Francúzska kinematografia má v dejinách filmu nezastupiteľné miesto. Hoci sa vynálezcovia filmu v Amerike a Európe koncom 19. storočia navzájom ovplyvňovali, možno povedať, že základy kinematografie boli položené práve vo Francúzsku. Práve táto krajina dala svetu bratov Lumiérovcov, ktorí skonštruovali Cinématographe, zariadenie slúžiace ako kamera, projektor a tlačiareň v jednom, čím otvorili dvere tichému filmu. Ich krátky film Robotníci odchádzajú z továrne Lumiérovcov (La Sortie des ouvriers de l´usine Lumiére) z roku 1895 je považovaný za prvý krátky film na svete.
Pionieri francúzskej kinematografie a ich prínos
Profesionálny kúzelník Georges Meliés bol fascinovaný prvými filmami bratov Lumiérovcov. Neúspešne sa pokúsil kúpiť ich Cinématographe, no neskôr si zaobstaral vlastné zariadenie, ktoré si prerobil. Meliés začal tvoriť jeden film za druhým, pričom jeho najznámejšie dielo Cesta na Mesiac (Le Voyage dans la Lune) z roku 1902, adaptácia románu Julesa Verna, malo výrazný dopad na budúcnosť hraného filmu. Film rozpráva príbeh o vedeckej expedícii na Mesiac, kde dobrodruhovia narazia na Kráľa Mesiaca a jeho armádu.
Éra tichého filmu a majstrovské diela
Utrpenie panny Orleánskej (La Passion de Jeanne d'Arc) z roku 1928 od dánskeho režiséra Carla Theodora Dreyera je považované za majstrovské dielo tichej éry filmu. Film rozpráva skutočný príbeh o posledných momentoch Jany z Arku, pričom Dreyer vychádzal zo skutočných súdnych záznamov a sústreďuje sa na emócie hlavnej predstaviteľky (Maria Falconetti).
Poetický realizmus a kritika spoločnosti
Filmový režisér Jean Renoir, syn slávneho impresionistického maliara, bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov poetického realizmu. Jeho film Veľká ilúzia (La Grande Illusion) z roku 1937 je zasadený do obdobia prvej svetovej vojny a sleduje osudy troch francúzskych letcov, ktorých zostrelia za nepriateľskou líniou. Ďalší Renoirov film Pravidlá hry (La Règle du jeu) z roku 1939 rozpráva o sociálnom a kultúrnom úpadku spoločnosti v období prebúdzajúcej sa druhej svetovej vojny. Renoir kritizuje povrchné maniere dekadentnej spoločnosti a zameriava sa na rúcajúce sa hodnoty európskej civilizácie.
Povojnová kinematografia a psychologický realizmus
Režisér Robert Bresson adaptoval knihu Georgesa Bernanosa do diela Denník vidieckeho farára (Journal d'un curé de campagne) z roku 1951, ktorý patrí medzi základné kamene francúzskeho psychologického realizmu. Bresson sa na rozdiel od ostatnej francúzskej kinematografie, ktorá sa po druhej svetovej vojne sústredila na literárne historické adaptácie, držal kvalitného filmárskeho remesla.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Komédia a kritické oko
Komik Jacques Tati vytvoril vo svojom najznámejšom diele Prázdniny pána Hulota (Les Vacances de Monsieur Hulot) z roku 1953 ikonickú postavičku nezvyčajného Francúza. Pán Hulot si ide užiť prázdniny do prímorského rezortu v Bretónsku, kde sa stáva súčasťou komických situácií. Tati si všíma ľudských archetypov a z nich čerpá vtipné situácie.
Režisér Henri-Georgers Clouzot nakrútil drámu Mzda strachu (Le Salaire de la peur) z roku 1953 o skupine mužov, ktorí sa za vidinou zisku rozhodnú prepraviť nebezpečnú zásielku. Ďalší významný film režiséra Clouzota Diabolské ženy (Les Diaboliques) z roku 1955 sa odohráva uprostred internátnej školy a rozpráva príbeh o vražednom pláne, ktorého obeťou má byť riaditeľ.
Francúzska nová vlna a jej predstavitelia
Jeden zo základných filmov Francúzskej novej vlny je Nikto ma nemá rád (Les Quatre Cents Coups) z roku 1959 od režiséra Francoisa Truffauta. Film rozpráva o problémovom dospievaní mladého Antoinea (Jean-Pierre Léaud) v srdci Paríža a poukazuje na jeho komplikovaný vzťah s rodičmi.
Ďalší významný film Francúzskej novej vlny je Na konci s dychom (À bout de souffle) z roku 1960 od režiséra Jean-Luc Godarda. Rovnako ako na príbeh sa francúzsky režisér sústreďuje aj na samotné médium kinematografie. Na konci s dychom si podmaňuje filmárske remeslo podľa svojich predstáv a rozhodne sa nedrží žiadnych pravidiel. V hlavnej úlohe sa predstavuje Jean-Paul Belmondo a Jean Seberg.
Ďalšie Godardovo dielo, Bláznivý Petríček (Pierrot le Fou) z roku 1965, ide po stopách tradičných Godardových filmov. Vo filme je viditeľne poznať, ako sa Godard hrá s filmovou teóriou a ako využíva rôzne umelecké postupy k dosiahnutiu svojich estetických zámerov. Jedným z nich je aj búranie štvrtej steny, kedy sa herci rozprávajú cez filmovú kameru priamo s divákmi.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Psychologické drámy a thrillery
Po filmoch ako Hnus (Repulsion, 1965) a Rosemary má dieťatko (Rosemary's Baby, 1968) je Nájomník (Le Locataire) z roku 1976 posledným dielom takzvanej Apartmánovej trilógie Romana Polanského. Nájomník sa pohybuje niekde na pomedzí psychologickej drámy a hororu. Polanski aj v tomto prípade nastavuje tiesnivú atmosféru tajomného bytu. V hlavnej úlohe hrá sám režisér postavu menom Trelkovsky, ktorý sa nasťahuje do nového apartmánu v centre Paríža.
Akčné filmy a sociálne drámy
Akčná klasika Luca Bessona Nikita (1990) vydláždila slávnemu režisérovi cestu do Hollywoodu. Nikita stelesňuje všetko, prečo sa Besson dostal na vrchol populárnosti v oblasti akčných thrillerov.
Kontroverzná dráma Nenávisť (La Haine) z roku 1995 sa sústreďuje na násilnú povahu mladých Francúzov žijúcich na predmestí Paríža. Hlavné postavy sú traja kamaráti rozdielnych národností. Príbeh sa odohráva v priebehu 24 hodín, deň po tom, čo sa v ich bydlisku odohrá protest, násilne potlačený políciou.
Súčasná kinematografia a jej rozmanitosť
Režisér Jean-Pierre Jeunet sa vyznačuje hravým štýlom zasahujúcim až do teritória magického realizmu a v Amélii z Montmartru (Le Fabuleux Destin d'Amélie Poulain) z roku 2001 sa jeho rukopis prejavuje v plnej sile.
Krehká a emotívna dráma Skafander a motýľ (Le Scaphandre et le Papillon) z roku 2007 vychádza z knihy Jean-Dominique Baubyho, ktorý ostal po náhlej porážke pripútaný na lôžko. Nemohol sa hýbať, ani hovoriť. Jean-Dominique sa preto rozhodol napísať o svojom osude knihu, a to len vďaka mrkaniu ľavého viečka, ktorým podľa abecedného poradia písmen diktoval svoj príbeh.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Perfektný thriller z väzenského prostredia Prorok (Un prophète) z roku 2009 je jeden z najlepších filmov režiséra Jacques Audiarda. Surový a autentický príbeh sa sústreďuje na absolútnu nefunkčnosť nápravných zariadení. Podobne ako iné gangsterky, aj Prorok sa zameriava na kriminálny rast hlavného protagonistu.
Skvelá komédia Nedotknuteľní (Intouchables) z roku 2011 má výborný scenár a dokáže zároveň rozosmiať aj rozcítiť. Búrajú predsudky a stavajú sa k problémom s úsmevom na perách.
Adaptácia grafického románu Život Adèle (La Vie d'Adèle - Chapitres 1 & 2) z roku 2013 je romantický film v najlepšej forme. Ukazuje lásku vo všetkých jej podobách a robí to pútavo s nevídanou silou, pravdivosťou a autenticitou.
Módne filmy a dokumenty
Pohľad na módu môže mať každý z nás iný. Medzi významné módne filmy patria dokumenty o Alexandrovi McQueenovi, House of Gucci, Lagerfeld Confidential, Dior a ja. Ďalej filmy ako Diabol nosí Pradu, The Dressmaker, Who Are You, Polly Maggoo?, Sex v meste, Mária Antoinetta, Niť z prízrakov, Bill Cunningham New York, Confessions of a Shopaholic, Yves Saint Laurent, Coco Chanel, Iris, Funny Face, September Issue, 27 šiat, Prêt-à-Porter, Personal Shopper, Valentino: Posledný cisár, Pretty Woman, Debbie a jej partia, The Neon Demon, Zoolander a Last Night in Soho.
Animované filmy a filmy pre deti
Medzi animované filmy pre deti patria Interdit aux chiens et aux Italiens, Bonjour le monde a Chien pourri, la vie à Paris.