Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je významná kultúrna plodina, ktorej história siaha až do starovekého Mexika, kde ju domestikovali pôvodní Indiáni. Táto rastlina z čeľade lipnicovitých je opradená záhadami, najmä čo sa týka jej pôvodu a domestikácie. Kukurica je dnes rozšírená po celom svete a pestuje sa pre rôzne účely, od krmiva pre dobytok až po surovinu pre potravinársky priemysel. Medzi mnohými typmi kukurice vyniká kukurica tvrdá (flint), známa svojou odolnosťou a špecifickým využitím.
Pôvod a história kukurice
Kukurica je veľmi stará rastlina a spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000-3000 pred Kr. v údolí rieky Balzas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá.
Charakteristika kukurice
Kukurica je jednoročná tráva dorastajúca na Slovensku do výšky 1,2 až 3 metre. Z plného stebla vyrastajú striedavo dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8-12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom. Kukurica je rastlina jednodomá s jednopohlavnými kvetmi. Samčie kvetenstvo (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Samičie strapcovité súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené 5 až 15 obalovými lístkami. Plod je nahá obilka, ktorá má rôznu farbu (bielu až čiernu) a tvar. Obilky sa skladajú z klíčka a ostatku endospermu. Niektoré odrody majú zrno obsahujúce až 15% jemného jedlého oleja, iné zas až 25% bielkovín. Peľ sa prenáša najmä vetrom. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne. Kukurica je plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy.
Typy kukurice
Na základe charakteristiky sa rozlišuje päť rôznych typov (konvariet) kukurice:
- Pukancová (reventador, pop corn): Pôvodná domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne. Táto kukurica tvorí cca 1% pestovanej rozlohy.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint): Podobná Pop kukurici ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky. Tvorí asi 14% rozlohy.
- Škrobnatá (blando): Kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu. Tvorí asi 12% rozlohy.
- Konský zub (dentado): Jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, to preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.
- Sladká kukurica: Predstavuje síce zanedbateľnú časť produkcie čo sa týka rozlohy, ale zato sa predáva za veľmi vysokú cenu ako zelenina na vyspelých trhoch.
Kukurica tvrdá (Flint): Charakteristika a pestovanie
Kukurica tvrdá (flint) alebo tiež kukurica obyčajná (duro) je charakteristická svojimi tvrdými zrnami. Zrná sú podobné pukancovej kukurici, ale sú väčšie. Vďaka svojej odolnosti voči chladu a schopnosti znášať zlé skladovacie podmienky sa pestuje najmä v horských oblastiach. Tvorí približne 14% celkovej pestovanej plochy kukurice.
Prečítajte si tiež: Využitie kukurice v kuchyni
Pestovanie kukurice tvrdej
Pestovanie kukurice tvrdej sa nelíši zásadne od pestovania iných typov kukurice. Dôležité je zvoliť vhodné stanovište a zabezpečiť kvalitnú pôdu.
- Stanovište: Ideálnym stanovišťom pre kukuricu je veľmi slnečné miesto.
- Pôda: Kukuricu sadíme do hlinitopiesčitej priepustnej pôdy s dostatkom vlahy.
- Výsev: Semená kukurice vysievame od polovice apríla do konca mája. Môžeme predpestovať, častejší je ale priamy výsev.
- Zber: Pri pestovaní na zrno sa necháva kukurica dôkladne vyschnúť na poli a zbiera sa až neskôr na jeseň, často aj na jar ďalšieho roku. V našich podmienkach sa kukurica pestuje prevažne na siláž, v tomto prípade sa zbiera zelená ešte pred dozretím klasov.
Odrody kukurice tvrdej
RWA SLOVAKIA, spol. s r.o. dodáva osivá všetkých ozimných a jarných druhov poľných plodín. Zastupuje odrody a hybridy popredných svetových značiek ako napr. Spolupracuje so všetkými významnými svetovými šľachtiteľmi. Ponúka široký výber odrôd, ktoré reprezentujú šľachtitelia ako Saatzucht Edelhof, Syngenta, Probstdorfer Saatzucht, Selgen, RAGT, Saatzucht Fr. Strube, Saatzucht Breun, Istropol Solary, Saaten Union,…a ďalšie. Najznámejšou a v praxi overenou hybridnou odrodou repky je AURELIA. V roku 2024 výrazne obnovili aj ponuku kukurice. Overené hybridy GLUMANDA, AJOWAN, GLORIETT, PERSIC, ktoré prinášajú pestovateľom istotu aj v náročných klimatických podmienkach, doplnili o novinky. Spoločnosť MAS Seeds v rámci svojho produktového portfólia kukurice, slnečnice (SU, CL, CLP, CL-HO), repky a zrnového ciroku umožní rozšíriť exkluzívnu ponuku o množstvo zaujímavých odrôd a hybridov. Medzi hybridy ktoré sa úspešne presadili u našich pestovateľov sú hybridy kukurice ako MAS16.B (FAO240) a MASTODON (FAO 270).
Využitie kukurice tvrdej
Kukurica tvrdá má široké spektrum využitia:
- Potravinárstvo: V niektorých krajinách sa používa na výrobu múky, z ktorej sa pripravujú tradičné jedlá.
- Krmivo pre zvieratá: Je cenným krmivom pre hospodárske zvieratá, najmä v oblastiach, kde je pestovanie iných krmív obmedzené.
- Priemysel: Využíva sa na výrobu škrobu a bioetanolu.
Geneticky modifikovaná kukurica (GM)
Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov medzi ktorých patrí britský následník trónu princ Charles, environmentálne organizácie ako napríklad Greenpeace a niekteré združenia bio-poľnohospodárov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku. V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najsôr aktivovaný tráviacími enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia. Tento proteín je neškodný pre iné druhy hmyzu, zvieratá či vtáky a vďaka tomu, že sa v tráviacom trakte človeka veľmi rýchle rozkladá, nehrozí ani riziko alergických reakcií. Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inženierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnost vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Najmä v Mexiku má táto obava racionálny základ. Preto by sa malo zabrániť ich kríženiu s modernými odrodami (nezávisle na tom či ide o GM-odrody). Preto je v Mexiku pestovanie akejkoľvek GM kukurice zakázané. Oproti tomu zastáncovia použitia transgénnych odrôd tvrdia, že GM-kukurica znižuje množstvo toxických chemikálií potrebných k ochrane úrody pred škodcami. GM odrody tiež môžu mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, pretože Bt toxín pôsobí iba na húsenice okusujúce kukuricu, zatiaľ čo chemická ochrana nešpecificky zabíja všetok hmyz. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica znižuje riziko vývojových deformácií u hispánskej populácie, pre ktorú je kukurica podstatnou zložkou diéty. Ak je kukuričné zrno nahryznuté od hmyzu, ľahšie sa na ňom uchytí pleseň fusarium produkujúcí vysoko nebezpečný toxín fumonisin. Vďaka nižšiemu napadnutiu hmyzom je množstvo fumonisinu v GM kukurici výrazne nižšie. Na Slovensku bude možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 v roku 2006. Umožnilo to rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006.
Kukurica v záhrade
Pestovať kukuricu môžeme aj na záhrade. Pestovanie kukurice vyžaduje hlinitopiesčitú pôdu s dostatkom vlahy a slnečné stanovište. Rozlišujeme päť typov kukurice, na veľkej záhrade pestujeme najmä sladké odrody. Kukuricu zberáme v mliečnej zrelosti a skladujeme v chlade a suchu.
Prečítajte si tiež: Pukancová kukurica na Slovensku
Odrody vhodné pre záhradu
- ANDREA F1: Stredne neskorý hybrid vhodný na priamu konzuáciu, mraziarenské aj konzervárenské spracovanie.
- SUNDANCE F1: Veľmi skorá francúzska odroda, rastlina dosahuje výšku 170 cm.
- Adika F1: Skorý hybrid vhodný na priamu konzuáciu, mrazenie aj konzervovanie, vyniká zrnom s vysokým obsahom cukru.
- ASTRID F1: Neskorý, výnosný hybrid cukrovej kukurice lahodnej chuti. Odroda je vhodná na priamu konzuáciu, konzerváciu a najmä mraziarenské využitie.
- JANTÁR F1: Úrodný, neskory hybrid vhodný do teplejších oblastí. Rastlina je vyššia, s jednou až dvoma odnožami.
- Kecskeméti gyong SC F1: Úrodný, neskorý hybrid vhodný do teplejších oblastí.
Kukurica a zdravie
Kukurica obsahuje sacharidy, ktoré sú ľahko stráviteľné a dobre sa vstrebávajú, upokojujú črevnú sliznicu, je vhodná pri kŕčoch spôsobených plynatosťou z nestrávených zvyškov, je výborná pri zápche.
Prečítajte si tiež: Všetko o bezlepkových obilninách