Barok, umelecký sloh a historické obdobie, ktoré nasledovalo po renesancii a humanizme a predchádzalo klasicizmu, zanechalo nezmazateľnú stopu v rôznych oblastiach umenia, vrátane architektúry, sochárstva, maliarstva, hudby, módy a literatúry. Tento článok sa zameriava na charakteristické črty francúzskych barokových ozdôb, ich vplyv na umenie a spoločnosť a na to, ako sa tieto prvky prejavovali v rôznych formách umenia.
Pôvod a vývoj baroka
Barok vznikol v druhej polovici 16. storočia v Ríme ako reakcia na reformáciu a snaha katolíckej cirkvi o obnovu svojej moci a vplyvu. Prostredníctvom umenia sa cirkev snažila osloviť veriacich na emocionálnej úrovni a ohromiť ich nádherou a monumentálnosťou. Barok sa rýchlo rozšíril po celej Európe a do zámorských kolónií, pričom v každej krajine nadobudol špecifické črty a charakteristiky.
Barok vo Francúzsku: Striedmosť a vyváženosť
Francúzsky barok sa odlišoval od talianskeho prehnaného štýlu svojou striedmosťou, prehľadnosťou a zmyslom pre jednoduchosť. Francúzi kládli dôraz na vyváženosť a harmóniu, čo sa prejavilo v architektúre, záhradnej architektúre a dekoratívnom umení.
Architektúra: Pompézne chrámy a svetské stavby
Barok sa v architektúre prejavil stavbou pompéznych chrámov a kláštorov so zložitými pôdorysmi, v ktorých jednotlivé priestory vytvárali mnohotvárne členené celky. Steny boli bohato zdobené ornamentmi a sochami, klenby sa hojne ozdobovali nástennými maľbami, ktorých účinok zosilňovalo množstvo zlatých ozdôb. Neskôr sa v barokovom slohu stavali aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele, vznikalo množstvo tzv. malých architektúr - na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné kaplnky, sochy svätých a v mestách sa stavali morové, mariánske a trojičné stĺpy.
Medzi najvýznamnejšie stavby francúzskeho baroka patrí kráľovský zámok vo Versailles, ktorý symbolizuje absolutistickú moc a bohatstvo monarchie. Na jeho formovaní sa podieľali významní architekti ako Louis Le Vau, Jules Hardouin-Mansart a André Le Nôtre. Le Vau navrhol základnú štruktúru Versailles s prepracovanými fasádami, zatiaľ čo Hardouin-Mansart obohatil palác o slávnu Zrkadlovú sieň (Galerie des Glaces). André Le Nôtre sa zas postaral o geometrické usporiadanie záhrad s fontánami, živými plotmi a sochami.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Sochárstvo: Pohyb a emócie
Baroková sochárska tvorba bola založená na zavedení pohybu do hmoty - pomocou gest, povievajúcich šiat či vlasov. Uplatnili sa farebné materiály, zlátenie a polychromovanie. Vznikala najmä dekoratívna plastika - množstvo sôch a súsoší na priečeliach budov, v kostoloch, na oltároch, v parkoch alebo na pohrebných sarkofágoch v rodinných hrobkách. Príkladnými barokovými sochami sú napr. Berniniho diela.
Maliarstvo: Kontrasty a farebnosť
Pre barokové maliarstvo bolo charakteristické zvýraznenie pohybu, ostré kontrasty svetla a tmy a výrazná farebnosť malieb. V tomto období vznikali najmä oltárne obrazy, fresky (t.j. nástenné maľby) a slávnostné dvorné portréty. Medzi talianskych barokových maliarov patrí napr. Caravaggio, medzi španielskych zasa Diego de Silva Velázquez, El Greco, Bartolomé Estebán Murillo či Francisco Goya.
Móda: Parochne a čipky
Baroková móda sa nazývala tiež „parochňovou,“ nakoľko sa v tomto období rozmohla móda dámskych i pánskych parochní. V polovici 17. storočia prišli do módy aj rôzne druhy masiek, ktoré však už začiatkom 18. storočia zmenili svoj význam a poukazovali najmä na to, že ich majitelia sú ľahkých mravov. Pánska móda podliehala vojenskému vplyvu, no paradoxne sa obľúbenou stávala i čipka (u žien i u mužov), ktorá nahradila čoraz nepopulárnejšie šperky. Na odevoch omnoho viac zavážila hodnota látok a ich vypracovanie než doplnky v podobe klenotov. Dámske šaty boli farebne veľmi pestré, zdobené výstrednými detailmi - samé čipky, stuhy… Medzi najobľúbenejšie materiály na výrobu šiat patril brokát vyšívaný zlatom alebo hodváb. Koncom 17. storočia znovu prišli do módy kovové obruče, ktoré podopierali sukne a tak udržiavali ich načechraný vzhľad a živôtiky sa znovu vystužovali kosticami. Medzi doplnky patrili najmä vejáre, spony na topánky, rukavice, no taktiež šatky na krk, ktoré podľa potreby mohli tiež zakrývať hlavu, čím nahradili čepce alebo klobúky.
Hudba: Opera a koncerty
K najvýznamnejším druhom barokovej hudby patrili opera a oratórium ako vokálno-inštrumentálne formy, rozvíjala sa však aj čisto inštrumentálna hudba: koncerty. Medzi najvýznamnejších skladateľov barokovej hudby patria Johann Sebastian Bach, Georg Friedrich Händel a Antonio Vivaldi.
Literatúra: Ťažká zrozumiteľnosť a kontrasty
V literatúre sa barok prejavil ťažkou zrozumiteľnosťou - čitateľ musel byť pozorný, vzdelaný, musel ovládať symboliku. Pre barok sú typické aj kontrasty vyplývajúce z napätých spoločenských pomerov: v Európe zúria vojny, po tej východnej a strednej sa preháňajú besní Turci, ľuďom sa zhoršujú životné podmienky, nastupuje chudoba a hladomor. A tak sa ľudia utápajú v beznádeji a pesimizme… Časť z nich sa preto obracia k Bohu, hľadá u neho spasenie. Tá druhá polovica sa zasa na Boha už úplne vykašle a chce si život užívať naplno. Najznámejšími barokovými spisovateľmi sú Talian Torquato Tassa, Angličan John Milton a Nemec Hans Christoffel von Grimmelshausen.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Divadlo: Kulisy a antická mytológia
V barokovom divadle sa začali využívať kulisy, ktoré sa dali ľahko vymeniť, preto umožňovali viackrát počas predstavenia meniť scénu. Na scénu a kulisy sa kládol najväčší dôraz, texty a repliky ostávali v úzadí. Najčastejšie zobrazovanými príbehmi boli tie z antickej mytológie, ktorých dej bol zasadený do obdobia 17. - 18. storočia.
Vplyv baroka na spoločnosť
Barok ovplyvnil nielen umenie, ale aj spoločnosť. Baroková životná klíma bola klímou surového násilia a teroru. Vzniklo množstvo antitéz, ktoré ovplyvňovali myslenie, umenie i chápanie sveta; reprezentovali životný pocit rozpoltenia a roztržky v duši barokového človeka a vychádza z vonkajších udalostí. Barokový človek sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prírodu, biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v náboženskej sfére a vo vojnách. V tomto heroickom zápase sa rodili polaritné psychické a morálne vlastnosti barokového človeka.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky