Francúzska automobilka Citroën je jednou z najikonickejších značiek v histórii automobilizmu, s dlhou a bohatou históriou plnou inovácií a technologických pokrokov. Jej príbeh sa začal v roku 1919, keď ju založil André Citroën, francúzsky priemyselník s víziou vyrábať autá dostupné pre širokú verejnosť.
Začiatky a André Citroën
Zakladateľom automobilky Citroën je André Citroën, ktorý sa narodil 5. februára 1878 v Paríži ako najmladší z piatich detí. Bol synom obchodníka s diamantmi holandsko-židovského pôvodu menom Levie, jeho matka Amalie pochádzala z Poľska. Meno Citroën je odvodené z holandského slova "Limoenman", čo v preklade znamená niečo ako "malý citrónový muž". Keď rodina prišla do Francúzska, meno sa zmenilo na "Citron" a neskôr na "Citroën".
André Citroën ukončil v 22 rokoch parížsku Ecole Polytechnique, v roku 1914 sa oženil s Giorginou Binger a mal s ňou štyri deti. V roku 1913 prevzal André Citroën automobilovú spoločnosť Mors a niekoľkonásobne zvýšil jej výrobný výstup.
Logo Citroënu
Pôvod loga Citroënu sa datuje do roku 1912, keď André Citroën pri svojej návšteve Poľska prišiel do kontaktu so zaujímavou technológiou používanou v mlynoch a ktorej tvar pripomínal obrátené V. Na túto technológiu kúpil patent a využil pre svoje vlastné aktivity v priemyselnej oblasti. Neskôr sa práve toto stalo námetom pre logo Citroën, ktoré samozrejme menilo svoj výzor, hlavne po farebnej stránke.
Prvé masovo vyrábané auto v Európe
Po vojne v roku 1919 začal Citroën prvýkrát masovú produkciu áut (okolo 100 áut denne), keď využil dovtedy v Európe neznáme technológie vypožičané od Henryho Forda. Tieto autá sa označovali ako 10 HP Typ A, bolo to prvé masovo vyrábané auto v Európe a zaznamenalo okamžitý úspech. Od tohto momentu prinášal Citroën každoročne nové modely áut na európsky trh. Úspech sa dostavil aj vďaka jeho pokračujúcim marketingovým technikám, vyvinutej dílerskej sieti predajcov, navyše mal veľmi otcovský prístup ku svojim zamestnancom. Neskôr vybudoval továrne aj v okolitých krajinách ako Belgicko, Veľká Británia, Nemecko a Taliansko, hlavne kvôli obídeniu importných obmedzení.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Dva roky pred svojou smrťou ešte stihol od základov prebudovať svoju hlavnú fabriku a taktiež v roku 1934 prišiel s modelom Traction Avant, prvým autom na svete s predným náhonom a samonosnou karosériou. Tento rozmach samozrejme stál nemalé finančné prostriedky, a preto v roku 1934, najväčší finančný veriteľ Michelin na rozkaz francúzskej vlády prevzal kontrolu nad spoločnosťou Citroën, André Citroën bol odvolaný z pozície riaditeľa a na jeho miesto zasadol Pierre Michelin, ktorého po štyroch rokoch vymenil na tejto pozícii Pierre Boulanger.
Povojnové obdobie a inovácie
Vojna znamenala pre spoločnosť zastavenie resp. spomalenie výskumných a rozvojových aktivít. Niečo ako začiatok druhej hlavnej etapy pre Citroën môžeme označiť rokom 1950, keď sa Robert Puisseux stal riaditeľom Citroënu. V roku 1955 prišlo uvedenie prevratného modelu DS, ktoré ako prvé európske auto malo kotúčové brzdy. V roku 1965 prevzal Citroën kontrolu nad fabrikou Panhard.
V roku 1958 prišla ďalšia významná osoba pre Citroën, Pierre Bercot, ktorý sa dostal na vysoké pozície a neskôr prevzal pozíciu riaditeľa. Bercott bol zodpovedný za spustenie ďalšieho úspešného modelu Ami 6 a vybudovanie úplne novej modernej továrne v Rennes a tiež sa mu podarilo získať väčšinový podiel v producentovi dodávok Berliet, rozbehol úspešnú spoluprácu s automobilkami ako Peugeot a Fiat.
V roku 1968 bola spoločnosť reorganizovaná a bola založená nová rodičovská spoločnosť Citroën SA, ktorá mala dohliadať na už pomerne rozvetvené pôsobenie troch spoločností, ktoré pod ňu spadali - Citroën, Panhard a Berliet.
Spojenie s Peugeot a nová identita
Keď sa v roku 1973 Michelin rozhodol obrátiť svoju pozornosť späť na výrobu pneumatík, predal svoj podiel v Citroëne automobilke Peugeot. Nasledovalo zníženie rozpočtu Citroënu, model SM sa prestal vyrábať, CX vymenil model DS a spoločnosť predstavila modely LN - Peugeot 104 coupé a Visa (prerobený Peugeot). Celkovo v 80-tych rokoch sa modely Citroën stali viac závislými na platforme Peugeot.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Automobilka Citroën pokračovala v podobnom duchu počas celých 80-tych a 90-tych rokov. Zaujímavé časy nastali, až keď sa v roku 1997 dostal do riaditeľskej stoličky Jean-Martin-Folz.
Vo februári 2009 na oslavu 90. výročia založenia spoločnosti, predstavil Citroën akúsi svoju novú identitu. Prišiel aj s novým logom a známym sloganom "Créative Technologie" a hlavne s novým dizajnom a technologickými prvkami.
Ikonický Citroën 2CV "Kačica"
Príbeh "kačky" sa začína písať v roku 1934, kedy je André Citroën (1878-1935), kvôli finančným ťažkostiam, donútený predať svoje fabriky konzorciu Michelin. Vedenia automobilky sa ujíma Pierre-Jules Boulanger (1885-1950), kolegami prezývaný PJB. Keď sa neďaleko mesta Clermont-Ferrand, ako jediný v aute, ocitá v zápche vozov, s ktorými sa roľníci ponáhľajú na trhy, uvedomuje si, že vo Francúzsku neexistuje vozidlo prístupné aj tým nižším vrstvám obyvateľstva.
Preto v roku 1936 prichádza, podľa svojho hesla "dáždnik na štyroch kolesách", s požiadavkou zostrojiť TPV, čo znamená Trés Petite Voiture (veľmi malé auto). Podľa PJB malo byť TPV schopné prepraviť dvoch gazdov a 50 kg zemiakov maximálnou rýchlosťou 60 km/h spotrebujúc 3 litre benzínu na 100 kilometrov. Naviac malo byť schopné prekonať rozorané pole s táckou vajec tak, aby sa ani jedno nerozbilo. Toto vozidlo malo byť jednoduchej konštrukcie a ľahko udržiavateľné, aby ho mohli používať aj nežné polovičky ťažko pracujúcich farmárov.
Vedením projektu TPV je poverený skúsený inžinier André Lefébvre. V rokoch 1937-38 je vyrobená séria 49 prototypov, ktoré sú skúšané na umelej dráhe, zahrňujúcej všetky typy terénu, skrytej pred očami verejnosti 100 km západne od Paríža na mieste nazývanom La Ferté Vidame. Tieto TPV sú vyrobené z hliníka a vybavené plochými dvojvalcovými motormi chladenými vodou objemu od 250 do 500 ccm. Ich rám a zavesenie kolies sa už podobá tomu dnešnému. Rozhodnutie preniesť skúšky z otvorených ciest, ktoré nie sú príliš diskrétne, do Ferté Vidame prichádza po niekoľkých nehodách.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Následne po mnohých štúdiách, v roku 1938, sa PJB rozhoduje vyrobiť predsériu 250 TPV po novom označených "Type A". V septembri 1939 vypuká vojna a výroba tejto série je okamžite zastavená. Od mája je vo fabrike v Levallois-Perret postupne zhromaždených 250 exemplárov, z ktorých však 150 nie je dokončených. fabriky quai Michelet, ostatné sú odvezené a ukryté pod plachtou vo Ferté Vidame. Bohužiaľ, v roku 1948 ich nechá PJB, spolu s mnohými starými prototypmi, ako napríklad prvou Traction, všetky zošrotovať. kým sa akoby zázrakom nájde jedno z nich v podzemí vtedajšieho vývojového strediska automobilky na ulici Avenue de l´Opéra v Paríži. Tieto TPV Type A sú vyrobené z vlnitého plechu z Duralinoxu - ľahkej hliníkovej zliatiny. Strecha už bola plátenná, siahajúca až po zadný nárazník, tak ako to bolo u prvých kačíc. Vozidlá sú vybavené len jediným reflektorom, vtedajšie predpisy nevyžadovali dva.
Zrušený autosalón poskytuje čas na ďalšie štúdie TPV. Aj napriek prísnemu zákazu Nacistov vyvíjať akékoľvek vozidlá, výskum na TPV krok za krokom napreduje v tajnosti. V júli 1940 sa však v Levallois objavujú nemecký inžinieri prichádzajúci prezrieť si TPV a zbytky montážnej linky. Požadujú dokonca tri exempláre, sľubujúc, že ich ukážu iba Fuhrerovi a vybraným osobám a že ako protihodnotu pošlú ľudové vozidielko Volkswagen skonštruované Ferdinandom Porsche. Odpoveď Pierra Boulangera, kladúceho pasívny odpor, je jednoznačná - "nie". Nemci, snažiaci sa obmäkčiť PJB, mu posielajú jeden exemplár ľudového vozidla. Ten ho však dá zakryť celtou a zakáže sa k nemu komukoľvek priblížiť. Zakrátko sa vo dverách vývojového strediska Citroënu objavuje sám pán Porsche osobne, prosiaci vidieť TPV.
Vývoj a skúšky sa nezastavujú aj napriek kontrolám Nemcov. V roku 1941 sú kvôli vysokým výrobným nákladom zanechané ultraľahké hliníkové materiály, jediný reflektor je najprv presunutý do stredu, neskôr je však z dôvodu bezpečnosti vrátený na blatník a pridáva sa druhý reflektor. Nočné skúšky totiž ukázali, že vozidlá idúce oproti TPV ho míňali príliš blízko, mysliac si, že sa jedná o motorku. Zdokonalením prešlo aj pérovanie.
Ku koncu vojny vývoj naberá spád, mení sa motor aj karoséria. Walter Becchia navrhuje nový motor, tiež plochý dvojvalec s objemom 375 ccm, ale tentokrát chladený vzduchom. Starý, vodou chladený motor totiž pri nízkych teplotách zamŕzal. Becchia tiež nahrádza trojrýchlostnú prevodovku štvorrýchlostnou. Keď sa šéf dozvedá o tomto vylepšení, netvári sa príliš nadšene. Becchia si však svoj záver obáji slovami, že sa v skutočnosti nejedná o "štvrtú rýchlosť", ale iba o "znásobenú" rýchlosť, na čo sa PJB upokojí.
Po vojne Flaminio Bertoni, talentovaný dizajnér talianskeho pôvodu, ktorému už má za sebou úspech s Traction, pomaly načrtáva karosériu takú, akú ju poznáme dnes. Konečne, 7. októbra 1948, na autosalóne v Paríži, odhaľuje Pierre-Jules Boulanger pred ohromenými zrakmi prezidenta Francúzska pána Vincenta Auriola a iných vládnych činiteľov nový Citroën 2CV type A. na predstavenie motora treba vyčkať do budúcoročného autosalónu.
Nový Citroën je prijatý s rozpakmi, so zmiešanými pocitmi, niekde sa dokonca hovorí o "veľkej chybe" automobilky. V júni 1949 sa spúšťa výroba 2CV type A v jedinom prevedení a jedinej ponúkanej farbe-šedá, tempom 4 vozidiel za deň, v novembri sú autá dodané prvým šťastným zákazníkom. Oba modely zožnú obrovský úspech, nasleduje dlhých 41 rokov výroby malého Citroënu. zozadu dopredu, o rok neskôr pribudne okno v zadnom stĺpiku, v roku 1979 dostáva kačka dvojkomorový karburátor… Pribudnú tiež rozličné modely, ktoré sa navzájom líšia predovšetkým výkonom a doplnkami. Neskôr prichádzajú "limitované série" modelov 2 CV 6 Charleston, Dolly, Cocorico… Veľká kapitola automobilových dejín sa končí 27 júla 1990.
DS: Znovuzrodenie legendy
Hovorí vám niečo značka DS? Táto automobilka, ktorej história je pomerne krátka, je synonymom pre štýl, eleganciu a inovácie. Značka si pomerne rýchlo vybudovala svoju vlastnú identitu, hoci predtým patrila pod francúzsky Citroën. Značka DS bola oficiálne založená v roku 2009 ako prémiová časť skupiny PSA, ktorá zahŕňa dvojicu Peugeot a Citroën. Ambíciou bolo vytvoriť prémiovú radu vozidiel pod značkou Citroën, ktorá by spojila francúzsky luxus a avantgardný dizajn s modernými technológiami. Druhým dôvodom vzniku samostatnej značky bolo odlíšiť autá od ostatných značiek skupiny a zároveň si uctiť históriu pôvodného Citroën DS z 50. rokov 20. storočia.
História značky DS je od jej vzniku charakterizovaná snahou o technologické inovácie a zviditeľnenie sa na trhu luxusných automobilov. V priebehu pár rokov od založenia DS predstavila niekoľko modelov, ktoré ukázali, že DS bude úplne iná, ako jej sesterské francúzske automobilky. Značka DS sa od svojho založenia snaží vybudovať identitu v oblasti prémiových automobilov a posúvať hranice v oblasti dizajnu aj technológie.
Úplne prvým modelom, ktorý bol uvedený na trh a okamžite sa stal ikonou v segmente malých mestských áut, bol DS3. Auto malo vysoký stupeň prispôsobenia, čo zákazníkom umožňovalo vyjadriť svoj osobný štýl. Krok do kompaktnejších rodinných vozidiel, ktoré vždy kombinovali praktickosť a komfort, predstavoval model DS4. Každá automobilka musí mať svoju vlajkovú loď a pre DS to bol model DS5. Ten prezentoval vrchol dizajnu a technológie, bol mimoriadne priestranný a prinášal najvyšší stupeň luxusu. Samozrejmosťou boli na tú dobu pokročilé a inovatívne bezpečnostné a asistenčné technológie, inšpirované z lietadiel. Zabudnúť nesmieme ani na špecifický DS6WR, SUV model, ktorý sa mal na tú dobu uspokojiť rastúci dopyt po prémiových SUV. Mal robustnejší vzhľad a kombinovať komfort, výkon a priestor.
Aktuálna ponuka? Základom ponuky je vynovený DS3. Tento model udržuje pôvodný dynamický charakter ideálny pre mesto, ale zároveň prináša vylepšenia v oblasti technológií a komfortu. Novej rady sa dočkal aj model DS4, pričom aj v tomto prípade ide o kompaktné vozidlo, ktoré spája vysoký výkon a eleganciu s modernými technológiami. Úplne nové SUV, ktoré sa zameriava na kombináciu luxusu a priestoru, to je model DS7. Ak hľadáte komfort a výkon v jednom, tak práve toto auto vám to dá. No a napokon tu máme aktuálny vrchol ponuky a terajšiu vlajkovú loď značky, model DS9. Ten opäť raz posúva hranice v oblasti luxusu a výkonu a je určený pre najnáročnejších vodičov, ktorí očakávajú prvotriedny zážitok.
Premýšľate, či si vybrať auto od značky DS? Tak, ako aj v prípade iných automobiliek, aj tu platí, že všetko má svoje výhody aj nevýhody. Automobily od značky DS sú navrhnuté s dôrazom na špičkový dizajn a použitie vysoko kvalitných materiálov, ktoré spolu s pokročilými technológiami prinášajú vynikajúci zážitok z jazdy. Na druhej strane, vyššia cena značky síce odráža jej prémiový status, no stále je dosť veľa vodičov, ktorí to budú vnímať ako bariéru. Skrátka, DS je naozaj unikátna a originálna a to so všetkým, čo k tomu patrí. Ak si však v ponuke modelov nájdete taký, ktorý vás chytil za srdce, potom získate auto, ktoré bude vo všetkom úplne iné, ako tie, v ktorých ste doteraz jazdili. DS je skrátka špecifická značka do posledného detailu, ktorá je orientovaná na prémiový segment vodičov.
Citroën H Van: Ikonická dodávka
Krátka história Citroënu H: V roku 1939 Citroën predstavil model TUB, malý nákladný automobil navrhnutý ako vozidlo s predným pohonom a nosnosťou 850 kg, ktorý bol postavený na základe modelu Traction Avant. Do roku 1941 sa vyrobilo iba 1 750 kusov modelu TUB. Jeho nástupcom bol Citroën HZ, ktorý predstavili v roku 1947 a vyrábal sa od októbra 1948. Model H mal nosnosť 1 200 kg.
Predná náprava modelu H pochádza z Citroënu 15 CV s predným pohonom, zatiaľ čo motor, štvorvalcový dvojliter s výkonom 34 koní, pochádza z modelu 11 CV. Pre úžitkový automobil je podvozková technika s nezávislým zavesením kolies a pozdĺžnymi torznými tyčami veľmi pokroková. Charakteristickým znakom Citroënu H (po francúzsky „aš“) je karoséria z 0,5 mm tenkého plechu, ktorý je podobne ako v prípade lietadla Junkers Ju 52 vystužený priehlbinami. Na konštrukciu karosérie je použitý pevný rám, čo uľahčuje výrobu rôznych variantov. Väčšina modelov Citroën H je dodávaná s krátkym alebo dlhým rázvorom a s uzavretou alebo otvorenou karosériou. Iné verzie, ako sú hasičské autá, sanitky, policajné vozidlá, predajné stánky, minibusy alebo karavany, dodávali nezávislé karosárske firmy.
V roku 1958 sa objavil HY s užitočným zaťažením 1 500 kg, potom sa začala veľká éra malých, rozhodujúcich zmien. V roku 1960 bol prvýkrát k dispozícii vznetový motor Perkins s výkonom 42 k, ktorý bol v roku 1964 nahradený vznetovým motorom Indénor s výkonom 50 k. Zároveň modernejší motor s výkonom 45 k nahradil starý benzínový motor s výkonom 34 k. Štvorvalec montovaný od roku 1958 dosahoval výkon 58 k a počas viac ako troch desaťročí výroby sa už viac výkonu neobjavilo. Najvýraznejšou zmenou bolo jednodielne čelné sklo zavedené v roku 1964. V roku 1969 sa uskutočnila významnejšia modernizácia. Zmenil sa podvozok a brzdový systém, upravila sa karoséria (hranaté zadné blatníky, rovná zadná časť) a užitočné zaťaženie sa zvýšilo až na 3 200 kg. V roku 1975 Citroën presunul výrobu HY/HZ z Quai de Javel do závodu Aulnay-sous-Bois na severovýchode Paríža.
Coccinelle III: Extravagantný obytný automobil
Francúzsko pred 70 rokmi: predajca automobilov Citroën navrhuje ultimátne obytné vozidlo a úlohu jeho výroby zveruje karosárskemu majstrovi so záľubou v dráme. O tri roky neskôr je dielo dokončené - zmes malého nákladného auta, rekreačného domu a športového člna. Spoločnosť Le Bastard už neexistuje, po jej minulosti zostalo len niekoľko stôp. Na starej adrese v Rouene v severnom Francúzsku dnes zostala len funkčná budova a pozemok predajne značky Toyota vysypaný štrkom. Vyzerá triezvo a trochu ošumelo. Absolútne nič nenaznačuje, aké úchvatné kreácie tam kedysi vznikali na jednoduchých úžitkových vozidlách.
Príbeh ohromujúceho modelu Coccinelle III sa však začína v 50. rokoch inde - v Sainte-Adresse, elegantnej štvrti mesta Le Havre. Na Avenue Désiré Dehors na čísle 38 s výhľadom na more a oblohu nad Lamanšským prielivom sedí Georges Leroy a navrhuje plány na obytné vozidlo. Vieme to, pretože neskôr bude na svoje dielo taký hrdý, že si nad vchodové dvere dá vygravírovanú tabuľku. Tá ho označuje ako konštruktéra lienky - po francúzsky coccinelle.
Pán Leroy bol predajca značky Citroën, takže výber základného vozidla bol vcelku logický - zvolil si Citroën H s nosnosťou 1 200 kilogramov. Keď však karosárska dielňa Le Bastard v marci 1957 dokončila práce na vozidle s názvom Coccinelle III, pôvodnú „plechovú búdu so svinským ňufákom“ by už nespoznal ani najväčší fanúšik modelu H. Z úžitkového auta sa stal skutočný umelecký kus - extravagantná kombinácia karavanu, rekreačného domu a elegantnej jachty na kolesách.
Pôvodnú hranatú, surovo pôsobiacu karosériu premenili majstri z karosárne Le Bastard na podstatne elegantnejšiu siluetu - pridali oblé rohy a voľne stojace predné svetlá nenápadne zapustili do čelnej steny, ktorá teraz pôsobí priateľskejšie, akoby sa usmievala. Za volant sa nastupuje cez dvere vodiča, pričom bočné posuvné dvere na opačnej strane slúžia len na prístup dovnútra. Tento detail dodáva vozidlu menej praktický, ale trochu domácky charakter - ako keby ste vstupovali do súkromného dovolenkového útočiska.
Vzadu, v dodatočne primontovanej časti vozidla, sa nachádza obytná a spálňová miestnosť. Okrúhle strešné okno vpúšťa do interiéru príjemné denné svetlo a zároveň slúži ako výstup na strechu. Po osadení zábradlia sa totiž strecha mení na slnečnú terasu. Kúpeľňa s denným svetlom ponúka tečúcu vodu - a ako inak vo Francúzsku - aj praktický bidet. Kuchynka je vybavená sporákom, nad ktorým sa nachádza elegantný komínový digestor.
Keď sa Georges Leroy vydával na dlhú cestu, kontrolný zoznam pripevnený na palubnej doske mu pripomínal, čo všetko musí vopred skontrolovať. Zdá sa, že myslel na všetko. Útulný salón sa nachádza v takmer dvojmetrovom zadnom nadstavci, ktorého línia sa ladne vlní, akoby ju celé roky formoval vietor a morské prúdy. Inšpirovala pena na vlnách a farby Azúrového pobrežia jemný krémový trojfarebný lak v bielej farbe na pastelovej a turmalínovo zelenej? Môžeme len hádať.
Veľmi rýchlo si uvedomíme, aké úplne obyčajné je šoférovanie tohto extravagantného vozidla. Kľúče od auta sú potrebné len na odomknutie dverí vodiča. Namiesto pôvodného polkruhového tachometra bol nainštalovaný jemnejší centrálny prístroj zo sedanu Citroën Traction Avant a štvorramenný volant by mohol pochádzať z pretekárskeho vozidla Grand Prix z tých rokov.
K francúzskemu kúpeľňovému vybaveniu neodmysliteľne patrí aj bidet. Ovládanie prístrojovej dosky si vyžaduje trochu cviku. Najprv stlačíte tlačidlo C (contact), čím uzavriete zapaľovací obvod. Potom potiahnete tlačidlo S (starter), ktoré zároveň slúži ako sýtič, a nakoniec stlačíte tlačidlo D (démarreur), aby ste motor naštartovali. Po krátkej oddychovej prestávke sa s vrčaním prebudí k životu štvorvalec.
Kúsok za sedadlom vodiča vyrastá priamo z prevodovky dlhá radiaca páka. Niekedy v priebehu rokov dostal Citroën-camper novší motor s výkonom 45 koní, no pôvodná trojstupňová prevodovka mu zostala. Auto ťahá bez väčšej námahy aj pri nízkych otáčkach. S dĺžkou približne šesť metrov a s veľkorysým zadným previsom berieme zákruty so širokým nájazdom.
Tomu, kto si prezrie sklené lampy, dokonale lícujúci nábytok či na mieru vyrobené odkvapy nad okrúhlymi okienkami, netreba veľa fantázie, aby pochopil, že v obytnom sne pána Leroya sa utopilo celé imanie. Či však vôbec existovali aj nejaké modely Coccinelle I a II, ostáva dodnes len v rovine špekulácií. O iných kempoch z dielne karosárne Le Bastard sa totiž nič nevie. Hlavnou činnosťou po vojne bola výroba reklamných nosičov na podvozkoch Berliet a Delahaye, ktoré vyzerali ako kanistre na ropu, vesmírne lode alebo ponorky.
V roku 1979, len rok pred oslavou stého výročia existencie, karosáreň Le Bastard definitívne ukončila svoju činnosť.
Samozrejme, že na adrese Georgea Leroya v Sainte-Adresse už dlho žije niekto iný. Coccinelle III, ktorej posledná veľká cesta viedla do zbierky PS.Speicher v Einbecku, zostáva ako dôkaz virtuozity oboch. Veľké umenie jednoducho patrí do múzea.
Súčasnosť a budúcnosť
V súčasnosti Citroën pokračuje vo svojej tradícii inovácií a moderného dizajnu, pričom sa zameriava na elektrifikáciu svojho portfólia. S modelmi ako ë-C4 a Ami sa značka snaží odpovedať na výzvy moderného automobilového priemyslu a poskytovať udržateľné riešenia pre svojich zákazníkov. Vo viac ako storočnej histórii Citroën preukázal schopnosť prispôsobiť sa meniacej sa dobe a požiadavkám trhu, pričom si udržiava svoju identitu a hodnoty inovácie, dostupnosti a kreativity.
60. výročie značky DS
Francúzska automobilka Citroën si pripomína významné výročie. Presne pred šesťdesiatimi rokmi uzrel svetlo sveta vtedy jeho vrcholný model DS. Francúzi znovu oživili DS ako novú značku pred rokom, 1. júna 2014.
Luxusný a elegantný DS na každú príležitosť - do spoločnosti, divadla i na dlhé cesty. Ambíciou novej značky je nadviazať na avantgardný odkaz mýtického automobilu a vrátiť francúzskeho výrobcu do prémiovej automobilovej spoločnosti. Produkovať automobily, ktoré majú jedinečný štýl, špičkové technológie, skvelý jazdný komfort a dôraz na najmenšie detaily.
Pred šesťdesiatimi rokmi, na jeseň roku 1955, predstavil Citroën 5. októbra na parížskom autosalóne v Grand Palais svoj vrcholný model DS. Model, ktorý sa svojimi osobitými tvarmi a vzhľadom vymykal všetkým autám, ktoré jazdili nielen po Francúzsku, ale vôbec po svete. Za jeho zrodom bol známy taliansky dizajnér Flaminio Bertoni, aj keď mu to Francúzi spočiatku nepriznávali.
Pôvodný Citroën DS s nenapodobiteľnou karosériou, nízkou a širokou maskou chladiča, tenkými stĺpikmi karosérie, bezrámovými oknami, silne zaobleným čelným sklom, nízkym koeficientom odporu vzduchu len 0,38, veľkým sklonom zadného okna a vzadu z veľkej časti zakrytými kolesami. Model DS sa zrodil v roku 1955 a stále je najvýraznejšou ikonou francúzskeho automobilového priemyslu. Zožal predajné aj športové úspechy, preslávil ho aj prezident De Gaull a stal sa aj filmovou hviezdou. Model DS sa hlboko zapísal aj do životov mnohých Francúzov a preslávil krajinu Galského kohúta vo svete.
Značka DS pripravila v srdci Paríža veľkolepú oslavu 60 rokov pôvodného modelu DS. Bola spojená s predstavením modelov novej značky DS. Konala sa od 19. do 24. mája tohto roku. Hlavný program osláv bol tento víkend, 23. a 24. mája a automobilka ho zamerala na širokú verejnosť tak, aby sa mohla kochať pohľadmi na expozíciu DS. Na autodrome Linas-Montlhéry sa zasa zišlo viac ako 600 pôvodných modelov DS. V nedeľa bola potom slávnostná jazda po nábreží Seiny, cez Champs-Elysées až na námestie Concorde. Prehliadka modelov DS bola aj v parížskych Tuilerijských záhradách a previedla návštevníkov svetom DS a históriou modelov od roku 1955 až po dnešok.
Nový model DS je tak ako jeho predchodca krásny, jedinečný a má elegantné línie. Model DS bol prelomový, nadčasový a mal avantgardný dizajn. Taký bol pôvodný model a v tejto línii sa nesie aj súčasná ponuka DS. Autá značky DS sa nikdy nepodobali a podľa automobilky ani nebudú podobať na nič iné. Od roku 1955 sa DS odlišuje a vyznačuje jedinečnými technologickými riešeniami ako aj revolučnými a elegantnými líniami. Takže - história značky DS pokračuje aj po 60 rokoch.