pectoris
Postupné zužovanie niektorej koronárnej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočný v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.